Ako si vybrať ďalšiu knihu?

26. září 2018 v 23:34 | Bee |  Knihy
Ak si náhodou nieko nevšimol, som aktívnym čitateľom. Pri pohľade na vpravo zbadáte, čo práve čítam a o sa chystm v blízkej a vzdialenej dobe čítať. Ak poskrolujete nižšie, zbadáte aspoň jednu recenziu, či článok týkajúci sa práve mojej knižnej posadnutosti. Nie je dňa, kedy by som nezobrala nejakú knihu so sebou na výlet do tohto krutého, krutého sveta a každý deň sa pokúšam prečítať aspoň pár strán (s rôznym stupňom úspechu). Taktiež rada rozprávam o knihách, sledujem booktube a míňam značne veľa pňazí na knihy. Moja súkromná zbierka tiež pozostáva z pomerne veľa kníh. Slovo obsesia je na mieste.

A ako aktívny čitateľ sa každých pár dní stretávam s otázkou, kotár trápi mnohých. Čo mám čítať ďalej? Ideálnou odpoveďou by bolo dočítať všetky knihy, čo mám rozčítan, ale keď som sa k niektorým z ních už rok nevrátila, tak sú asi navždy stratené. Ale mám aj veľa krásnych nových kníh, na ktorých moje oči ešte nespočali a veľa z nich sa pýta do mojich rúk. Ktorú do nich ale vziať.

Ako som písala vo svojich predsavzatiach v januári, mám okolo 500 neprečítaných kníh na svojich poličkách, teda väčšina mojej zbierky sú knihy, ktoré som ešte neprečítala. Keď som bola malá, nemala som veľa peňazí na míňanie tým pádom som vlastnila iba knihy, ktoré i boli podarované a tým pádom som si dvakrát rozmyslela, akú knihu chcem a zvyčajne som ju hneď prečítala, ale vo všeobecnosti som chodila do knižnice, teda percento nie mojich kníh, ktoré som čítala bolo asi 99.
Keď som ale v roku 2016 začala zarábať vlastné peniaze, otvorili sa mi nové dvere.
Nielenže som mala peniaze na kupovanie kníh, ale v tej dobe som frčala na klasike a tento žáner sa dá na burzách kúpiť za pár entov, takže som sa často vracala s náručím plným kníh domov. Bohužiaľ, nečítala som ak rýchlo ako kupovala (jeden mesia som si kúpila 74 kníh, aká je šanca, že som prečítala aspoň jednu z nich?) a hoci teraz je precento mojich kíh, ktoré čítam okolo 90%, stále som ďaleko od prečítania všetkých mnou vlastnených kníh.


Druhým mojím prolémom je, že neviem dať knihu preč bez toho, aby som ju prečítala. Minulý rok v apríli som bola celý víkend PN a rozhodla som sa upratať všetky knihy, ktoré vlastním KonMari štýlom. Hoci som túto príručku nečítala, dala som dole všetky knihy z políc a zo všetkých kútov a každú jednu som brala do ruky. A keď som si čítala ich obsahy, úprimne som si chcela prečítať 99,9 % kníh a spätne sa viem pozieť na moju motiváiu k ich kúpe.
Problém však spočíva v jednom jedinom. Nie vždy mám chuť prečítať si všetky knihy, ale ak budem čítať len knihy, ktoré sú práve nové a teším a na ne v om momente najviac, nikdy sa nedopracujem k Lolite, korú som si kúpila dobré 3 roky dozadu, hoci sa o ňu stále úprimne zaujímam.

Vytvorila som si teda systém, respektíve viacej systémov. Nedávno som si začala viesť Bullet Journal a jeho veľká časť je venovaná čítaniu. Píšem si tam knihy, ktoré som prečítala, ktoré som si kúpila, svoje hodnotenia a krátke recenzie a samozrejme aj knihy, ktoré chcem v daný mesiac prečítať. A dalo by sa povedať, že som ambiciózna.
Rálne viem, že sa ku všetkým týmto knihám nedostanem, ale ide o kombináciu experimentu, ktorý ma baví a o ktorom by som potenciálne mohla písať, aktívnej redukcie mojich neprečítaných kníh, kníh, ktoré si myslím, že by som si ich mala prečítať a kníh, ktoré si chcem prečítať.


Experiment
Toto je kategória, ktorú som zaviedla iba nedávno, ale prišla somna to, že ma celkom baví a motivuje. Väčšinou sa jedná o readathony, alebo ukradnuté myšlienky niektorých booktuberov, skrátka niečo, kedy mám stanovený na základe niečoho svoj tbr a mám nejaké vstupné očakávania a nejakú satisfakciu na záver.
Momentálne som zo svojich kníh vybrala tie najhoršie hodnotené na goodreads (BooksandLala, moja obľúbená booktuberka je autorkou tohto nápadu) a pustila som sa do cih čítania. Zatiaľ som prečítala iba jednu knihu a bola som milo prekvapená, takže som si potvrdila, že to má zmysel. Tiež som v istom zmysle ostala zbavená zodpovednosti vo zmysle, že si za tú zlú knihu nemôžem sama.


TBR jar
Toto j koncept, ktorý aplikovalo veľa booktuberov na svoje čítanie a všetky svoje nprečítané knihy dali do pohárika, odkiaľ si každý mesiac nejaký počet vyberú. Aj som sa rozhodla aplikovať tento koncept v súkromí s nejakým tým upustením od pravidiel. Trvalo mi to asi dve hodiny, ale spísala som na papieriky všetky svoje nepreítané knihy a dala ich do krabice (do pohára sa mi nemestili, áno, je to zúfalé). Odtiaľ si každý mesiac potiahnem dve a potom sa pokúšam si ich prečítať. Samozrejme, dovoľujem si ich sem tam vrátiť naspäť, keď sa mi to neáči, alebo nehodí (nie, celú Vojnu a mier teraz čítať fakt nebudem a jednu knihu na okóber som ani za boha nevedela nájsť), ale s rôznym úspechom s mi darí čítať random knihy ku ktorým by som sa možno dlho nedostala a na ktoré som v niektorých prípadoch aj zabudla, že ich vlastním. A tiež o napätie a ťahanie je proste zábava.


Dúhový challenge
Vo svojich predsavzatiach som si sľúbila, že sa pomocou farieb mojich kníh (mám dúhovú knižnicu) ich postupne preítam. Zatiaľ sa mi to moc nedarilo, ale v októbri mám ambciu tu dobehnúť. Celý koncept spočíva v tom, že každé dva mesiace si vyberiem 4 knihy istej farby (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá a fialová) a prečítam ich. Do tejto výzvy som zakomponovala kombináciu kníh, ktoré už dlho vlastním a potenciálne by som ich chcela posunúť ďalej a kníh, na ktoré sa úprimne teším alebo som na ne zvedavá, aby som sa nenútila čítať len knihy, na ktoré fakt nemám chuť a ostala motivovaná a tešila sa zo svojho čítania. A nakoniec, vždy ma môže niečo prekvapiť.


Knihy, ktoré by som si mala prečítať
Tak zaprvé, sem patrí povinné čítanie, ktorého povinnosť je samozrejme v modernej dobe otázna, hlavne u niektorých diel, kde sa dá pozrieť kvalitný flm alebo prečítať oveľa kratší detailný obsah, bez vystavovania sa tomu utrpeniu. O mojom názore na povinné čítanie však inokedy.
Potom sú tu ale j knihy, o kotrých mám pocit, že by som si ich mohla alebo mala prečítať už len pre ich renomovanosť.Pre rok 2018 som si zvolila 50 kníh podľa článku o literárnej mape Ameriky, kde ku každému štátu USA bola pridelená oceňovaná alebo populárn kniha, A ja som si povedala, že to vyzerá zaujímavo a že si ich prečítam. Lne tak, aby som sa naučila niečo nové.
A niektoré boli fakt zaujímavé. Bola om predstavená novým autorom a novým žánrom, prečítala som pár skvelých kníh a pár dosť zlých a problmatických kníh, ale určite som si prečítala niečo zaujímavé a ešte ma toho veľa čaká.


