Stredoeurópski trpaslíci

5. června 2017 v 19:59 | Ari |  Poviedky
Tieto záhadné postavičky s výškou asi 40 cm sa od stredoveku nachádzajú po celej strednej Európe. Vyhýbajú sa takmer akémukoľvek svetlu, žijú nočným životom. Majú vybudovanú spoločnosť a širokú paletu profesií.
Teória je, že pochádzajú z Tatier. Obľubujú i borovicové lesy. Do 18. storočia sídlili v tmavých uličkách miest, počas rozmachu verejné osvetlenia sa začali sťahovať naspäť do lesov. Po Wroclavskom incidente sa väčšina obyvateľov miest definitívne presídlila.

Stredoeurópski trpaslíci sa vyznačujú okrem svojej drobnej posstavy dlhými bradami alebo fúzmi. Ženská populácia trpaslíkov sa drží v úzadí a málokedy býva zahliadnutá. Obe pohlavia tohto druhu mávajú výrazné, husté obočie, úzke oči a pery a červené líca. Stredoeurópske typy nosia špicaté čiapky tmavších farieb ako ich americkí bratia, kabáty a pracovné topánky, zvyčajne v horšom stave.

Ich výskyt v ľudských obydliach je v dnešných dňoch mizivý, no v minulosti často napádali pivnice a komory, hľadajúc lacný zdroj jedla. Podzemnými tunelmi, ktorými podrývali základy domov im umožňovali dostať sa kamkoľvek a ich prítomnosť viedla k odchodu rodín z domova. Ak sa dostali do konfliktu s majiteľmi, vedeli byť veľmi agresívny. Sú známy pre silné zuby, ktorých pohryznutia spôsobovali infekcie.

DO DNEŠNÉHO DŇA NEBOL OBJAVENÝ SPÔSOB AKO SA ZBAVIŤ ALEBO ZABIŤ TIETO STVORENIA!

 

Jacqueline Wilsonová - To najhoršie na mojej sestre

31. května 2017 v 21:44 | Ari |  Knihy
Marty a Melisa sú síce sestry, no nepodobajú sa ani náhodou. Marty je ufúľaná divoška, ktorá miluje zvieratá a kreslí komiksy - najradšej o Úžasnej Marte. Melisa je dokonalá slečinka vždy v ružovom. Ako by aj spolu mohli dobre vychádzať? Všetko sa ešte zhorší, keď sa ich mama rozhodne otvoriť krajčírstvo a potrebuje naň jednu miestnosť v dome. Marty a Melisa sa musia nasťahovať do jednej izby a konflikty sú zrazu na dennom poriadku. Do akej miery sa vzťah medzi sestrami ešte vyostrí? Podarí sa im nájsť si cestu k sebe?
Obsah:
Marty neznáša svoju o dva a pol roka staršiu sestru. Majú iný vkus, stále sa hádajú a rodiča sú vždy na jej strane. Marty to nemá ľahké ani v škole, kde ju spolužiačky šikanujú a nemá toľko priateľov. Po oslave, kde musí mať na sebe strašné šaty, ktoré učila jej mama sa jej v škole začnú posmievať, ale jej mama dostáva objednávky na šaty. A tak sa sestry musia nasťahovať k sebe. Marty je chlapčenský typ, zatiaľ čo Melisa je typické dievčatko. A tak vyzerá aj ich izba. Marty sa musí naučiť žiť so svojou sestrou v jednej miestnosti a vyrovnať so situáciou v škole aj cez mnohé problémy, ktoré ju po ceste stretávajú.

Môj názor:
Myslím si, že v každej mojej recenzii na knihu od Jacqueline Wilsonovej som si nostalgicky zavzdychala nad tým, aký vplyv mala jej tvorba na mňa v mojich mladých rokoch. Tiež som v jednej recenzii ponúkla svoj detailný pohľad na jej tvorbu. Takže, ak chcete obsiažny úvod k tejto knihe, tak prosím, prečítajte si niektorú z mojich starých recenzií na niektorú z jej kníh, stačí jednu, lebo všetky sú v podstate rovnaké.Len prosím, nenechávajte komentáre, lebo každý článok, ktorý napíšem považujem po istom čase za zlý a cítim sa zle, keď viem, že ľudia si čítajú aj moje staré veci, a.k.a. niečo, čo som vyplodila pred štyrmi rokmi a odvtedy som ušla dlhú cestu.

