Saturn Apartments vol. 1

9. dubna 2017 v 21:45 | Ari |  Manga, komiksy, etc.

Saturn Apartments vol. 1
A touching, character-rich vision of an intriguing new world.
Far in the future, humankind has evacuated the earth in order to preserve it.Humans now reside in a gigantic structure that forms a ring around the earth, 35 kilometers up in the sky. The society of the ring is highly stratified: the higher the floor, the greater the status.
Mitsu, the lowly son of a window washer, has just graduated junior high. When his father disappears and is assumed dead, Mitsu must take on his father's occupation. As he struggles with the transition to working life, Mitsu's job treats him to an outsider's view into the living-room dioramas of the Saturn Apartments.

Scenár: Hisae Iwaoka
Kresba: Hisae Iwaoka
Moje hodnotenie: 3,5/5

Krásnou vecou na knižných kluboch je, že človeka posúvajú ako čitateľa dopredu a nútia ho vyjsť zo svojej knižnej komfornej zóny a pustiť sa do niečoho, po čom by normálne nesiahol. Po mange síce siaham často a rada, ale aj tej je obrovské kvantum a nemám šancu prečítať si všetky.
No a tento mesiac v knižnom klube čítame prvý diel Saturn Apartments a vzhľadom na skvelé recenzie z internetu, rozhodla som sa, že sa do nej pustím okamžite (čo am, že mám rozrobených asi 15 manga sérií a asi 15 kníh).

Začnem tým, čo sa mi na mange páčilo najviac a nie som jediná, kto túto vec chváli. Je to výtvarné spracovanie. A to je skrátka nádherné. Manga a anime s netradičným dizajnom si málokedy získa popularitu a padne skôr do tých obskurných končín, ktoré nerdi ako ja vyhľadávajú vo svojom voľnom čase a rozplývajú sa nad tým, ako je to iné, napriek všeobecnému negatívnemu hodnoteniu (Kurayami Santa je vizuálny orgazmus, pozrite si to, zeberie to len pol hodinu, ale je to tak cool a tak retro!). Mám pocit, že sa to stalo aj s touto sériou, lebo napriek veľmi veľa pozitívnym recenziám sa nejakým spôsobom nedostala do mainstraemu a čudujem sa, kde ju šéfka klubu vyhrabala.
Každopádne, samostatná kresba je nádherná. Detailné prostredia a nezvyčajne nakreslené postavy, ktoré v svojom preplnenom svete vďaka jednoduchosti vynikajú a nestrácajú sa, ako to v anime/mange býva, kedy sa mnohokrát kladie dôraz na detail (netvrdím, že je to zlé) a všetko najmä v čiernobielom prevedení splýva dohromady.
Na druhú stranu sa tomuto fenoménu nevyhla úplne ani táto manga, ale predsa som bola okúzlená tým, ako to bolo graficky spracované natoľko, že som ju vyložila na piedestál najkrajších ilustrácií, aké poznám a hrdo si za týmto budem stáť, lebo niečo takéto krásne sa nevidí každý deň a ja originalitu skrátka milujem (povedané z úst najtuctovejšieho človeka na svete... tusím som o tom kedysi písala článok... bola som blbé decko a teraz som blbý puberťák, yay me!)


Keď však prejdeme na zvyšné kategórie, ktoré u komiksov hodnotím, nájdeme koreň môjho nízkeho hodnotenia pre tento skvost (neironicky, je to fakt pekné, ľuďom sa to páči asi je to taký druhý titanic, kedy som jediná, koho to nejakým spôsobom nechytilo).
Veľmi mi vadil príbeh. Teda, jeho absencia. Seinen manga je niečo o čom som zvyknutá, že je skôr postavené na postavách ako na akcii v prípade shounen mangy, ale v kombinácii so slice of life, čo je síce môj obľúbený žáner, ale musím povedať, že vie byť nekonečne uťahaný, to bolo ale neskutočne pomalé. Postupne vo veľmi pomalých krokoch som sledovala budovanie prostredia a postáv v ktorom a okolo ktorých sa náš hlavný hrdina bude pohybovať v nasledujúcich dieloch a verím, že so súčastným jeho postavením sa začne aj konečne niečo diať a dočkáme sa napríklad silného charackterového alebo emočného breakpointu, kedy sa to rozbehne.
Nechcem však kvôli tomuto mangu zatracovať, lebo prvý diel nie je všetko a určite je za tým viac ako to, čomu sme v tomto predstavovacom diele boli vystavený. Autorka opatrne dávala dokopy dieliky pre to, aby sa potom mohla pustiť dolu vodopádom udalostí a ja čakám, že v ďalšom diely skočíme dolu a necháme sa unášať prúdom.