Knihy, ktoré si chcem prečítať
Každý aktívny čitateľ má na svojej poličke aspoň jednu knihu, ktorú chce čítať práve, ale práve teraz. Hneď ako dočíta to, čo číta, pustí sa do toho. A ja som sa tiež rozhodla, že nebudem čítať len to, čo by som mala, lebo som sa pre niečo rozhodla a tak keď sa cítim nemotivovaná, môžem siahnuť po niečom, na čo sa práve teším.
Tu si nie vždy zvolím knihy na daný mesiac, ale napríklad teraz som si vybrala Harryho Pottera, lebo september je ideálny čas na čítanie HP (kedy nie je) a budem pokračovať aj v októbri.


Samozrejme, keď ambiciózne vytiahnem z poličiek 14 kníh, neočakávam, že sa ku každej z nich dostanem. Snažím sa vybrať si z týchto kníh a podľa nálady ich vyberám a čítam. Tie, ktoré ma v danom mesiaci najviac zaujmú a tie, ktoré nie, presuniem naspäť do knižnice s tým, že trebárs ich o dva mesiace vyberiem do nejakej inej kategórie. A to, že teraz nemám náladu Scotta pilgrima neznamená, že naňo nebudem mať chuť, keď si znovu poziem film.

Iste, čítanie je predovšetkým zábava a nemusím nikdy prečítať všetky moje knihy, ak nechcem. Nemusím prečítať ani jednu a všetky tieto techniky sú len zábavné spôsoby, ako si vybrať po čom mám siahnuť najbližšie a možn motivácia aj pre kohokoľvek kto k tomuto článku zavíta. Predsa len, ten proces plánovania a vyberania, minimálne pre mňa, je náramná zábava, a zvyčajne ma nadchn pre tie knihy, ktoré si vyberiem.
 

Z blata do kaluže

23. září 2018 v 23:12 | Bee |  Dear Diary
Nemajte strach všetci 0 čitatelia môjho blogu, nie, nie som mŕtva a vraciam sa so síce oneskoreným, ale pravidelným a každoročným zhrnutím môjho leta. Ako už nadpis nasvedčuje, bolo nahovno. Posledných 7 mesiacov môjho života bolo ako na horskej dráhe. Až na to, že horské dráhy sú zábava a nie až také drahé ako bolo posledných 7 mesiacov. Dokonca sú lacnejšie ako suma, ktorú som minula dnes.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo som nepísala na blog bol ten, že vyše rok dozadu sa mi pokazil počítač a ja som ostala odkázaná na dobré srdcia mojich rodinných príslušníkov a na môj tablet/mobil, ktorých funkčnosť, čo sa týka písania blogu je veľmi otázna. Mám síce externú klávesnicu, ktorú som zvykla pripájať k tabletu, aby som mohla písať, ale vorba článku bola podstatne náročnejšia, neraz sa mi stalo, že sa mi celá vec vymazala a hej, je to pomerne demotivujúce, keď strávim hodinu ťukaním do klávesnice a vypotím zo seba semi-inteligentnú recenziu len preto, aby sa mi celá vyamazala v priebehu sekundy. Takže tak. A potom je u práca s obrázkami, ako za trest.
Našťastie so dostala možnosť k "dôležitým" životným narodeninám si vypýtať drahý darček a ja som si vypýtala notebook z ktorého práve píšem tento článok. Uvidíme ako sa osvedčí, ale z posledných 15 minút odkedy som ho zapla som celkom spokojná. Potrebovala by som myš, ale jedno po druhom. Máme základ. A hneď sa mi podstatne lepšie pracuje, keď vidím, že môj lánok sa priebežne ukladá.
Takže teoreticky som neminula svoje peniaze, ale minula som skoro 1000 eur. A ak by vás zaujímalo moje zabŕdnutie do sveta techniky, tak som si kúpila Asus Zenbook s nejakým číslom a môj verdikt je, že som chcela ružový, lebo by mi ladil s telefónom (áno, mám aj nový telefón, rozlúčila som sa so svojou 7 ročnou Xperiou potom, ako som jej tragicky rozmlátila displej po tom, ako mi v robote padla asi z metra šesťdesiat na kachličky. Ešte, že mala klávesnicu, lebo dispej, nuž, ak vás niekedy zaujímalo, ako to vyzerá vnútri telefónu, tak ja to viem) a ružový nikde nemali. V Nay mali iba vystavené kusy a ehm, ďakujem, neprosím a na Alze, holt, aspoň niečo.


Moje nakupovanie notebooku bola vlastne tiež mil príhoda. Piatok som končila o jedenástej večer v robote, takže som sa okolo polnoci dostala domov a v sobotu ma moja rodina zobudila s tým, že ak chcem ísť kúpiť ten notebook v sobotu musím vypadnúť z domu. Išla som, prídem do Auparku, vyberiem si jeden, dobré recenzie, všetko, no jasné, iba vystavený kus. Vyberiem si druhý, iba vystavený kus. To už som tam strávila dobrú polhodinu a vzhľadom na to, že som sa chcela pred zmenou ete najesť, tak som sa otočila a odišla domov, pričom ešte v Auparku som si z Alzy objednala tento notebook. Takže asi tak. A dneska som spala iba asi 3 hodinky, take som správne nabrúsená. To je tak, keď prídem domov o polnoci a musím vstávať o pol šiestej do roboty.

Ešte jedna vec k mojim zážitkom z posledných pár dní, bola som na muzikáli, Rómeo a Júlia na Novej Scéne, bolo to perfektné, už som si kúpila ďalšie lístky a v novembri idem znovu. Zamilovala som sa do úvodnej piesne a po nemecky som si ju dnes v práci púšťala stále dookola pri každej príležitosti. Je perfektná. Hej a Rómeo bol tiež celkom fešák.
A áno, práve počúvam nemeck soundtrack kým toto píšem. Pravdepodobne je to môj nový najobľúbenejší muzikál, ktorý v mojom srdci zosadil aj Jesus Christ Superstar. A poviem vám, ja si nechám aj koleno vŕtať pre dobrý biblický príbeh (a ako žiačka cirkevnej školy ich poznám veľa, veľmi veľa, i keď pr bližšom zamyslení, čo nemá v sebe biblické alegórie?).


Anyway, moje leto. Nebolo nič moc. Vždy, keď som mala poit, že sa veci začínajú dávať do poriadku, tak do toho niečo prišlo. Väčšinou si za to môžem sama, áno, taže ponaučenie, každú sračku si treba nechávať pre seba a nijakým spôsobom sa nepokúšať odkomunikovať, že potrebujete pooc, lebo keď sa z tých sračiek dostanete, tak vtedy si niekto všimne váš signál a bude sa s radosťou pitvať v niečom, na čo by ste si už radšej nespomenuli. Áno, preplakala som dobrú polovicu prázdnin, veľká zábava. Tiež som nikde nebola a zo všetkého som vyšla ako tá najhoršia a dovolila som svojej emočnej vulnerabilite pohrávať sa so mnou a s mojimi presvedčeniami.

Každý rok mám nejakú myšlienku s ktorou začínam tento text a tento rok to už nie je nič iné ako iba tradícia. Problémom môjho leta bolo, že som bola priveľmi zhrabaná v mojej vlastnej otupenosti na to, aby sa niečo stalo. Veľa vecí sa zmenilo za posledných pár mesiacov a neustále sa v mojom živote vracajú v kruhu. Keď si spomeniem na moje citové rozpoloženie v dobe, keď som tento článok písala pred rokom, tak som bola veľmi šťastná a veľmi naivná. Bola som dieťa.
V tej dobe som mala poit, že som dala košom všetkým toxickým veciam v mojom živote a ponechala som okolo seba iba to, na čom mi záležalo. Samozrejme, tieto veci sa neustále objavujú a nie všetci ľudia s ktorými som si prežila niečo nepríjemné boli príšerné osoby s ktorými sa už nechcem vidieť, práve naopak, viem, že aj z mojej strany boli chyby a že si za to môžem sama a niektorí títo ľudia sú dobrí ľudia.
Na druhú stranu som ale ostala zatiahnutá vo veľmi toxickej situácii za ktorú som nemohla a vypočula som si opätovne veci, ktoré neboli pravda a rovnako som bola nútená hrať sa s cudzími citmi a s mojimi citmi.