Ale očividne nie až tak dlhú v tom, čo sa týka môjho vkusu na knihy, keď zoberiem do úvahy, že keď som si založila tento blog, tak som zhruba prvýkrát čítala Na vine sú hviezdy (áno, ja som tú blbosť čítala dokonca dvakrát - nepáčilo sa mi ani raz) a to bol zlomový bod v mojom čitateľskom vkuse s presedlala som z YA kníh na klasiku (hej, ako nerecenzujem všetko, čo si prečítam, takže ma nesúďte podľa recenzií, lebo ku klasikám väčšinou nie je moc čo napísať).

Ale, ku knihe:
Priznám sa, že túto knihu od JW som nečítala. Nikdy. V slovenčine vyšla až v roku 2013 (v origináli 2012) a to ja už som bola za obdobím dievčenských románov a jej knihy už neboli mojím hlavný čitateľským záujmom. Tiež som prestaal chodiť do knižnice a odtiaľ som si ich všetky požičiavala. Ale, teraz som sa prihlásila do novej a pustila som sa doháňať resty.
Nuž, je to klasická Wilsonovka. Nie je to nič špeciálne a originálne riešiace viac fiktívne problémy pre bežného čitateľa, naopak je to jedna z tých kníh, s ktorými sa môžeme stotžniť všetci. Súrodenci, zdielanie izby a v jej knihách večne prítomné problémy s peniazmi. A nádherné ilustrácie od Nicka Sharratta. Ja tohto týpka skrátka zbožňujem, jeho štýl kresby je jednoduchý a predsa si neviem tieot knihy oddeliť od jeho obrázkov.

Príbeh tejto knihy je, ako som spomenula, priemerný. Možno je to tým, že týchto kníh som prečítala veľa a už som z nich vyrástla, takže mladší čitatelia môžu túto knihu prijímať lepšie ako ja. Veď, vo veku 9 rokov by som ani ja nesiahla po knihy, ktorá bola napísaná takmer 20 rokov pre mojim narodením. Má to v sebe niečo neaktuálne, hoci pri tejto knihe by som mohla rovnako povedať, že ju autorka napísala v roku 1995.
Na druhú stranu by som ale príbehu pochválila jeho silné emócie, to, čo vo mne dokázal vyvolať a rýchly spád, ktorý je v detských knihách taký dôležitý. Mne prišlo 200 strán ako málo, ale pre cieľovku týchto kníh je to tak akurát.

Taktiež musím pochváliť aj postavy, hlavne vedľajšie ppstavy, ktoré sa tak skvele hodia do života každého jedného z nás a zachovávajú si zdravý rozum, ktorého nedostatok ako "dospelejší" človek som musel protagonistke vytknúť. Predsa len, jeje správanie dnes považujem za veľmi detinské, obzvlášť preto, že nebola vekovo nikam zaradená a ja som si ju stále prehadzovala medzi 12 a 9, kedy nastáva pomerne veľká zmena a v záležitosti od tohto sa dajú isté veci tolerovať a isté veci považovať a prostú nevychovanosť a rozmaznanie.

Takže, aby som to zosumarizovala, táto kniha nebola zlá. Dnes o nej poviem, že bola priemerná, lebo koniec koncov, zhltla som ju na posedenie a predsa len ma bavila sama o sebe, no z príbehu som už vyrástla a musela som sa v stých častiach premáhať, aby som držala mojou postavou, hoci niekedy to bolo ťažké. Ale, v niektorých chvíľach som ťažko znášala nespravodlivosť na nej páchanú, elbo tej tam bolo habadej. Možno to bolo napísané tak, že som sa skrátka stotžnila s hrdinkou, hoci som nechcela.
Každopádne, ak by som bola mladšia, tak by táto kniha bola pecka. Táto kniha je pecka a teší ma, že JW (rozhodla som sa, že už nebudem nikdy písať celé jej meno) a jej knihy ani po rokoch nestrácajú na tom čare, ktoré ma opantalo, keď som mala 8 rokov a vtiahlo do sveta kníh ako nič iné v mojom detstve.
P.S.: Nechcem byť zlá na prekladateľku, je tam vidno, že sa snažila a je to na osobnej preferencii, ale poslovenčovanie mien a dokonca zmena meny v knihe z libier na eurá mi trochu dosť vadili.