Čo sa postáv týka, tu si vôbec nie som istá, čo si mám myslieť. Hlavný hrdina je sympatický obyčajný smrteľník, ktorý prišiel o rodičov a musí sa postaviť na vlastné nohy v nei až tak príliš priateľskom svete, vzhľadom na to, že je zo spodnej vrstvy obyvateľstva. MKá okolo seba kruh ľudí, s ktorými je v dennodennom kontakte a ktorý majú svoju zaujímavé príbehy. Osobne som mala trochu problém s ich výzorom, rozlíšiť ich a sledovať, kto čo hovorí, ale sú rozdelené na zaujímavé kategórie blízke, ale v niečom sa vymykajúce klasickým archetypom, čo vytvráa zaujímavý setting. Našlo sa pár postáv, ktorých som mala dosť, ktoré som považovala za prehnané a trošku mi liezol na nervy ten sausagefest (v reálnom živote sú aj ženy, je to šokujúce, ale sú), no sú tam postavy, ktorých som sa nevedela nabažiť a chcem o nichz vedieť viac, ako aj o cih minulosti.

Môje záverečné hodnotenie (koho iného, že)? Táto manga je fajn. Určite nie je dokonalá, ale je viacej ako priemerné meh. Myslím si, že 3,5/5 je dokonalým vystihnutím mojich pocitov (keď je človek natoľko závislí na databázach, že zabudne hovoriť slovami a rozpráva v počte hviezdičiek). Som rada, že som tomuto dala šancu, rozhodne ju dám aj ďalšiemu dielu a tomu, kto má rád oddychové, ale v niečom netradičné čítanie by jej pokojne mohol dať šancu tiež a ja ju s kľudným svedomím odporúčam ďalej. Je to feel good príbeh pre jedno poobedie, s ktorým je ťažké netrafiť.
 

Jevgenij Dubrovin - Experiment ideálny človek

5. dubna 2017 v 20:04 | Ari |  Knihy
Dobrej humoristickej literatúry je stále málo a nielen u nás. Preto treba uvítať tvorbu sovietskeho spisovateľa Jevgenija Dubrovina, ktorý stavia na najlepších tradíciách humoristickej literatúry, ale hľadá vlastné výrazové prostriedky. Dubrovin je vtipný a originálny v objavovaní tém, postáv i postupov. Slovenskému čitateľovi predkladáme dva humoristicko-satirické romány, postavené na vtipne spracovaných námetoch z prostredia inteligencie: vedeckých pracovníkov a absolventov vysokých škôl.
V Experimente Ideálny človek sa parodizujú "vedecké" metódy otca pri výchove syna. "Vedcom" je však nadriadený otca Krasina - bádateľ Kurďukov, ktorý sa v záujme "vedy" rozhodne stoj čo stoj uniesť malého Šurika-Smitha, aby mu odovzdal svoje poznatky o klinovom písme. Výchovné metódy a boj dvoch "klanov" o Šurika-Smitha poskytuje priestor pre svojskú crazy-komédiu. Prirodzene, udalosti románu treba chápať ako satiru na zaslepenosť, bezduchosť pri výchove a nehľadať reálne analógie v živote.
S rovnako úsmevnou, duchaplnou iróniou Dubrovin rozohráva svoju partiu aj v románe Hríby na asfalte. "Hríby" sú vysokoškoláci, ktorí nechcú odísť pracovať na vidiek a silou-mocou sa držia v meste. Založia si teda Organizáciu mestských hríbov. Úlohou jej členov je nájsť si nevestu s otcom vo vedúcej funkcii. Ženích je potom povinný pomôcť ostatným členom organizácie pri hľadaní miesta. Aj tu si autor vymýšľa možné i nemožné zápletky, parodizuje myslenie i konanie postáv. Duchaplné, satirické Dubrovinovo dielo bude vítaným žánrovým osviežujúcim súčasnej prekladovej literatúry.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Experiment ideálny človek
Vedec a otec dostane jednej noci počas pitia s kolegami nápad. Vychovať ideálneho človeka. Horko-ťažko presvedčí ženu, aby privolila k ďalšiemu dieťaťu a o deväť mesiacov sa akcia začne. Otec sa zabarikáduje v spálni, k dieťaťu nikoho nepustí okrem svojich kolegov. Spoločne ho učia anglicky, púšťajú mu filmy, učia ho plávať, s čím rodina samozrejme nesúhlasí. Tak sa pustia do protiútoku a všemožne maria manželovu a otcovu snahu. Bábätko zatiaľ nyvkazuje žiadne výsledky a rodina sa spolu s experimentom postupne rozpadá. Kolegovia utečú od veca, jeden s manželkou, druhý s dcérou a keď sa po rokoch stretnú, všetci sú šťastný, okrem otca a malého chlapca, ktorý síce hovorí perfektne cudzím jazykom, ale po ruksy nevie ani ceknúť.