Po tomto lete som ostala veľmi sama. Nie je to len toto leto, možno to tak bolo vždycky, ale v poslednej dobe som i uvedomila moju hodnotu v očiach ostatných ľudí a vidím, že je nulová. A hej, nebaví ma byť s ľuďmi a starať sa o ľudí, ktorým na mne ani trošku nezáleží a hej, je mi smutno, lebo sa nemám na koho obrátiť. Fun stuff.


Som trápna, ja viem, ale som tu trápna akurát sama pred sebou a na to som si už zvykla. Ďalšou povinnou vecou, na ktorú by som nemala zabudnúť je, že môj blog úspešne dospel k ďalšiemu milníku. Poďme si zavspomínať. Tento blog som začala písať v roku 2013. Pol desaťročia dozadu. Presne tak, 5 rokov už kotvím v tomo prístave. Samozrejme, ako u väčšiny dlhoblogujúcich osôb, je na mojom blogu vidno značný pokles a v aktivite a potencionálny nárast v kvalite. Nemôžem nepovedať, že nepíšem lepšie ako som zvykla keď som skončila siedmu triedu. I keď na základe známok z mojich slohov by jeden mohol tvrdiť opak. Podľa mojej slovenčinárky im niečo chýba a možno to je vôľa žiť, ale to je len môj skromný tip.

Teraz k číslam. Ako som jemne naznačila v každom mojom článku za posledných 9 mesiacov, píšem veľmi sporadicky. Môj prvý polrok na blogu skončil s 49 článkami, rok 2014 bol môj najsilnejší s 139 článkami. V tej dobe som pravidelne písala, lebo som si chcela udržať čitateľskú základňu (mávala som okolo 7 zhliadnutí za deň, čo bolo dosť dobré) a potom som začala chodiť na strednú školu.
Nie, že by sa niečo zmenilo vzhľadom na to, že chodím na osemročný gympeľ (hej viem, zlé rozhodnutie, už som to počula, ďakujem pekne), ale prestala som mať čas na také blbosti ako workout log na každý deň a moje články boli pomerne rovnomerne rozdistribuované. Rok 2015 som teda ukončila akademickým úspechom a 82 článkami, čo je v priemere článok každé 4 dni a nahliadnuc na súčastnú štatistiku, je to dosť dobré.
2016 sa začal v podobnom duchu, ale distribúcia je absolúne mimo. Z 93 článov, ktoré som v ten rok napísala, bolo po mojom nástupe do práce iba 10. Toto bola moja prvá (a zatiaľ jediná) brigáda a vhľadom na to, že roím každý víkend, celý víked, v dobe, kedy som písavala články, tak mi času ostalo málo. Vtedy sa aj začala tá sranda, ktorú už riešim pár rokov a tou je moja neskutočná únava. Ľudia, ja by som iba spala. Ja prídem každý deň domov zo školy a som schopná spať až do rána. Tak som aj strávila všetky moje voľné dni. V posteli. Najradšej by som z nej neodchádzala.
V roku 2017 nastal podľa nastoleného trendu vo vývoji rapídny pokles a ukončila som ho s 25 článkami, a. k. a. článkom každý 15 dní. Nič moc, ale stále v pohode.
Tento rok som napísala jeden článok každých 45 dní. Teda, nie ani jeden za mesiac. Na budúci rok sa uvidím len pri tomto článku a na Vianoce. A možno ani to nie.


Samozrejme, kontrargumentom je, že kvalita týchto článok a kvantita sú dve rôzne veci. V rokoch 2013 a 2014 som písala veci, do ktorých som vložila dušu, ale písala som aj veľa vecí len tak a často som im nevenovala druhú myšlienku, čo sa mi párkrát vrátilo. Určite som napísala aj pár dobrých vecí na decko zo základnej školy.
Dneska už moje články také poväčšinou nie sú. Keď si preskrolujem titulnú stránku môjho blogu, tak tam nájdem veci, do ktorých som vložila veľa námahy. Buď sú to recenzie, ktorými som chcela niečo povedať, rozvinutá myšlenka, ktorú vo mne zanechalo literárne dielo, alebo je to článok, ktorý ma stále veľa hľadania a linkovania obrázkov na tablete, takže som sa pre ne rozhodla, lebo sa jednalo o niečo, čo ma nadchlo a prinútilo ma opustiť moju komfortnú zónu. Možno sa to nejaví ako kvalitné čítanie, ale pre mňa to bolo často niečo symbolické a dovolilo mi to experimentovať s uchádzajúcim jazykom na menej formálnej úrovni.

Písanie ma baví. Vždy som rada písala, hrala sa so slovíčkami a mimo blogu si píšem aj sama pe seba, skrátka preto, lebo papier veľa znesie a je to veľmi dostupné médium. Rada o sebe hovorím, že píšem a v svojej hlave to považujem za jednu zo svojich definujúcich čŕt, hoci j to aktivita, ktorú vykonávam poväčšinou sama v svojej izbe, kde ma nikto nevidí.
Tiež som tento rok prekonala milník o ktorom som síce už dlho nerozprávala, ale môj blog prekonal 10 000 návštev v priebehu tohot leta. Celkom slušné.

Rýchlo a efektívne predať správu: Recenzia na 3 knihy v jednom článku?! (Kam sa podell môj syr?, Prekliate jazero, Zošit o návrate do rodného kraja)

23. srpna 2018 v 1:50 | Ari |  Knihy

Keby som bola youtuber, tak by som mala skvelé clickbait videá, z ktorých by ľudia odišli po 10 sekundách, lebo by zistili, že som neskutočne nudná. Ó áno, čítate správne, to, o čo sa pokúsim v tomto nezmyselnom článku (čo, článku? Áno, ja ešte stále žijem) je zrecenzovať naraz tri knihy, ktoré na prvý pohľad nemajú absolútne nič spoločné.

Teda, vlastne na prvý pohľad áno. Sú totiž veľmi krátke. Najdlhšia z nich sa pýši počtom strán 126 a najkratšia má presne o 40 strán menej, ani jedna z nich nepresahuje hrúbku jedného centimetra.

Na druhý pohľad si však povšimneme niekoľko rozdielov. Už len design napovedá, že sa nebude jednať o rovnaké knihy. Tenký čierny zošit z vydavateľstva Marečtin s edíciou na chrbte knihy, ktorej názov určite niečo znamená, ale som príliš hlúpa na to, aby som vedela čo. Toto jasne napovedá. že pôjde o niečo extra. Všetky knihy, ktoré od tohto vydavateľa vlastním sú knihy obskurných, ale úžasných autorov s vlastným a netradičným poňatím literatúry a častokrát nemenej fascinujúcim životopisom. Záhadná obálka, takmer antická grafika ďalej podporuje tento dojem a obsah tejto knihy ešte ďaleko presahuje jej grafickú úpravu.
Jedná sa o poému poskytujúcu živé obrazy, vášeň, nostalgiu, pozitívne aj negatívne emócie miešajúce sa v melanchólii, tak krásne a ňapĺňajúcej, že presahuje objem drobnej knižôčky, ktorú som zohnala vo výpredaji za 99 centov (k tomuto sa viaže yaujímavá historka a dôvod, prečo nerada nakupujem v gorile, ale o tom inokedy).

Druhá kniha s počtom strán takmer siahajúcim na stovku, presne 94, je z iného súdka. Je presným opakom tajomného zošita z ktorého neplynú žiadne očakávania. Táto kniha si sama nahráva na neúspech. Keď nič nečakáte, nič vás nemôže sklamať. A na základe tohto samoľúbeho dizajnu, ktorý si sám na seba nalepil víťaznú stužku (doslova a do písmena) by som mala očakávať tak veľa. Áno, kniha kníh motivačnej literatúry, Kam sa podel môj syr?, skvost - malý ale cenný (presná citácia), je ďalší uchádzač v našom boji o rýchle a efektívne predanie správy.
A keď sa nad tým zamyslíme, je skutočne rýchle, lebo prvých pár strán je len hlúpe opakovanie komu a ako táto kniha otvorila oči v skutočnom svete a posledných pár strán je rozhovor našich fiktívnych hrdinov o tom, čo si z toho oni vyvodili a ako oni aplikujú ponaučenie z tejto knihy na reálne životy, niečo, čoho by dospelí čitateľ čítajúci túto knihu, pre ktorého je primárne určená, mal vedieť vyvodiť aj sám. 5 ročné dieťa by bolo schopné pochopiť tento príbeh! Ktokoľvek, kto potrebuje dodatočné vysvetlenie tohto príbehu si zaslúži zlyhať.
Bear Grills zhrnul túto knihu v troch slovách: Improvise, adapt, overcome. Práve som vám zachránila 10 eur a jabloň v záhrade, nemáte za čo.