Informácie o titule:
Počet strán: 200
Vydané v roku: 2013
Vydavatestvo: BB art (ČR), Slovart (SR)
Orientačná cena: okolo 8 eur

Originálny názov: The Worst thing about my sister
Originálny vydavateľ: Doubleday
Prvé vydanie v origináli: 2012
Orientačná cena v origináli: okolo 6 eur

Autor:
Jacqueline Wilsonová sa narodila 17. decembra 1945 v Anglicku a je známou autorkou kníh pre deti, ktoré boli označené za kontroverzné, lebo často riešia témy ako rozvod, detský domov a adopciu, či mentálne choroby. Za svoje knihy bola okrem iného viackrát ocenená cenou Specsavers National Book Awards, za najlepšiu britskú detstkú knihu. Jej knihy sú dobre známe aj u nás, za zmienku stoje knihy ako Prvé slzy, Prvé lásky, Prvé trampoty, Polnoc, Tetovaná mama, Cukrová vata, či Dvojčatá v akcii.

Joshua Mowll - Operácia červené Jericho

3. května 2017 v 23:38 | Ari |  Knihy
ŠANGHAJ 1920: Kým na palube lode Expedient súrodenci Dough a Beka MacKenzieovci znepokojene čakajú na nejakú správu o zmiznutých rodičoch, dozvedia sa o záhadnej tajnej organizácii, ktorá má ochrániť ľudstvo pred zlom.
ANGLICKO 2002: Joshua Mowll zdedil po svojej pratete Beke archív dokumentov a kúsok po kúsku skladá mozaiku udalostí spred osemdesiatich rokov - príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí zažili neobyčajné dobrodružstvo.
Dobrodružný román z Juhočínskeho mora. Napínavý príbeh dvoch odvážnych súrodencov na prahu dospelosti, ktorí sa pri hľadaní svojich nezvestných rodičov v situáciách, kde im ide o krk, zoznamujú s neznámym, exotickým svetom, jeho históriou a zvykmi. Patrí k nemu aj tradičný zápas zla s dobrom, čo stelesňuje krvilačný kráľ pirátov a tajomný čínsky rád s vlastnou bojovou taktikou a obdivuhodnými znalosťami v oblasti pyrotechniky a ázijských bojových umení.

Obsah:
Súrodencom Rebeke a Doughovi zmizli rodičia počas výletu do Číny a od tej doby žijú u svojej tety, kde neustále spôsobujú problémy a preto ich teta pošle k inému príbuznému, kapitánovi lodi Expedient. Život na lodi sa im pozdáva, ale nie kapitánove tajonosti. On vie niečo zmiznutí ich rodičov, ale je tu aj iný problém. Vedec Chambois, dočasný obyvateľ lode, má totiž vedomosť o nebezpečnej palebnej sile, ktorou disponuje kráš pirátov v oblasti a ten má ako rukojemníka ženu jeho srdcu blízku.
Keď sú súrodenci kvôli neprístojnému chovaniu vyhodení z lode pustia sa do pátrania na vlastnú päsť a kapitán so svojou posádkou sa musia im, a nielen im, vybrať na pomoc.

Môj názor:
Ak by som si mala vybrať svoj obľúbený žáner, respektíve druh knihy, lebo toto je príliš špecifické na to, aby to bolo nazývané žánrom, tak by som si vybrala middle grade dobrodružné knihy, ak majú za hlavných hrdinov súrodencov chlapca-dievča, tým lepšie. Tieto knihy som odjakživa zbožňovala, často mali dynamiku postáv, s ktorou som sa vedela stotožniť a narozdiel od kníh od Jacqueline Wilsonovej, sme tieto knihy aj s bratom hltali obaja. Bola to skrátka radosť mať niekoho, kto zdielal vášeň pre rovnaké knihy ako v dobe, kedy som ešte nepoznala internet a nemala som medzi rovesníkmi nikoho, kto by bol nadšeným čitateľom ako ja.

Keď sa táto konkrétna kniha, o ktorej v tomto článku hovorím, tak ma zaujala názvom a obálkou. Rýchlo som prebehla anotáciu v Tescu a povedala som si, wau, toto je presne ten typ knihy, ktoré zbožňujem, to si vypýtam na Vianoce! Samozrejme, do tej doby ju všade vypredali a nikto o nej nikdy nepočul. Našťastie som rozbehla svoje internetové pátranie a po istom čase sa mi v bazári na Databázi knih podarilo zohnať prvé dva diely, v stave ako nové, a tak som sa nesmierne potešila. A po roku som si jednu z nich aj prečítala.