Hríby na asfalte
Dvaja študenti majú pred sebou ešte celý život. Podarilo sa im ubytovať v Noemovej arche, kde nie sú pravidlá, ani stabilnájomné a po nociach pacujú na svojej záverečnej práci. Ako tak žijú, stretávajú rôznych ľudí a dozvedajú sa rôzne príbehy. To by nebolo vôbec zlé. Bohužiaľ, to horšie sa len blíži. Naším hrdinom sa nepodarí dokončiť školu, lebo cih z nj vyhodia a o niekoľko rokov jeden skončí ako traktorista, jeho láska si zoberie majiteľa Noemovej archy a náš protagonista sa prída k spolku mestských hríbov, ktorý hľadajú bohaté manželky jeden pre druhého. A tak musí náš hrdina tvrdo pracovať a hľadať ženu pre seba aj pre ostaných. A veci aj tak nevyjdú presne tak, ako by sme čakali.

Môj názor:
Žijeme v dobách, kedy si vďaka internetu vieme dohľadať takmer čokoľvek. A nehovorím len o informáciach a ľuďoch a javoch, aké museli naši rodičia trpezlivo hľadať v encyklopédiahc, hovorím o každom jednom produkte v dnešnej dobe existujúcom. A medzi produkty, ktoré vďaka internetu žijú patria nepochybne aj knihy.
Dnes už netreba ani vyjsť z domu a za pomoci internetových kníhkupectiev a elektronizácie kníh klasikov sa dá dostať takmer ku každej populárnej knihe, či už sa o nej rozpráva, alebo rozprávalo.
No a potom sú tu knihy o ktorých sa nerozpráva. o ktorých nikto nikdy nepočul. Každý z nás má aspoň jednu takúto knihu, o ktorej sa zdá, že ju nikdy nikto na tejto planéte nečítal a nie je človeka, s ktorým by sa o nej mohol porozprávať. A ja mám viac ako jednu takúto knihu. Och, koľko kníh som sa už na rôzne databáze napridávala, aby tam moje hodnotenie sa mo blúdilo hlbinami internetu. Našťastie sa o nich viem porozprávať sama so sebou.
Dámy a páni, Jevgenij Dubrovin a jeho Experiment ideálny človek.

Tátoi kniha je pomerne obskurná na všetkých frontoch na ktorých som sa unúvala pátrať a ani moja mama, jej pôvodná majiteľka (a po prečítaní jej najväčšia opovrhovateľka), nevedela, kde sa vzala. Ja som však ostala príjemne prekvapená knihou a autorom, o ktorom som nikdy nič nepočula.
Prvá z dvoch kníh obsiahnutých v tomto vydaní je práve experiment. A húri absurditami od začiaku do konca. Lenže, zvratom je, že mám rada absurdity tohto typu. Karikatúra spoločnosti je niečo, čoho nikdy nie je dosť a natoľko je nadčasová, ako je práve táto kniha hovoriaca o niečom, tak starom ako je dokonalosť, na ktorú si môžeme vspomínať už z čias, kedy ju nazývali kalokagatiou. Hoci spočiatku som sa u knihy obávala, že pôjde o niečo, čo sa rýchlo zvrhne na nechutnosť, kniha si udržala aj napriek všetkému istú hrdosť a neskĺzla k nechutnosti, ale naopak sa vyšplahala ku komédii tak absurdnej, až som ju začala považovať za úplne normálnu, lebo takou bola. Niečím úplne ale úplne normálnym, tak normálnym, že mi až prišlo zle zo súčasnej spoločnosti.