Áno, som frustrovaná a myslím, že ak ste chceli vedieť len môj hlavný pocit z týchto troch kníh, tak tretia sa mi páčila. preto som ju čítala dvakrát a dodatočne kúpila, ďakujem za návštevu a príďte zas.
Poslednou knihou je druhý diel série Deltora od Emily Rodda, Prekliate jazero. Momentálne som uprostred druhého čítania všetkých kníh po asi 8 rokoch a myslím, že všetky knihy majú podobnú kvalitu, ktorú demonštrujem na tejto konkrétnej knihe.
Je dlhšia ako prvé dve, ale na epickú fantasy s vlastným word-buildingom a ilustráciami je skutočne krátka. Plus, font je obrovský, takže v jednoduchom textovom editore by sa pohodlne dala skondenzovať na polovicu svojej dĺžky.
Aj jej dizajn hovorí jasne. Toto bude dobrodužstvo. Epické, magické, zábavné, drsné, ponúkajúce detským čitateľom tie správne hodnoty, ktoré by mali v budúcnosti aplikovať v skutočnom živote (napr. obetavosť, sila priateľstva a pomáhanie druhým).

Čo teda spája a rozdeľuje tieto tri knihy? Efektivita ako posúvajú písané slovo od autora k čitateľovi. Všetky tri knihy sú písané s očividne dobrým úmyslom. Nechcú ublížiť, chcú niečo vyjadriť, pomôcť, zanechať v čitateľovi nejaký pocit. Ako ste mohli vyvodiť v mojich opisov týchto diel, dvom z troch sa to podarilo.
V stručnosti je sila. Hemingway, Kurt Vonnegut, Suzanne Collins (ó áno, aj autorka Hunger Games má k tomuto čo povedať, čo je veľmi zaujímavý fakt, ktorý by som rada rozobrala v budúcom článku, ak niekedy bude) sú autori, ktorý svojou prózou dosiahli slávu a ovplyvnili nielen literatúru.
Stručnosť nemusí nutne ale znamenať krátkosť. Zošit o návrate do rodného kraja by som nenazvala napriek jeho krátkosti stručným.
Je to dielo plné metafor, obrazov, symbolov, zahráva sa s pojmami a dojmami, aby vyjadril veľmi jednoduchú správu. Túžbu po domove, domove, ktorý si uchovávame v sebe dokonalý, hoci v realite to tak nemusí byť.
Na druhú stranu ale táto lyrika ponúka okrem správy aj emóciu, čo je vec, ktorá vydá za tisíc slov, obraz, ktorý ani 500 stranová kniha nemusí vystihnúť. Emócia v literatúre si vyžaduje veľkú empatiu od autora, aby vedel manipulovať s budúcim čitateľom, alebo veľkú vášeň, ktorá spája a oddeľuje všetkých z nás. Málokto však nemá pocity a málokto nemá citové naviazanie k domovu, nech už je to hmotný statok alebo čiste abstraktné miesto a tým pádom málokto nepozná to, čo vystihuje táto lyrika.
V manifeste poézie by mohol tento zošit dobre poslúžiť. Nikto nepíše básne preto, aby ich učenci analyzovali. Lyrika je o pocitoch a myšlienkach, abstraktných veciach. O tomto je aj tento zošit. O pocite domova a iskre revolúcie. A tú máme v sebe všetci.
Toto je efektívne dielo. Podáva správu. Krátko. Jasne. Napriek všetkým nezmyselným trópom a figúram vieme, čo autor chcel povedať a ako to chcel povedať.

Opustime však poéziu. Predsa len, je to vec stojaca sama o sebe. Ako sa proti sebe postaví próza. Je ťažšie napísať krátku knihu ako dlhú. Vždy môžeme naťahovať slová a vety, ale okresať sa dá len isté množstvo, bez toho. aby sme poškodili správu. Veľkým pravidlom na tomto fronte je show not tell. Zbytočná expozícia je smrťou veľkých diel. A určite aj syrového príbehu. Táto kniha mohla mať o 50 strán menej.
Samotný príbeh má 54 strán aj s obrázkami. Svojim štýlom mi pripomenul slepačie polievky pre dušu, alebo mne, slušnému dievčaťu z katolíckej školy, príbehy od Bruna Ferrera. Ak nie ste familiárny ani s jedným z týchto diel, jedná sa o akúsi modernú reedíciu starovekých bájok. Krátke aj dlhšie príbehy ponúkajúce akési ponaučenie, ktoré si z nich máme odniesť, námety na ďalšiu diskusiu a hoci sa jedná o pomerne populistické diela, majú niečo za svojou popularitou. A toto niečo je aj za príbehom o syre.
Keby bola táto kniha iba príbeh o syre, tak by bola na mojom súkromnom rebríčku aspoň o stupeň vyššie. Je tu konflikt, rôzne pohľady naň a následné riešenie, z ktorého si máme niečo odniesť. Správa je pomerne jednoduchá a nekonfliktná a aplikovateľná na rôzne oblasti v živote, ako nám rozpráva aj nasledujúch 40 strán knihy.
Tuto totiž postavy líčia ako oni retrospektívne pochopili toto ponaučenie a ako sa im mohlo zísť v minulom živote. V podstate sa 40 strán rozprávajú. 40 strán nudného dialógu by zabilo každú knihu. Neukazaje nám ako postavy aplikovali ponaučenie ale iba kvákajú, ako im mohlo hypoteticky pomôcť, pričom nevieme, či by to skutočne pomohlo.
Nie som finančný expert, aby som vedela posúdiť reálnosť týchto situácií, ale rada by som ešte spomenula fakt, že deti, ktoré sú obeťou rozvodu boli zahrnuté do tejto konverzácie a pričom sa jedná a veľmi veľký stres pôsobiaci na nie úplne vyvinuté osobnosti, tak si nemyslím, že prečítanie tejto rozprávky by malo nejaký efekt (aj keď neviem o čom poriadne bola táto časť, lebo som ju už len preskimovala, skrátka som nevládala).

Na opačnej strane sprektra stojí iný stručný príbeh. Túto knihu som čítala kao dieťa, videla som seriál v telke a v tej dobe boli všetky knihy, ktoré som čítala podobne tenké. Teraz keď sa prejdem detskou sekciou a prečítam si takúto knihu, tak v nej nachádzam chyby, ktoré skrátka nevyvolajú uspokojenie v dospelom čitateľovi. Česť výnimkám samozrejme.
V tejto recenzii hrá faktor nostalgie taktiež veľkú rolu, ale myslím si, že hoci som sa k týmto knihám vrátila skepticky, tak sa držia obstojne dobre a našla som sa hodnotiac tieto knihy rovnako vysoko ako pred rokmi.
Každá kniha poskytuje príbeh so začiatkom a koncom, nie je príliš krátky, ako by sa mohlo zdať z množstva dielov v sérii, ale poskytuje svoj vlastných arch v príbehu celistvo a zároveň nie príliš dlho. Syndrómu prostrednej knihy, prípravy na finálny boj a dlhého putovania, je často ťažké sa vyhnúť a vzhľadom, že v tejto sérii je 7 prostredných kníh, je ľahké padnúť do tejto diery. A práve adekvátnou dĺžkou diela sa tomu autorka vyhla.
Iste, prichádza to s nejakou obeťou. Je mnoho zaujímavých smerov, ktorými by sa mohol character development v tejto knihe pohnúť, ale show not tell tu vyhráva a namiesto všedných dennodenných situácií, ktoré by síce postavy rozšírili, ale príbeh značne predĺžili sa autorka vydáva cestou, kedy radšej ukáže postavy a ich mentálne schopnosti a emočnú kapacitu v krízových situáciach plných akcie a pohybu dodávajúcich príbehu dynamiku.
Táto kniha sa najviac snaží predať priateľstvo, vzájomnú dôveru a pomáhanie druhým ako hlavné ponaučenie knihy a robí tak cez využívanie týchto vlastností ako posuvné sily v príbehu a ich použitie/nepoužitie ako dôvod následku. Ak budeš pomáhať druhým, bude pomohnuté tebe. Ak si dobrý človek, oplatí sa ti to. Dobré morálne hodnoty pre deti (ako primárnu skupinu čitateľov). A šokujúco, nepotrebuje im to nikto povedať.
Nemala som potrebu skimovať túto knihu. Bola som zainvestovaná. Prebrala som správu.