Medzitým moje nadšenie trošku opadlo a hoci som po knihe siahla ako po oddychovom čítaní medzi Chrámom matky Božej a Annou Kareninou (lebo Percyho Jacksona som ja blbá nechala v robote), tak to až také oddychové nebolo. Iste, nie je to klascká literatúra, ktorá sa číta dlho a úmorne, ale rozhodne to nie je jednohubka ako Percy Jackson, či Harry Potter, ktorá sa číta sama a človek s napätím otáča strany. To som ale všetko čakala. Nemyslela som si, že pôjde o niečo super extra, keď to nikto nepozná a medzinárodné ratingy sú priemerné. A také je aj moje hodnotenie.

Začnem hneď tým, čo je na tejto knihe najvýraznejšie a to je celkové prevedenie, spôsob, akým sa rozhodol autor celý príbeh vyrozprávať. Kniha totiž nie je písaná ako bežný dobrodružný kus, ale skôr ako populárna verzia skutočného príbehu, zierania dokumentov, obsahuje obrázky mladšieho zo súrodencov, brata, zápisy z denníka Beky, kopu dodatkov o uzloch, výstrižky z novín, fotky a skrátka všetko, s čím súrodenci na svojom putovaní prišli do styku a čo by mohlo čitateľovi niečo povedať. No a to všetko je doplnené textom od autora, ktorý sa štylizuje do príbehu v istom slova zmysle.
Týmto prevedením som si nebola až tak istá, ale bol to rozhodne pútavý spôsob a veľa z toho nebolo až také dôležité, takže ak ma nezaujímala ten-ktorý dodatok, mohla som ho pokojne bez ujmy preskočiť a keby som bola mladší čitateľ a nebrala knihu ako jednopoobednú záležitosť, ale "špalek" na zimné večery, tak by som sa do toho absolútne zažrala ako do prestávky od nudných písmen, ktoré pokrývajú takmer celých 200 300 strán (som si to skontrolovala a tá kniha bola dlhšia ako sa pamätám).

Čo sa príbehu samotného týka, opäť je to niečo, čo by som žrala, keby som mala o 7 rokov menej a nemala toho toľko prečítaného. Dnes je to pre mńa trochu stereotypnný príbeh, pátranie, útek, hento-tamto, dalo by sa povedať, že je to taký ten lepší priemer. Dynamika medzi postavami funguje, čitateľ sa s nimi môže stotožniť, chápe ich rebéliu a ich motivácie, hlavný hrdinovia sú skrátka sympatický a tajomné prostredie Číny (och, a ja som pred 7 rokmi východnú Áziu absolúne žrala) tomu dodáva niečo exotické, čo môže byť opäť ťahákom pre mladšieho čitateľa.
K ostatným postavám okrem hlavnej dvojice som mala nejaké výhrady, hlavne preto, že boli mätúce, niektoré boli príliš jednorozmerné a niektoré boli proste nesympatické, ale verím, že sme sa ich do druhéhoé dielu už zbavili a budeme pokračovať v nasledujúcom diely rozvojom tých jednorzmerných, čo by sa dalo nazvať aj zámerom autora a tým pádom niektoré veci ospravedlniť.

Poslednou vecou na rozpitvanie je štýl, akým bola kniha napísaná a či sa vôbec oplatí púšťať do ďalšieho dielu (áno, lebo som si krvopotne kúpila všetky tri). Spôsob, akým bola kniha napísaná ju predsa len trochu ubíjal. Vžila som sa síce do toho celkom rýchlo a všeobecne to bolo lepšie ako som si myslela, že bude ale autorov štýl (či možno prekladateľov), to torchu ťahal k zemi a časti, ktoré boli písané z Rebekinej perspektívy boli oveľa zaujímavejšie a čitateľnejšie, ako on-rozprávanie v knihe, ktoré to celé ťahalo dole a pôsobilo ako olovená guľa pripútaná príbehu k členku.