Príbeh druhej knihy sa so mnou tiahol trochu dlhšie, hoci bol nemenej zaujímavý. Globalizácia je vec čím ďalej tým aktuálnejšia a keď sa pozriem na záujem o prvý sektor v našej krajine, tak sa môžem len utvrdzovať o pravdivosti tejto knihy.
Rovnako ako prvá kniha ma aj táto fascinovala svojim setingom, postavami, najmä tými vedľajšími, ktoré autor neuveriteľne realisticky a pritom humorne vykreslil a zasadil ich do deja na miestach, kde ich bolo potreba, aby celý príbeh oživil novými alebo známimy tvárami.

Hlavným dôvodom, prečo som si knihu zamilovala nie je jej absurdita, ostrý výsmech alebo zaujímavá téma, ale autorov štýl, ktorý by som vedela vychváliť do nebies. Štýl v oboch dielach sa v mnohomk líšil, ale v kľúčových veciach si bol podobný, čo vyvolávalo pocit súdržnosti v oboch dielach, ale dištancuje ich od seba natoľko, aby sa nezlievali dohromady.
Autorove postavy sú šialene realistické, až to človeka bolí, ale napriek tomu si ich rýchlo zamiluje a jeho vykreslenie prostredia, akokoľvek šialeného človeka vhodí priamo na miesto diania a keď som sa začítala, mala som pocit, že som na mieste, a ani trochu som nechcela odísť.

Myslím si, že človek s láskou pre dobrú humoristickú literatúru, na ktorej sa skutočne zasmeje, ale aj zamyslí by si túto knihu mal prečítať ak na ňu náhodou natrafí. Ja mám rada ruskú literatúru a táto knha ma v tom utvrdila. Som rada, že sa ku mne dostala a hoci nbudem nikoho hecovať, aby túto knihu zháňal po všetkých čertoch, nikoho od nej nebudem odrádzať, lebo podľa mńa stojí za to.

Informácie o titule:
Počet strán: 380
Vydané v roku: 1983
Vydavateľstvo: Pravda
Orientačná cena: okolo 2 eur

Originálny názov: Идеальный человек
Originálny vydavateľ: ?
Prvé vydanie v origináli: 1977
Orientačná cena v origináli: ?

Autor:
Jevgenij Pantelejevič Dubrovin bol ruským autorom. Narodil sa v meste Talovaya v Rusku, 20. augusta 1936. Zomrel v roku 1986.


Noir

2. března 2017 v 2:37 | Ari
"Teší ma, maestro," povedala a podala mu ruku.
"Nápodobne, slečna," prijal podávanú ruku a potriasol ňou.
Usmiala sa: "Netreba tak formálne. Ja som Dolores."
"Robert."
Obaja stáli na kopci a pozerali sa na svetlá mesta pod nimi. Dievčina vytiahla z vrecka bundy balíček cigariet. Jednu si vložila do úst a ponúkla aj svojho partnera: "Cigaretu?"
"Ďakujem, neprosím si," odmietol ponuku gestom ruky, "takzvané klince do rakvy." Schovala cigarety naspäť do vrecka.
"A aj tak sme všetci jednou nohou v hrobe," odvetila a pripálila si.

 


Kate McMullan - Nový žiak

1. března 2017 v 15:12 | Ari |  Knihy
Keď potulný minstrel vyveští Wiglafovi z ruky, že sa stane hrdinom, Wiglaf sa vyberie naplniť svoj osud a prihlási sa do Akadémie drakobijcov. Lenže ako sa môže stať drakobijcom chlapec, ktorý neznáša pohľad na krv?
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Wiglaf nie je ako zvyšok jeho rodiny. Narozdiel od svojich trinástich bratov je útly a ryšavý a tak musí doma vykonávať všetky domáce práce pod tlakom svojej rodiny s ktorou sa tlačí v jednej chatrči. Jediným jeho priateľom je prasiatko Daisy, ktoré chovajú v chlieve, kde raz počas zimy prichýlia minstrela, ktorý mu vykladá rôzne historky o drakobijcoch a na konci svojho pobytu mu vyveští, že sa sám stane hrdinom.
Počas výletu do dediny s rodinou si Wiglaf všimne inzerátu Akadémie drakobijcov a na naliehanie ho tam rodičia pustia. Cestou do Akadémie stretne čarodejníka, ktorý mu ako odmenu za dorbý úmysel ho zachrániť daruje kúzelný meč Kynoiteľ a začaruje Daisy, aby hovorila svinskou latinčinou.
V Akadémii sa Wiglaf rýchlo skamaráti s Kastrólom, ktorý ho pod dohodou, že bude umývať riady pustí do Akadémie. Tam si rýchlo nájde kamarátov a oboznámi sa s učiteľským zborom, pričom hneď v prvý deň zhodí trénerovu parochňu. Ale to by nebolo najhoršie, lebo chamtivý riaditeľ ho pošle so spolužiakom Erikom zabiť draka hneď v jeho prvý deň. A nielejn takéh obyčajného draka, ale Gorzila! Wiglafovi sa zatočí hlava už len pri predstave krvi, ako ho má teda zabiť. Našťastie s Erikom vymyslia lesť, kedy sa prezlečú za drakove obete a šťastnou náhodou objavia aj jeho slabinu - hádanky! A tých Wiglaf pozná tony a navyše zlých a tak draka rýchlo utrápi až k smrti. A dedinčania sa už nemusia báť o svoje životy. Cestou naspäť sa navyše dozvie aj veľké tajomstvo - jeho spolužiak Erik je vlastne princezná Erika!