Môj záver: Sú slová, sú vety. Naša schopnosť vyjadrovať sa sa stala kľúčovou pri podávaní správ. Dĺžka a formát na nás majú tiež efekt. Nikdy by sme však nemali dať prednosť formátu pred správou. Je iné podať argument podporujúci moju správu. Je iné podať príklad Je iné správu posilniť, ako ju neustále opakovať. Existujú krásne slová, dlhé vety, ktoré v nás prebúdzajú emócie a vyvolávajú vlákna myšlienok a existuje iba zbytočná rétorika plná prázdnych slov. Ako tento článok.

Aimé Césaire - Zošit o návrate do rodného kraja (Albert Marečtin vydavateľstvo PT, 2007, z fr. originálu: Cahier d'un retour au pays natal, 1939)
Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černosškej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.
(Z obalu knihy)

Emily Roddová - Prekliate jazero (Fragment, 2005, z anglického originálu: The Lake of Tears, 2000; druhý diel v sérii Deltora)
Lief, Barda a Jazmína pokračujú na svojej ceste na záchranu Deltory. Napriek Jazmíniným námietkam sa vyberú územím zlej čarodejnice Thegan a práve táto nedôvera ich zavedie do veľkého nebezpečenstva, ktoré môže ukončiť ich cestu ešte predtým, ako sa dostanú k druhému drahokamu. A v stávke nie sú len ich životy.

Spencer Johnson, M.D. - Kam sa podel môj syr? (Pragma, 2003, z anglického originálu: Who moved my cheese?, 1998)
Syr je metaforou toho, čo v živote chceme. Kam sa podel môj syr? je podobenstvo odhalujúce hlboké pravdy o zmene. Tento príbeh si môžete prečítať za hodinu, ale jeho hlboká múdrosť vám ostane navždy.
(Vybraté z prebalu)

Zdroje obrázkov:
Prekliate jazero
 


#OWLsreadathon2018 tbr

5. července 2018 v 18:12 | Ari |  Knihy
Tento rok som prečítala šeredne málo kníh. Konkrétne štyridsať, čo sa môže niekomu zdať ako veľa, ale oproti minulým rokom, kedy som o tomto čase mala prečítaných vyše 70 kníh, je to veľmi máličko. Vplyv na to má, samozrejme, viacero faktorov. Nemala som náladu na čítanie, mala som pocit, že čítam samé zlé knihy a v momente, keď som narazila na niečo dobré, tak som dlho nevedela nájsť nič, čo by sa tomu mohlo rovnať, sama som sa tlačila rýchlo čítať knihy z knižnice, hoci doma na mňa tlačí vyše 500 neprečítaných kníh (mala som čas upratať knižnicu a spočítať ich). Skrátka, tento čitateľský rok nebol nič moc.

Jediný jeho highlight bol aprilathon, ktorého som sa zúčastnila v apríli. Hoci moju blogovaciu aktivitu to nijako pozitívne neovplyvnilo, moju čitateľskú áno a za týždeň som prečítala 5 kníh a to pri plnom nasadení, čo sa týka školy a povinností. A dokonca sa mi tie knihy aj páčili, vďaka čomu som ostala namotivovaná na ďalšie čítanie. Moje nadšenie však potom veľmi rýchlo, spolu s adrenalínom opadlo a ja som zase klesla na stabilné tempo dvoch kníh do mesiaca.

Teraz je však leto, skvelý čas na čítanie. Okrem práce nemám nič iného na svete na starosti a môžem čítať koľko sa mi ráči, preležať v posteli celý deň (čo aj robím) a tak som sa na popud April z kanála Aprilius Maximus rozhodla zapojiť do takého menšieho kola OWLs magical readathon-u, ktorý sa odohrával v apríli.
Vec sa má však tak, že v auguste sa jeho autorka, G z kanála Book Roast rozhodla usporiadať druhé kolo, NEWTs magical readathon. Fanušíkovia Harryho Pottera už iste spoznali tieto akronymy. O.W.L.s, alebo v slovenčine VČÚ, sú skúšky všeobecnej čarodejníckej úrovne, ktoré všetci študenti Rokfortu podstupujú v piatom ročníku. Na základe ich výsledkov pokračujú v štúdiu a v siedmom ročníku sa podrobia skúškam N.E.W.T.s alebo MLOKom, ktoré určujú v podstate ich budúce povolanie v čarodejníckom svete.

Nuž a ako je to v čarodejníckom svete, aj v skutočnom svete, teda vo svete týchto dvoch readathonov, ak sa chcete zúčastniť MLOKov, treba najprv prejsť cez VČÚ. A viacero ľudí, ktorým ušiel práve prvý readathon oprašujú zadania z apríla a púšťajú sa do cih plnenie. Včetne mňa, yay!


Tento readthon pozostáva z 12 zadaní, točiacich sa okolo predmetov, ktoré sa dajú študovať na Rokforte. A vzhľaom na to, že som sa ešte nerozhodla, z čoho chcem robiť MLOKy (pretty much ako som sa ešte nerozhodla z čoho chcem maturovať, whoopsy daisy), tak som sa rozhodla, že pôjdem na Hermionu a pokúsim sa o splnenie všetkých 12 skúšok.

Starobylé runy
Kniha so symbolom na obale - 21.12. (Dustin Thomas)
Pôvodne toto bola jasná voľba pre knihu s číslom, ale nemala som ani jednu knihu so symbolmi a tak som prehodnotila. Predsa len má na obale majské RUNY a ľahšie bude nájsť knihu s číslom. A navyše, túto knihu musím tak či tak prečítať. Kúpila som si ju v čase, keď bola aktuálna a kde sme teraz? V roku 2018. 6 rokov hore dole.


Aritmancia
Kniha s číslom na obale alebo v názve - Bitúnok č. 5 (Kurt Vonnegut)
Kedže môj brilantný plán s knihou 21.12., bolo potreba nájsť inú. A práve bitúnok číslo 5 sa vynoril z hlbín mojej knižnice, miesta, kde mám uložené knihy ani nie modré, ani nie zelené, skrátka tie, ktoré sa ani za boha nehodia do mojej dúhy na ktorej som dve hodiny pracovala (čo sa môže zdať ako nie tak veľa, ale moja knižnica má len 4 poličky a zbytok kníh si žije na divoko). Priznám sa, že neviem o čom je táto kniha, ale patrí k obľúbeným kusom mojej obľúbenej booktuberky a tá keby mi povedala, že mám skočiť z mosta, tak skočím.


Astronómia
Science fiction kniha - Marťan (Andy Weir)
Posledný v zozname (kto uhádne v akom poradí som tieto písala?) je Marťan. Myslím, že túto šialene zábavnú sci-fi nemusím nikomu predstavovať. Matt damon v hlavnej úlohe, dúfam, že táto kniha bude aspoň taká solídna ako film.


Starostlivosť o zázračné tvory
Kniha, ktorá obsahuje magické tvory, alebo má magické tvory na obale - Most do krajiny Terabithia (Katherine Patersonová)
Toto jedna zo štyroch kníh, ktoré som už prečítala (ja si idem) a neobsahovala magické tvory. Filmová adaptácia mi opäť hádže polená pod nohy. Našťastie mám knihu s filmovou obálkou a nejaký ten obor sa predsa len zatúlal aj na obálku, takže som zachránená. Hoci, teraz keď sa na to pozerám, vedela by som tu prearanžovať tak, aby som splnila všetky zadania.


Čarovanie
Fantasy kniha - Železná skúška (Holly Blacková a Cassandra Clarová)
Očividný výber. Táto kniha sa mi hodí aj do dúhového challengu o ktorom som ešte stále nenapísala, mám ju už strašne dlho a prirovnanie k Harrymu Potterovi na obale ju predsunulo do tohto readathonu na striebornom podnose. Respektíve, na kovovom (*smiech, aplauz*). Toto je jedna z tých, ktoré som už prečítala, vlastne bola prvá a bola fakt dobrá a skutošne ma nakopla.