Nechcem však povedať, že som nespokojná. Oddýchla som si, pobavila som sa, pustím sa určite do ďalšieho dielu, ale predsa len to nebolo nič svetoborného pre staršieho čitateľa. Sú knihy tohto typu, ktoré sa u mňa udržali, alebo som ich po prvýkrát prečítala len nedávno a páčili sa mi, ale je veľa kníh o ktorých viem, že by sa neudržali. Ak by som sa mala vyjadriť v bodoch, táto kniah bola pre moje súčasné ja tri z piatich, ale minimálne tri a pol pre moja ja z pred siedmych rokoch. Určite ale pre čitateľov okolo 10 rokov, pre ktorých je zhruba táto kniha aj určená, to musí byť niečo iné a geniálne, čo si zaslúži byť prečítané.

Informácie o titule:
Počet strán: 273 + 25 strán dodatkov
Vydané v roku: 2009
Vydavateľstvo: Slovart
Orientačná cena: veľa šťastia

Originálny názov: Operation red Jericho
Originálny vydavateľ: Candlewick Press
Prvá vydanie v origináli: 2005
Orientačná cena v origináli: okolo 8 eur

Autor:
Joshua Mowll je anglický autor o ktorom som nevedela nájsť žiadne informácie. Operácia červené Jericho je jeho prvotina.

 


Lety do budúcnosti

30. dubna 2017 v 20:27 | Ari |  Poviedky
Pred nami sa rozliehal nekonečný prázdny priestor. Jediná vec, škodiaca tejto obrovskej rovnej ploche bolo nízke nerezové zábradlie týčiace a popri ružovom nápise Neparkovať. Niekoľkými pohybmi som pripevnila hadice na obe naše helmy a pomocou počítača som nastavila prívod kyslíka. Emm na nič nečakala. S radostným výkrikom sa rozbehla a predviedla premet na ružovom nápise. Jej hlas zaprašťal v mojom reproduktore. Pobehla som k nej a pripevnila som si jej opasok k svojmu. Objala ma okolo pása a spoločne sme kráčali k pristávacej ploche.
Emm sa s nadšením pozerala na oblohu. V skafandri ktorý jej takmer tesne obopínal telo sa strácala v noci. Farbu obleku si vybrala čiste pocitovo a tmavomodrá so striebornými fliačikmi sa strácala vo farbe vesmíru. Môj skafander bol krikľavo ružový. Zvláštna farba tá ružová.


Saturn Apartments vol. 1

9. dubna 2017 v 21:45 | Ari |  Manga, komiksy, etc.

Saturn Apartments vol. 1
A touching, character-rich vision of an intriguing new world.
Far in the future, humankind has evacuated the earth in order to preserve it.Humans now reside in a gigantic structure that forms a ring around the earth, 35 kilometers up in the sky. The society of the ring is highly stratified: the higher the floor, the greater the status.
Mitsu, the lowly son of a window washer, has just graduated junior high. When his father disappears and is assumed dead, Mitsu must take on his father's occupation. As he struggles with the transition to working life, Mitsu's job treats him to an outsider's view into the living-room dioramas of the Saturn Apartments.

Scenár: Hisae Iwaoka
Kresba: Hisae Iwaoka
Moje hodnotenie: 3,5/5

Krásnou vecou na knižných kluboch je, že človeka posúvajú ako čitateľa dopredu a nútia ho vyjsť zo svojej knižnej komfornej zóny a pustiť sa do niečoho, po čom by normálne nesiahol. Po mange síce siaham často a rada, ale aj tej je obrovské kvantum a nemám šancu prečítať si všetky.
No a tento mesiac v knižnom klube čítame prvý diel Saturn Apartments a vzhľadom na skvelé recenzie z internetu, rozhodla som sa, že sa do nej pustím okamžite (čo am, že mám rozrobených asi 15 manga sérií a asi 15 kníh).

Začnem tým, čo sa mi na mange páčilo najviac a nie som jediná, kto túto vec chváli. Je to výtvarné spracovanie. A to je skrátka nádherné. Manga a anime s netradičným dizajnom si málokedy získa popularitu a padne skôr do tých obskurných končín, ktoré nerdi ako ja vyhľadávajú vo svojom voľnom čase a rozplývajú sa nad tým, ako je to iné, napriek všeobecnému negatívnemu hodnoteniu (Kurayami Santa je vizuálny orgazmus, pozrite si to, zeberie to len pol hodinu, ale je to tak cool a tak retro!). Mám pocit, že sa to stalo aj s touto sériou, lebo napriek veľmi veľa pozitívnym recenziám sa nejakým spôsobom nedostala do mainstraemu a čudujem sa, kde ju šéfka klubu vyhrabala.
Každopádne, samostatná kresba je nádherná. Detailné prostredia a nezvyčajne nakreslené postavy, ktoré v svojom preplnenom svete vďaka jednoduchosti vynikajú a nestrácajú sa, ako to v anime/mange býva, kedy sa mnohokrát kladie dôraz na detail (netvrdím, že je to zlé) a všetko najmä v čiernobielom prevedení splýva dohromady.
Na druhú stranu sa tomuto fenoménu nevyhla úplne ani táto manga, ale predsa som bola okúzlená tým, ako to bolo graficky spracované natoľko, že som ju vyložila na piedestál najkrajších ilustrácií, aké poznám a hrdo si za týmto budem stáť, lebo niečo takéto krásne sa nevidí každý deň a ja originalitu skrátka milujem (povedané z úst najtuctovejšieho človeka na svete... tusím som o tom kedysi písala článok... bola som blbé decko a teraz som blbý puberťák, yay me!)