Môj názor:
Keď táto kniha vyšla môj brat mal príhodných 9 rokov, čo je akurát cieľová skupina tejto knih a tak mu ju mama pochopiteľne kúpila. On ju prečítal jedným dychom a ja ako vášnivý čitateľ, čo číta všetko, čo sa mi dostane pod ruku som taktiež neoodolala. A nemôžem povedať, že by som toho ľutovala, lebo som po nej siahla nepochybne viackrát, tak ako po jej pokračovaniach.
Odvtedy ale ubehla nejaká doba a keď som po knihe siahla znovu,. očakávala som detskú zábavu, ktorá už mňa nepochytí tak, ako v tej dobe.

Ale sakra, ako som sa mýlila. Na to, že táto kniha má sto strán a je písaná takým písmom, že by to aj slepec videl, som mala pocit, že sa mi dostalo plného a neskutočne dlhého a záživného príbehu, ktorý sa mi nedá neporovnávať s Harrym Potterom v jeho nadčasovosti a láskavosti k detskému aj dospelému čitateľovi. Ostala som skrátka unesená.
Príbehová línia je čistá bez odbočiek, ale treba brať v úvahu cieľovku začínajúcich čitateľov, pre ktorých je táto kniha určená a pre ktorých je už takýto príbeh dostatočne dlhý a nasiaknutý dejom. Na druhú stranu ale je vyplnená tým, čím má, v príbehu sú príjemné zvraty, ktoré oživujú dej a posúvajú vpred, až do finálneho vyvrcholenia, kedy sa všetky získané informácie o hrdinovi zúročia vo finálnom boji - doslova.

Čo sa našeho hrdinu týka, je to iba obyčajný chlapec, trošku ťuťko, podobne ako Harry, ale má dobré srdce a jeho milučká bojazlivosť si získajú čitateľov. Jeho osoba v diele navyše sama o sebe pôsobí humorne a tak odľahčuje dej a mladý čitatelia sa s ním môžu jednoducho stotožniť. K ostatným postavám sa v tomto diele dostávame len okrajovo, ale predsa len, čo sa od takejto brožúry dá očakávať. Myslím si, že čo sa postáv týka, tak autorka zadala veľmi pôsobivý začiatok pre ďalšie rozvíjanie.

Nuž, myslím, že som povedala všetko. Bola som milo prekvapená touto knihou a je krásou, láskou a ľahkosťou s akou je napísaná. Myslím si, že každý so srcom dieťaťa si túto knihu zamiluje. Mne osobne pripomína vo veľa veciach Harryho Pottera a aj v tom, ako sa k tejto knihe staviam. Skvele napísané, skvelý príbeh, skvelý preklad.

Informácie o titule:
Typ: Séria
Názov: Akadémia drakobijcov
Prechádzajúci diel: -
Nasledujúci diel: Pomsta dračej panej

Počet strán:108
Vydané v roku: 2009, 2011
Vydavateľstvo: PB Publishing
Orientačná cena: okolo 4 eur, ale takmer všade je vypredaná

Originálny názov: The new kid at school
Originálny vydavateľ: Grosset & Dunlap
Prvé vydanie v origináli: 1997
Orientačná cena v origináli: okolo 3 eur

Autor:
Kate McMullan je americkou spisovateľkou. Narodila sa v roku 1947 v štáte Missouri. Svoju kariéru začala učiteľka, vyštudovala v Ohiu. Učila deti 4. až 6. triedy v Los Angeles a na americkej základni v Nemecku. Pracovala aj ako editorka pre New Yorkského vydavateľa a rok na to jej vyšla jej prvá kniha.
McMullanová napísala za svoju kariéru viac ako 50 detských kníh, či už pod týmto menom, alebo pod svojím dievčenským menom Katy Hall. Okrem písania o písaní aj učí v New Yorku.