Obrana proti čiernej mágii
Kniha o / obsahujúca tajné spoločnosti / kluby - Miesto smrti (Edgar Wallace)
Harry Potter 5 by bol perfektný pre tento challenge. A nie len preň. Čím to asi bude. Jedine, že by rve ním bol inšpirovaný tento challenge, lenže to je nemožné. A tak som si vybrala knihu o ktorej ani goodreads nepočula. Miesto smrti od Edgara Wallace-a. Dalo by sa povedať, že je to trochu prehnané, ale táto novela pojednáva o mafii a gangoch v časoch prohibícia. Skupiny na hrane zákona sú celkom tajné, nie?


Veštenie
Kniha obsahujúca proroctvá - Neptúnov syn (Rick Riordan)
Ktorá populárna urban fantasy séria na hranici middle grade a young adult si získala srdcia čitateľov po celom svete a jej autor na nás neustále chrlí nové informácie týkajúce sa tohto magického sveta a nie je Harry Potter. Očividne kopa, ale tá, o ktorej hovorím ja, je Percy Jackson. S Rickom sme si k sebe hľadali cestu dlhšie, ale minulý rok som úspešne prečítala celého Percyho Jacksona a získal si aj moje srdce. Tento rok som sa rozhodla pokračovať, aby som dobehla prúd kníh, ktoré na nás autor neustále chrlí, Bohmi Olympu, ale prvý diel ma mierne sklamal. Ja sa však nedám zastaviť, lebo viem, že ma ešte čaká niečo lepšie. A vzhľadom na to, že Rick Riordan je mašina na proroctvá, tak si aj táto skoro 500 stranová kniha našla miesto na mojom tbr.
Vždy lepšie ako Harry Potter a fénixov rád so svojimi 800 stranami.


Herbológia
Kniha so slovom týkajúcim sa prírody v názve - Volanie divočiny (Jack London)
Na mojej poličke ležala perfektná kniha. Posledná divočina. Kniha a vyhýňajúcej prírode. Krátka. Magická. Akurát som ju už čítala a úprimne, nepotrebujem znovu. Keby som len tak mala podobnú knihu. Niečo s podobným názvom. Prešla som takmer celú svoju knižnicu. Potom vošiel môj brat. Jeho otázka: "A čo Volanie divočiny?" Bola hneď vedľa. Hneď vedľa.


Dejiny mágie
Historický román - Operácia tajfúnové pobrežie (Joshua Mowll)
Kto by bol povedal, že práve toto bude taký boj. Mám veľa kníh odohrávajúcich sa v minulosti, problém s nimi ale je, že to nie sú historické romány, lebo autori vlastne písali o svojej dobe. A jediný skutočne historický román, ktorý mi neustále padal do oka je asi aký hrubý ako moje zápästie. Našťastie som sa ale silno zamyslela a našla som knihu odpovedajúcim všetkým kategóriam, ktoré som si stanovila - je to nesporne historický román (medzi dátumom napísania je dobou kedy sa to odohráva je asi 90 rokov), nie je dlhý a je to kniha, ktorú som ešte nečítala. Dokonca patrí do rozčítanej série, čo sa mi skvele bude hodiť v auguste, kedy jeden z challengov je prečítať poslednú knihu v sérii.


Život a zvyky muklov
Muklovská literatúra faktu - Nabokov's favourite word is mauve (Ben Blatt)
Odkedy som si túto knihu kúpila sa nemôžem dočkať, kedy sa do nej pustím. Už som si v nej listovala a je nádherná. Má grafy všetkých možných druhov, tabuľky a všetky ostatné veci za ktorými moje srdce piští. Nie je nad dobrú literatúru faktu, ako som si v poslednej dobe uvedomila, a navyše sa jedná o knihu o písaní, knihách a literatúre, čo je hádam všetko, čo si môžem priať.


Elixíry
Prečítať si knihu o / obsahujúcu alchýmiu - Fullmetal Alchemist vol. 1 (Hiromu Arakawa)
Oceľový ALCHYMISTA. Toto sa priam pýta. A navyše je to manga. Stvorené pre tento readathon. Toto je opäť jedna z tých, ktoré som už prečítala a bolo to fakt dobré (šokujúco).




Transfigurácia
Kniha týkajúca sa transfigurácie / menenia tvaru alebo podobnej témy alebo majúca mačku na obale - Emily Strange: Divná a divnejšia (Rob Reger)
Boli dve knihy s ktorými som mala veľký problém. Runy a toto. Určite som vedela, že nemám knihu týkajúcu sa menenia tvaru, lebo predsa len, väčšinu mojej knižnice tvorí obyčajná fikcia a do knižnice som kvôli tomuto určite nechcela ísť. Tak som sa rozhodla pre druhú možnosť. Jasné, že ma napadli hned 4 knihy s tigrom na obale, 7 kníh s levom (bezvýznamné plus tomu, kto uhádne akých 7 kníh mám na mysli), ale ani jedna s mačkou. Po 15 minútach plaču a bombardovania mojej knižnice prišla mama a trvalo jej to 0,5 sekundy.
Hej, a tá kniha bola strašná. Viacej v mojej recenzii. Ak niekedy vyjde.



Takže tak. Toto budem čítať v priebehu júla. Ak sa mi ich podarí skonzumovať veľmi rýchlo, stále mám 500 kníh čakajúcich na mňa. Ak chcete vedieť niečo viac o tomto readathone, info nájdete pod oficiálnym video vyhlásením, niečo viac o knihách sa môžete dozvedieť na mojej goodreads poličke pre tento readathon (https://www.goodreads.com/review/list/42467716-bee?shelf=owls-tbr), alebo ma sledovať na instagrame @cowabunga_gurl, kde pravidelne updateujem svoj progress (táto veta znie tak zle). Pokúsim sa napísať recenziu alebo dve, keď mám teraz čas a uvidíme, ako sa to všetko vyvrbí.

Ubolení

13. června 2018 v 22:14 | Ari |  Básničky
Bolia viacej rany tela
bolí vari srdce teľa
bolí duša, srdce bolí,
bolí mozog, hlava bolí
bolia slová?
bolí ticho?
bolí horu od výkrikov?
bolí skaly ozvena?




#APRILATHON TBR

3. dubna 2018 v 17:27 | Ari |  Knihy
"O jeden deň neskoro, ale včera som bola príliš zaneprázdnená nič nerobením."

Počas posledných prázdnin (nepočítajúc tieto, teda jarných prázdnin) som bola chorá a tak som namiesto jedného týždňa schytala dva týždne voľna, ktoré som trávila intenzívnym čítaním kníh, ktorých som sa chcela zbaviť na školskej burze kníh, ale nechcela som ich predať neprečítané (áno, je to blbosť, veľa ľudí sa nad tým pozastavuje, ale… nemám nijaký logický argument…). A bolo to skutočne intenzívne čítanie, reálne som prečítala knihu za deň a to neboli nijaké komiksy ale veľké knihy plné slov.
Po tomto intenzívnom maratóne som si chcela dať na chvíľku pauzu a o dnešného dňa som prečítala (bubny prosím) DVE KNIHY.
A obidve ma sklamali.
Takže tak.

Ale so včerajším začiatkom APRILATHON-u som si povedala, že prečo sa nepridať a nesiahnuť do hlbín môjho tbr a nevytiahnuť nejaké kúsky, ktoré sa tam kvasia a už pár dní (rokov).

Čo je to ten APRILATHON, pýtate sa?
APRILATHON je read-a-thon, teda čitateľský maratón, ktorý hosťuje booktuberka April z kanála Aprilius Maximus a odohráva sa od 2. do 8. apríla. Tento read-a-thon pozostáva zo 6 challengov na splnenie a práve do týchto sa odvíja môj pomerne farebný tbr.