Keď však prejdeme na zvyšné kategórie, ktoré u komiksov hodnotím, nájdeme koreň môjho nízkeho hodnotenia pre tento skvost (neironicky, je to fakt pekné, ľuďom sa to páči asi je to taký druhý titanic, kedy som jediná, koho to nejakým spôsobom nechytilo).
Veľmi mi vadil príbeh. Teda, jeho absencia. Seinen manga je niečo o čom som zvyknutá, že je skôr postavené na postavách ako na akcii v prípade shounen mangy, ale v kombinácii so slice of life, čo je síce môj obľúbený žáner, ale musím povedať, že vie byť nekonečne uťahaný, to bolo ale neskutočne pomalé. Postupne vo veľmi pomalých krokoch som sledovala budovanie prostredia a postáv v ktorom a okolo ktorých sa náš hlavný hrdina bude pohybovať v nasledujúcich dieloch a verím, že so súčastným jeho postavením sa začne aj konečne niečo diať a dočkáme sa napríklad silného charackterového alebo emočného breakpointu, kedy sa to rozbehne.
Nechcem však kvôli tomuto mangu zatracovať, lebo prvý diel nie je všetko a určite je za tým viac ako to, čomu sme v tomto predstavovacom diele boli vystavený. Autorka opatrne dávala dokopy dieliky pre to, aby sa potom mohla pustiť dolu vodopádom udalostí a ja čakám, že v ďalšom diely skočíme dolu a necháme sa unášať prúdom.


Čo sa postáv týka, tu si vôbec nie som istá, čo si mám myslieť. Hlavný hrdina je sympatický obyčajný smrteľník, ktorý prišiel o rodičov a musí sa postaviť na vlastné nohy v nei až tak príliš priateľskom svete, vzhľadom na to, že je zo spodnej vrstvy obyvateľstva. MKá okolo seba kruh ľudí, s ktorými je v dennodennom kontakte a ktorý majú svoju zaujímavé príbehy. Osobne som mala trochu problém s ich výzorom, rozlíšiť ich a sledovať, kto čo hovorí, ale sú rozdelené na zaujímavé kategórie blízke, ale v niečom sa vymykajúce klasickým archetypom, čo vytvráa zaujímavý setting. Našlo sa pár postáv, ktorých som mala dosť, ktoré som považovala za prehnané a trošku mi liezol na nervy ten sausagefest (v reálnom živote sú aj ženy, je to šokujúce, ale sú), no sú tam postavy, ktorých som sa nevedela nabažiť a chcem o nichz vedieť viac, ako aj o cih minulosti.

Môje záverečné hodnotenie (koho iného, že)? Táto manga je fajn. Určite nie je dokonalá, ale je viacej ako priemerné meh. Myslím si, že 3,5/5 je dokonalým vystihnutím mojich pocitov (keď je človek natoľko závislí na databázach, že zabudne hovoriť slovami a rozpráva v počte hviezdičiek). Som rada, že som tomuto dala šancu, rozhodne ju dám aj ďalšiemu dielu a tomu, kto má rád oddychové, ale v niečom netradičné čítanie by jej pokojne mohol dať šancu tiež a ja ju s kľudným svedomím odporúčam ďalej. Je to feel good príbeh pre jedno poobedie, s ktorým je ťažké netrafiť.