Alkoholik

19. února 2017 v 9:38 | Ari |  Básničky
Vstanem ráno,
pijem vodu,
sajem um.
Večer prídem,
sadnem na gauč,
pijem rum,
pijem rum.


DC Super Hero Girls 01x01 - Welcome to Super Hero High (Super first impression)

6. února 2017 v 22:10 | Ari |  DC Super Hero Girls
Žijeme v dobe, kedy si je každý vedomý boja medzi dvomi veľkými menami vo svete komiksov, DC a Marvelom, najmä vďaka blockbusterom, z ktorých majetku sa každý rok na oboch stranách pár objaví. A ešte sa na pár rokov bude objavovať, lebo obe strany toho majú veľa v plán, hoci kvantita sa nie vždy rovná kvalite.
A povedzme si to na rovinu, DC produkuje v poslednej dobe samé sračky, narozdiel od Marvel filmov, ktoré sa na frontoch kritikov aj divákov stretávajú so všeobecnou pochvalou. Nebudem sa tváriť, že s týmto nesúhlasím, hoci sama som viac na DC strane ako na strane Marvelu. Kvalitu skrátka človek vidí.
Na druhú stranu ale musím podotknúť, že existujú aj filmy, ktoré prejdú popod radar bežných fanúšikov komiksových filmov a týmito filmami sú straight-to-dvd animované filmy, ktoré tiež hrajú nemalú úlohu v komiksových adaptáciach. A na tomto fronte zase vedie DC, a to nie len u mňa, skrátka pre to, že sa im skutočne venuje a raz za čas aj nejaký vyprodukuje, narozdiel od Marvelovského vlažného prístupu a aj na stránke kvality je tu vidno miernu prevahu.
Ale teraz k jadru veci, animovaným seriálom od DC. Lebo tých má tiež neúrekom (hlavne keď začne a po jednej sérii ich zruší, aby potom začala s tým istým konceptom znovu, že áno).


O tento konkrétny seriál som zavadila už niekoľkokrát, ako som prechádzala internetom, ale nikdy som mu nevenovala toľko pozornosti, aby som si o ňom zistila niečo viac, ale nedávno som objavila, že má dva svoje animované filmy a tak som si povedala, že sa do toho predsa len pustím, veď DC hrdinky sú super partia a určite v mixe s komédiou by sa dalo vytvoriť niečo ako Kim Possible. Povedala som si, prečo nie.

A keď má človek očakávania, tak zvyčajne ostane sklamaný a v mojom prípade to nebolo inak. Prvým šokom bolo, že epizóda má tak minútu a pol, pričom pol minúty je intro, ktoré úprimne za to nestojí.
Takéto krátke epizódy sú formát, pri ktorom je ťažké rozvíjať príbeh, čo ale vyzerá, že sa táto vec snaží svojou pilotnou epizódou. Na jednu stranu to môže byť skutočne len introduction do deja, aby divák vedel na čom stojí, ale na druhú stranu, už z názvu je celkom jasné to, o čom bude príbeh a dáma ktorá za 60 sekúnd povie desaťkrát super (áno, počítala som to) ma nejako neohromí, ani nepoučí.
Jedinou vecou, ktorú som si z tejto minúty odniesla je to, že je tam aj Harley a môžem predpokladať, že ešte nie je určené, kto je kladný a kto záporák, takže všetci sú spolu na superškole. Lenže, na toto by som vedela dojsť aj bez madam Super.


A to je vlastne celá epizóda. Bol tam pokus o jeden vtip, ktorý padol dosť mimo mňa, lebo predsa je to len ohratá pesnička a pri druhom zhliadnutí, za počítacími účelmi, samozrejme, som si všimla aj ako obviously sú rozdelený naši hrdinovia na skupinku tých, ktorý poznáme a generických, rovnako vyzerajúcihc ostatných hrdinov, ktorý sú tá istá šablóna, ale vždy inak vyfarbená.