1) Kniha, ktorú ste nadobudli nedávno: Jozef Mak (Jozef Cíger Hronský)
Myslím si, že toto povinné čítanie nemusím nikomu predstavovať. Ja som si vybrala veľkonočné prázdniny na pokorenie tohto miláčika a zatiaľ som prečítala 11 strán. Yay! Každopádne je to ale kniha, ktorú som nadobudla nedávno (nie doslova, stiahla som si pdf-ko z ulož.to, ale chudobný študent sa nejako musí zaopatriť a knižnica je ďaleko) a hlavne ju musím do zajtra dočítať, takže, spojiť príjemné s užitočným, ako sa hovorí.


2) Kniha s krásnou obálkou: the sun and her flowers (Rupi Kaur)
Tento challenge som si nechala ako posledný, aby som tam mohla dosadiť nejakú knihu, ktorá bude dĺžkou/formátom/žánrom dopĺňať ostatné knihy tak, aby som neostala zaseknutá na jednej knihe a pri pohľade na ostatnú literatúru zvolenú pre tento read-a-thon som si povedala, že poézia mi nemôže ublížiť, že ňou rýchlo preletím a tá obálka je podľa môjho názoru fakt pekná.
Jej predchodcu, milk and honey som dočítala pred pár dňami a hoci sa mi moc nepáčila (recenzia je na spirituálnej ceste) som ochotná dať autorke ešte šancu. Jediné, čo je mi ľúto je, že milk and honey som už prečítala, lebo by spĺňala každý jeden challenge okrem jedného.


3) Kniha, ktorú máš pláne prečítať si už celé veky: Eagle (Jeff Stone)
Konečne je to tu. Tí, ktorí na mojom blogu už pobudli možno vedia, že Legendy bojových umení sú moja najobľúbenejšia knižná séria, z ktorej boli do slovenčiny preložené iba prvé 4 diely. Ja ako múdre dievča som si zbytok dokúpila v angličtina a… potom som sa zľakla a nikdy som si ich neprečítala. Ale teraz je možno čas, hoci je to pomerne otázne. Určite sa nechcem pustiť do ďalšieho dielu bez znovu si prečítania predošlých, takže v tomto týždni musím do seba dostať ďalšie 4 knihy, ale ak aj sa mi to nepodarí, tak nimi budem pokračovať po read-a-thone a konečne pokorím tento knižný míľnik v svojom živote (snáď).


4) Kniha s tvojou obľúbenou farbou na obale: V hlavní roli Snoopy (Charles Monroe Schulz)
Ako knihu s mojou obľúbenou farbou na obale (spoiler: je to oranžová) by som mhla teoreticky prečítať prvý diel z Legiend bojových umení, ale rozhodla som sa pre knihy, ktoré som ešte nečítala a môj brat navrhol Snoopyho, čo sa skvele hodí na 6 kníh za 7 dní, vzhľadom na to, že som pomerne pomalý čitateľ. Komiksové stripy, ktoré utečú ako voda sú presne to, čo teraz potrebujem.



5) Momentálne populárna kniha/ kniha ktorá ti bola odporučená: Probuzení Simona Spiera (Becky Albertalli)
Opäť je to kategória, ktorá je trochu sporná, aspoň v mojich očiach, ale mne naposledy odporučená kniha je tučná 400 stranová sci-fi, ktorá ma vôbec nebaví, takže tú som s láskou odložila na nočný stolík a z mojej kopy som vytiahla túto knihu.
Určite bol okolo nej hype, keď vyšla, podobne aj filmová premiéra bola veľká vec a Penguin Platform okolo nej natočilo nejedlo video, takže určite spadá do tejto kategórie, aj keď nie konkrétne u nás.


6) Kniha, ktorú si chceš prečítať: Čajovna u malajského medvěda (David Rubin)
Tento komiks (áno, objavuje sa tu nejaký vzorec) som si chcela prečítať od momentu, kedy som sa o ňom dopočula (circa marec 2016), ale moje nádeje rýchlo umreli, keď na martinuse bola vypredaná. Ale nádej opäť svitla, keď som ju našla v Panta Rhei v otrasnom stave, ale predsa a zobrala som ju rovno k pokladni. A odvtedy ležala pokrytá hrubou vrstvou prachu pod kopou ďalších kníh, že som takmer zabudla že ju mám. A ja si ju tak veľmi chcem prečítať, prisahám.


Takže, toto je mojich 6 kníh. Teraz si uvedomujem, že som ani o jednej z nich nenapísala o čom sú, takže určite ku každej z nich pridám link na goodreads, rovnako ako link na moju APRILATHON TBR poličku, odkiaľ ma môžete follownuť a sledovať môj progress. Ak sa niekto z vás bude chcieť pridať. určite mi dajte vedieť a ja sa pokúsim zosmoliť aspoň jeden článok, aby som dala vedieť, jak som na tom.

@cowabunga_gurl

Dinka vs. kritické myslenie (Recenzia: Valentina Osejevová - Dinka sa lúči s detstvom)

14. března 2018 v 1:30 | Ari |  Knihy
Autorka sleduje osudy mladých hrdinov počas prázdnin, keď odišli na samotu do lesa. Dinka je dievčina s pochabými nápadmi, nebojácna, odvážna, a ak treba, obetavá, vo vážnych životných situáciach vynachádzavá. Dinka prestáva byť dieťaťom a obdobie dospievania jej prináša prvé citové vzplanutie a problémy. Neskrotná a svojrázna povaha jej prináša nielen mnohé trpké chvíle, ale aj mnoho čistej radosti.
(databazeknih.cz)

Obsah:
Dinka sa tak ako každé leto teší na samotu u lesa, na svojich psov, na koňa Prima a na kamarátku Fiodorku. Tento ro je však všetko iné. Vo svete zúri vojna a to postine aj jej rodinu aj milovanú samotu. Na dedine niet peňazí alebo informácií a tak Dinka musí čeliť niekoľkým problémom a smutným okolnostiam zviazanými s týmito okolnosťami. Ďaľšou veľkou otázkou, ktorá sa preď ňou naskytá je otázka lásky. Nielen jej najlepšia priateľka jej zdelí informáciu, že mama by je chcela čo najskôr vydať, ale aj o Dinkinu pozornosť stojí niekoľko mládencov.

Môj názor:
"Históriu treba posudzovať z ich doby, nie z tej našej."

V histórii existuje veľa otázok na ktoré majú mnohí z nás vyhranený názor. Jedná sa o otázky, kedy nám najzákladnejšia morálka našepkáva jasnú odpoveď a hoci sa obe strany riadia rovnakými princípmi, často krát je to o otázke menšieho zla a čo je menšie zlo, prípadne ako by to dopadlo, keby sme si zvolili možnosť B, to sa nikdy nedozvieme, lebo história nám ponúka iba jednu odpoveď.Na históriu je nutno a pozerať z jej vlastnej doby. Dnes, keď sa pozrieme na mnohé revolúcie alebo ich výsledky, tak nenájdeme nič dobré, čo by sa dochovalo do dnešného dňa, nič, čo by malo trvalú hodnotu aj dnes, ale predsa len každá revolúcia vznikla s rovnakou myšlienkou "chceme niečo lepšie".
Jedna vec je však istá - história je tu od toho, aby sme sa z nej poučili. Ale ak sa budeme pozerať na históriu len ako na chybné rozhodnutia a nie podmienky, ktoré nás k tomu dotlačili. tak nemáme šancu zobrať si z toho niečo do budúcnosti.

Ja ako jedinec mám na niektoré otázky pomerne vyhrotený názor, s ktorým súhlasí menšina a nie väčšina, ale moje morálne hodnoty rozhodne korešpondujú s väčšinou. Rovnako ako v tieto hodnoty verím aj v slobodu reči, ktorá má veľký vplyv na formovanie nášho myslenia a cítenia. Sloboda reči tu nie je len od toho, aby sme niekoho obrátili na svoju stranu, alebo aby sme boli obrátení na stranu niekoho iného, ale sloboda reči je aj to, čo nás utvrdzuje v našej mienke, keď je niekto proti nám. Nemyslím si, že by sme mali umlčovať ľudí, ktorí majú iné názory, ale naopak by sme si práve vďaka nim mali upevniť správnosť toho svojho názoru a pomôcť si preformovať tento názor ako koncept do nejakého pevného útvaru, do argumentov a do zásad, ktorými sa môžeme riadiť.