Jevgenij Dubrovin - Experiment ideálny človek

5. dubna 2017 v 20:04 | Ari |  Knihy
Dobrej humoristickej literatúry je stále málo a nielen u nás. Preto treba uvítať tvorbu sovietskeho spisovateľa Jevgenija Dubrovina, ktorý stavia na najlepších tradíciách humoristickej literatúry, ale hľadá vlastné výrazové prostriedky. Dubrovin je vtipný a originálny v objavovaní tém, postáv i postupov. Slovenskému čitateľovi predkladáme dva humoristicko-satirické romány, postavené na vtipne spracovaných námetoch z prostredia inteligencie: vedeckých pracovníkov a absolventov vysokých škôl.
V Experimente Ideálny človek sa parodizujú "vedecké" metódy otca pri výchove syna. "Vedcom" je však nadriadený otca Krasina - bádateľ Kurďukov, ktorý sa v záujme "vedy" rozhodne stoj čo stoj uniesť malého Šurika-Smitha, aby mu odovzdal svoje poznatky o klinovom písme. Výchovné metódy a boj dvoch "klanov" o Šurika-Smitha poskytuje priestor pre svojskú crazy-komédiu. Prirodzene, udalosti románu treba chápať ako satiru na zaslepenosť, bezduchosť pri výchove a nehľadať reálne analógie v živote.
S rovnako úsmevnou, duchaplnou iróniou Dubrovin rozohráva svoju partiu aj v románe Hríby na asfalte. "Hríby" sú vysokoškoláci, ktorí nechcú odísť pracovať na vidiek a silou-mocou sa držia v meste. Založia si teda Organizáciu mestských hríbov. Úlohou jej členov je nájsť si nevestu s otcom vo vedúcej funkcii. Ženích je potom povinný pomôcť ostatným členom organizácie pri hľadaní miesta. Aj tu si autor vymýšľa možné i nemožné zápletky, parodizuje myslenie i konanie postáv. Duchaplné, satirické Dubrovinovo dielo bude vítaným žánrovým osviežujúcim súčasnej prekladovej literatúry.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Experiment ideálny človek
Vedec a otec dostane jednej noci počas pitia s kolegami nápad. Vychovať ideálneho človeka. Horko-ťažko presvedčí ženu, aby privolila k ďalšiemu dieťaťu a o deväť mesiacov sa akcia začne. Otec sa zabarikáduje v spálni, k dieťaťu nikoho nepustí okrem svojich kolegov. Spoločne ho učia anglicky, púšťajú mu filmy, učia ho plávať, s čím rodina samozrejme nesúhlasí. Tak sa pustia do protiútoku a všemožne maria manželovu a otcovu snahu. Bábätko zatiaľ nyvkazuje žiadne výsledky a rodina sa spolu s experimentom postupne rozpadá. Kolegovia utečú od veca, jeden s manželkou, druhý s dcérou a keď sa po rokoch stretnú, všetci sú šťastný, okrem otca a malého chlapca, ktorý síce hovorí perfektne cudzím jazykom, ale po ruksy nevie ani ceknúť.

Hríby na asfalte
Dvaja študenti majú pred sebou ešte celý život. Podarilo sa im ubytovať v Noemovej arche, kde nie sú pravidlá, ani stabilnájomné a po nociach pacujú na svojej záverečnej práci. Ako tak žijú, stretávajú rôznych ľudí a dozvedajú sa rôzne príbehy. To by nebolo vôbec zlé. Bohužiaľ, to horšie sa len blíži. Naším hrdinom sa nepodarí dokončiť školu, lebo cih z nj vyhodia a o niekoľko rokov jeden skončí ako traktorista, jeho láska si zoberie majiteľa Noemovej archy a náš protagonista sa prída k spolku mestských hríbov, ktorý hľadajú bohaté manželky jeden pre druhého. A tak musí náš hrdina tvrdo pracovať a hľadať ženu pre seba aj pre ostaných. A veci aj tak nevyjdú presne tak, ako by sme čakali.