Aby som ale iba nedisovala, mám tu predsa len niečo, čo sa mi relatívne páčilo a to, že si dali prácu s introm, ktoré sa často v tomto koncepte a najmä v tomto formáte vynechávajú (nehovorím teraz o anime, samozrejme). Myslím si, že "Get your cape on", je relatívne dobrá hláška pre celý koncept príbehu a minimalistická animácia v intre je vcelku zaujímavá a lákavá.
Bohužiaľ ale tento minimalizmus nefunguje, keď sa prevedie do príbehu a do story módu a animácia sa dá nazvať prinajlepšom lenivou.
Spôsom, akým sú navrhnuté naše hrdinky je mi dosť nesympatický a myslím si, že by sa pokojne stratili ako postavy v pozadí nejakého priemerného seriálu, ktorý je len lacnou kópiou originálu. Ich pohyby sú limitované a žiadna z nich nie je ani zďaleka natoľko svojráznou osobnosťou, ako by sa od našich milovaných hrdiniek čakalo.

Dúfam, že aspoň dokopy to bdue dávať zmysel...
Moje hodnotenie: 50%

Elena of Avalor 01x01 - First Day of Rule (First impression)

3. února 2017 v 17:14 | Ari |  Elena of Avalor
Rok 2016 bol v oblasti animovaných filmov celkom silný a to zvlášť pred Disneyho, ktorý má hneď vda nominované na Oscara. A podľa môjho názoru právom. U Zootopie bolo už na prvý pohľad jasné, že mieri na najvyššie priečky a u kritikov aj divákov si vyslúžila ovácie.
A potom je tu druhý tohtoročný Disneyho film - Moana. Moana je ďalšia v prominentnom rade Disney princezien a ďalším veľkým skokom v Disneyho evolúcii princezien. Od prvých pár krások sme sa posunuli veľmi ďaleko a dnes sa pozeráme na hrdinky, ktoré zachraňujú sami nie len seba, ale aj svoje rodiny a národy a dokazujú tým, že si zaslúžia miesto na svojom tróne, čím dávajú dole kritikov predošlých inkarnácii tejto figúry.
No Disney neurobil iba veľký skok na pôde svojich princezien zo strieborného plátna, ale priviedol nám aj niečo, čo sme tu predtým nemali a to svoju prvú oficiálnu TV princeznú (a na Sofiu zabudneme, že áno), Elenu z Avaloru.

Elena bola jedným z projektov, ktoré prekĺzli popod radar mnohých, aj napriek tomu, že veľmi rýchlo po americkej premiére našla svoju cestu aj na obrazovky cudzokrajných divákov a svojmu dabingu sa môže tešiť aj v Českej Republike.


No a svoju cestu začala Elana epizódou o svojom prvom dni na tróne. Ale jej príbeh sa začal oveľa skôr.
A toto bol na postavy asi najsilnejší pilot, aký som videla v poslednom čase. Je dôležité poznamenať, že hoci Disney princezné majú fanúšikov v každej vekovej kategórii, predsa len, cieľovou skupinou sú malé dievčatá, ktoré sú cez princezné často vychovávané, lebo ony samé sú len odrazom ideálnej ženy svojej doby; preto ich vidíme neustále sa emancipovať a postupne ísť svojou cestou až k dnešnej silnej a nezávislej osobnosti v princeznej. A pre tieto malé deti, ktoré ešte skôr usadnú k Disneyho animovaného bloku je pilot upravený tak, aby si rýchlo mohli zapamätať postavy a nemuseli usilovne pátrať po ich menách, ktoré si nie a nie zapamäť, a mohli tak aj túžiť po predmetoch s touto princeznou.
No ja ako divák, ktorý nemá záujem svoje ťažko zarobené peniaze utrácať na tieto predmety som to ocenila rovnako, lebo pomerne náročnú backstory princeznej, o ktorej mám pocit, že si ešte niečo vypočujeme, som sa dozvedela rýchlo a rovno bez zbytočných prikrášok a zatajovania, lebo ako sa ukázalo, každý jeden z elementov bol už prvom diely podstatný.