Čo majú ale tieto hodnoty spoločné s naoko nevinným dievčenským historickým románom? Nuž, on to až taký nevinný príbeh nie je. V tejto knižke sa máme možnosť stretnúť s Dinkou, 15-ročným dievčaťom riešiacim naoko banálne problémy ako priateľstvo a prvé lásky v prostredí a čase, ktoré zhruba korešponduje so skúsenosťami autorky, keď bola v jej veku (na základe informácií, ktoré sa mi podarilo dohľadať a ktoré neboli v ruštine). Toto prostredie a čas je totiž prvá svetová vojna a ako všetci vieme, práve toto bol čas, kedy do dejín vstúpil Lenin a hlboko ovplyvnil európske dejiny, pričom jeho vplyv ďaleko prežil jeho pôsobenie.
A toto pôsobenie neminulo ani Dinku.

Nemala som možnosť získať si veľa perspektív na túto knihu (ideálne aby neboli v ruštine), lebo v našich končinách je to pomerne prachom zapadaný kus socialistického čítania pre mládež, ale jeden názor, ktorý mi prišiel pod ruku hovoril práve o tomto aspekte knihy a to o komunistickej propagande.
Aby som uviedla nejaký kontext, tak ako už som spomínala, Dinka je mladé dievča žijúce na Ukrajine počas prvej svetovej vojny. Rodina Arsienovcov žije v nemenovanom meste a aktívne sa zapája do revolučného konania. Nemalá časť jej najbližších patrí k politickým väzňom alebo je vo vyhnanstve a tí, ktorí tam nie sú pokračujú v politických aktivitách šírením pamfletov, alebo priamo pôsobením na ľudí na fronte.

Čo sa samotnej revolučnej aktivity týka, ktorá nemá v živote samotnej Dinky až takú veľkú úlohu, tak výrazy Lenin a boľševik boli každý spomenutý iba raz v priebehu 450 stránkovej knihy a vždy, keď sa o týchto aktivitách hovorí, tak sa spomínajú iba koncepty ako "vojna je zlá" a "útlak bohatých voči chudobným"
Samozrejme ale dospelému človeku netreba veľa, aby si hneď v prvých stránkach knihy dal dokopy dve a dve a domyslel si, o čom sa vlastne točí, hoci kľúčové slová prichádzajú v príbehu až oveľa neskôr a úplne pomimo. Osobne, keby som už v určitej časti sa nezameriavala na tieto slová, pravdepodobne by som ich ani nezaregistrovala a nechala sa pohltiť dejom a nie textom.
V priebehu čítania knihy som tento problém ani nejako príliš neregistrovala, skôr to bolo niečo, nad čím so sa zamýšľala takpovediac pomimo. Táto kniha nie je rozhodne len propagandistické čítanie a práve táto komunistická časť zaberá menšiu časť knihy a jej rozsah som si plne uvedomila až pri spätnom rozmýšľaní nad príbehom.

Na druhú stranu ale nemožno nebrať nástup komunizmu v Rusku ako historickú reáliu, ktorej sa už nikdy nezbavíme, najmä čo sa týka dobových textov. Nedopátrala som pôvodného roku vydania knihy, ale predpokladám, že sa jedná o tridsiate alebo štyridsiate roky minulého storočia, kedy bol komunizmus v ZSSR dominantný a druhá strana argumentu neexistovala. Stále existovala história, iste, a ako som spomínala jednalo sa tu o revolúciu s myšlienku, ktorá sľubovala niečo lepšie.
Opäť je tu otázka čo keby, kde nepoznáme čo by spôsobil variant B a či by to vlastne bolo lepšie a ako každá vec, ani táto revolúcia rozhodne nie je čiernobiela a neexistuje jasná odpoveď na túto otázku. V histórii sa neustále pohybujeme v odtieňoch sivej (preto boli staré filmy čiernobiele).

Odhliadnuc však od tohto sporného aspektu knihy, ktorý je najmä počas čítania menej výrazný, tak je to dobrá kniha. Jedná sa o neviemkoľkú časť série o Dinke, ktorá podľa všetkého má stále svojich fanúšikov (v ruštine vyšlo posledné vydanie pár rokov dozadu) a rozpráva príbeh o mladej hlavnej hrdinke riešiacej problémy bežných mladistvých ako je postupné získavanie zodpovednosti, prvé lásky a rozchody a uvedomovanie si samého seba.
Práve romány o dospievaní sú v mnohom nadčasové, lebo je to obdobie života, ktorým si v istom veku musíme prejsť všetci. Postupné rozširovanie obzorov, ale aj hľadanie hraníc a vyrovnávanie sa s dospeláckimi nárokmi a povinnosťami bez práv, ktoré s nimi prichádzajú sú motívy, v ktorých sa nehľadiac na dobu dokážu nájsť všetci.
Rovnako aj v Dinkinom prípade. Drobné aj väčšie problémy našej mladej hrdinky ma chytili, text je svižný a zábavný, ale aj veľmi reálny a bolestný, najmä keď rozpráva o bolestivom prerode detských huncútstiev a impulzívnosti k zdanlivej dospeláckej ľahostajnosti.

Čo ale s touto knihou? Určite ako oddychové čítanie som ju ohodnotila vysoko. V poslednej dobe som sa musela nútiť čítať knihy, ktoré ma až tak veľmi nebavili a po tejto knihe som siahala s radosťou a bola to skrátka, zábava.
Na druhú stranu je tu ale správa, ktorou nie je ľahko opovrhnúť. Keby som bola túto knihu čítala ako 12-ročná, nevzdelaná na túto tému, pravdepodobne by som si ani neuvedomila, o čo sa tam jedná. Brala by som to ako púhu fikciu, ako príbeh zasadený do boja týkajúceho sa čisto Ukrajiny, ktorý na mňa už dnes nemá nijaký efekt.
Toto ale určite neznamená, že správa, ktorá je šírená touto knihou je niečo dobré alebo zanedbateľné.

Sloboda prejavu nám umožňuje rozvíjať kritické myslenie, ale s týmto ide ruka v ruke vzdelanie. Neviem vyniesť verdikt nad touto knihou. Ako oddychové čítanie určite stojí za to a sama som niekedy vysoko hodnotila knihy, s ktorými hodnotami vnútorne nesúhlasím a ktorých myšlienka sa mi z časti prieči (samozrejme, ak je môj nesúhlas príliš veľký, neviem dať vysoké hodnotenie, lebo si myslím, že to je niečo, čo by sa nemalo šíriť ďalej).
Ako človek ktorý trávi voľný čas kritikou a hodnotením médií viem oddeliť myšlienku od prevedenia a nemusia sa v mojich očiach nutne spájať a to som spravila ako s touto knihou, tak aj s niektorými ďalšími, ktoré som v živote čítala.
To, že je niečo dobre napísané alebo dobré nakrútené ešte neznamená, že je to celé dobré a v mojom hodnotení to zaváži. Taktiež dobrá myšlienka nedokáže zmeniť svet, keď ju nevie autor predať davu.

Toto je rozhodne niečo, na čo si musí každý urobiť svoj názor. Treba sa poučiť z histórie, treba si hľadať a overovať informácie, treba hľadať perspektívy a formovať si svoj vlastný názor.
Ak je niekto ochotný sa tomuto venovať, tak mu to nemôže uškodiť a bude mu to odsýpať, ale ak ide pre niekoho iba o zábavu a oddych, tak sú knihy, do ktorých sa začíta rovnako dobre a ich správa nie je tak výrazne nasiaknutá dobou a politikou.

Informácie o titule:
Séria: Dinka
Predchádzajúci diel: Dinka (?)

Počet strán: 449
Vydané v roku: 1975 (ČR, ako Sbohem dětství), 1983 (SR aj ČR)
Vydavateľstvo: Lidové nakldateství, Mladé letá

Originálny názov:
Rok pôvodného vydamie: ?

Autor:
Valentina Osejeva bola ukrajinská spisovateľka románov pre dievčatá. Narodila sa v Kyjeve v roku 1902 a zomrela v roku 1969.

________________________________________________________________
Also, túto recenziu som už mala napísanú, bola oveľa obšírenjšia a bola fakt super a v momente, keď som ju chela publikovať, tak mi padol internet a všetko čo som napísala sa stratilo v hlbinách internetu, takže dôvod, prečo som už vôbec nepíšem je tento. Vesmír ma nenávidí.

Kam dál