Teraz k príbehu epizódy ako takému. U pilotných dielov touž tak býva, že sa sústredí menej na príbeh, ale viacej na postavy, čo vidíme aj tu, hoci nejaká dejová línia tu tiež je, aby sme u televízie predsa len nezaspali.
Tu postupne spoznávame základné informáie o postavách, sledujeme našu hlavnú hrdinku, ako ich spoznáva, čo nám dáva možnosť budovať si vzťah k postavám spolu s ňou a nskočiť do deja in medias res, ako býva pri animovaných seriáloch zvykom a rýchlejšie sa takto dokážeme adaptovať a byť na rovnakej rovine ako hlavná hrdinka.
Hovoriac ale o zápletke, tak tu musím poznamenať, že som bola mierne sklamaná, hoci tento diel mal potenciál spraviť na základe svojho názvu niečo veľké, sústredil sa skôr na drobné napätie, ktoré je veľmi ľahko predpovedateľné a tak sa prew akéhokoľvek staršieho diváka stráca.
Nie som ale cieľová skupina a tak to tomuto dielu (a eventuélne aj tým zvyšným) odpustím.
Napriek tomu ale na mňa hlboko zapôsobil koniec a doslova som cítila, ako sa mi hrnú slzy do očí tým cheesy& spôsobom, aký vo mne vie Disney vyvolať. Toto bol totiž ten zlomový moment pre príbeh aj zlomový moment pre Elenim character development, ktorý bol urobený správne a ukázal, že v našej hlavnej hrdinke je niečo viac, v čo môžeme dúfať do ďalších dielov a čo nepochybne vytvorý skvelé konflikty v nasledujúcich dieloch.


Ohľadom postáv tu ešte nie je moc o čom hovoriť, okrem hlavnej hrdnky, ale tá sa ukázala ako ďalšia v skupine role-modeliek už v prvom diely, lebo ešte ich nepoznáme a nemôžeme vedieť, čo od nich čakať, ale sama za seba poviem, že mi nie sú moc sympatické a že to všetko potrebuje čas, aby sa mi dostal seriál poriadne pod kožu, lebo predsa len, človek sa tu neubráni porovnávaniu s Disney filmami, u ktorých je bežný divák zvyknutý na inú kvalitu, ale aj iný scenár, byť toto nová platforma pre tento koncept v tomto prevedení.

Kde seriál podľa mňa skutočne škrípe, je animácia. Ja tak nemám rada CGI. Nie pre ňu samu, ale najmä pre to, že je ťažké urobiť to tak, aby vyzerala dobre. A všetci vieme, že iba pár štúdií má finančné prostriedky na to, aby to tak bolo. Na čele je určite Pixar, za ním Disney, ktorý v posledných rokoch dáva do svojej CGI veľa a DreamWorks na nich prekvapivo doťahuje (posledná Kung Fu panda je pastva pre oči) v poslednej dobe.
U TV animácie je to ešte horšie, lebo pekná šou v CGI niečo stojí a tak sa mnohý ani nepokúšajú. Našťastie. Sú tak dve šou, ktoré mi napadanú ako dobre vyzerajúce a ani jednej som zataiľ nevenovala extra pozornosť, takže po chvíli by som niečo určite našla. Och, a pamätáte si, že Andy z Toy Story nemal otca z jednoduchého dôvodu, lebo v tej dobe bolo strašne drahé animovať v CGI ľudí a oni si to nemohli dovoliť? Myslím, že to hovrí za všetko.


Ale aj táto animácia sa dá prekúsnuť a to vďaka inému elementu, ktorý tu v porovnaní so strieborným plátnom neskalamal a tým je (bicie poprosím)... hudba. Táto show má úplne nádherný opening, ktorý som si v momente zamilovala, nehovoriac o tom, ako rýchlo si seriál adaptoval character development cez pesničky, ktoré hneď v prvom diely hrali dôležitú úlohu. Bravo.
Narozdiel od voice actingu dokonca aj znejú dobre, lebo on je ďalšou vecou s ktorou som mala pomerne problém. U Disneyho som zvyknutá na pomerne melodické poňatie postáv, zatiaľ čo tu mám pocit, že všetci sú až príliš moderný na dobu, ktorú sa snažia evokovať svojím pozadím a že im chýba súlad. Verím ale, že aj to sa so zvykom napraví.

A tak. Musím povedať, že štart je priemerný. Narozdiel od Sofie som neskočila do príbehu po hlave, ale ten mal iné uvedenie, takže sily majú ešte veľmi veľký potenciál sa vyrovnať. A myslím si, že sa vyrovnajú. Každý fanúšik Disneyho by mal dať tomuto seriálu šancu, lebo v závere, predsa len má všetko na čo sme z tohto myšieho kráľovstva zvyknutý. A malé dievčatá to budú milovať. Treba tomu dať len trochu času, lebo silná hrdinka, momenty, ktoré zahrejú u srdca a láskavý humor sa nikdy nestratí bez toho, aby zanechala aspoň nejakú značku na tomto svete.
Moje hodnotenie: 68%

Kam dál