Môj názor:
Žijeme v dobách, kedy si vďaka internetu vieme dohľadať takmer čokoľvek. A nehovorím len o informáciach a ľuďoch a javoch, aké museli naši rodičia trpezlivo hľadať v encyklopédiahc, hovorím o každom jednom produkte v dnešnej dobe existujúcom. A medzi produkty, ktoré vďaka internetu žijú patria nepochybne aj knihy.
Dnes už netreba ani vyjsť z domu a za pomoci internetových kníhkupectiev a elektronizácie kníh klasikov sa dá dostať takmer ku každej populárnej knihe, či už sa o nej rozpráva, alebo rozprávalo.
No a potom sú tu knihy o ktorých sa nerozpráva. o ktorých nikto nikdy nepočul. Každý z nás má aspoň jednu takúto knihu, o ktorej sa zdá, že ju nikdy nikto na tejto planéte nečítal a nie je človeka, s ktorým by sa o nej mohol porozprávať. A ja mám viac ako jednu takúto knihu. Och, koľko kníh som sa už na rôzne databáze napridávala, aby tam moje hodnotenie sa mo blúdilo hlbinami internetu. Našťastie sa o nich viem porozprávať sama so sebou.
Dámy a páni, Jevgenij Dubrovin a jeho Experiment ideálny človek.

Tátoi kniha je pomerne obskurná na všetkých frontoch na ktorých som sa unúvala pátrať a ani moja mama, jej pôvodná majiteľka (a po prečítaní jej najväčšia opovrhovateľka), nevedela, kde sa vzala. Ja som však ostala príjemne prekvapená knihou a autorom, o ktorom som nikdy nič nepočula.
Prvá z dvoch kníh obsiahnutých v tomto vydaní je práve experiment. A húri absurditami od začiaku do konca. Lenže, zvratom je, že mám rada absurdity tohto typu. Karikatúra spoločnosti je niečo, čoho nikdy nie je dosť a natoľko je nadčasová, ako je práve táto kniha hovoriaca o niečom, tak starom ako je dokonalosť, na ktorú si môžeme vspomínať už z čias, kedy ju nazývali kalokagatiou. Hoci spočiatku som sa u knihy obávala, že pôjde o niečo, čo sa rýchlo zvrhne na nechutnosť, kniha si udržala aj napriek všetkému istú hrdosť a neskĺzla k nechutnosti, ale naopak sa vyšplahala ku komédii tak absurdnej, až som ju začala považovať za úplne normálnu, lebo takou bola. Niečím úplne ale úplne normálnym, tak normálnym, že mi až prišlo zle zo súčasnej spoločnosti.

Príbeh druhej knihy sa so mnou tiahol trochu dlhšie, hoci bol nemenej zaujímavý. Globalizácia je vec čím ďalej tým aktuálnejšia a keď sa pozriem na záujem o prvý sektor v našej krajine, tak sa môžem len utvrdzovať o pravdivosti tejto knihy.
Rovnako ako prvá kniha ma aj táto fascinovala svojim setingom, postavami, najmä tými vedľajšími, ktoré autor neuveriteľne realisticky a pritom humorne vykreslil a zasadil ich do deja na miestach, kde ich bolo potreba, aby celý príbeh oživil novými alebo známimy tvárami.

Hlavným dôvodom, prečo som si knihu zamilovala nie je jej absurdita, ostrý výsmech alebo zaujímavá téma, ale autorov štýl, ktorý by som vedela vychváliť do nebies. Štýl v oboch dielach sa v mnohomk líšil, ale v kľúčových veciach si bol podobný, čo vyvolávalo pocit súdržnosti v oboch dielach, ale dištancuje ich od seba natoľko, aby sa nezlievali dohromady.
Autorove postavy sú šialene realistické, až to človeka bolí, ale napriek tomu si ich rýchlo zamiluje a jeho vykreslenie prostredia, akokoľvek šialeného človeka vhodí priamo na miesto diania a keď som sa začítala, mala som pocit, že som na mieste, a ani trochu som nechcela odísť.

Myslím si, že človek s láskou pre dobrú humoristickú literatúru, na ktorej sa skutočne zasmeje, ale aj zamyslí by si túto knihu mal prečítať ak na ňu náhodou natrafí. Ja mám rada ruskú literatúru a táto knha ma v tom utvrdila. Som rada, že sa ku mne dostala a hoci nbudem nikoho hecovať, aby túto knihu zháňal po všetkých čertoch, nikoho od nej nebudem odrádzať, lebo podľa mńa stojí za to.

Informácie o titule:
Počet strán: 380
Vydané v roku: 1983
Vydavateľstvo: Pravda
Orientačná cena: okolo 2 eur

Originálny názov: Идеальный человек
Originálny vydavateľ: ?
Prvé vydanie v origináli: 1977
Orientačná cena v origináli: ?

Autor:
Jevgenij Pantelejevič Dubrovin bol ruským autorom. Narodil sa v meste Talovaya v Rusku, 20. augusta 1936. Zomrel v roku 1986.


Noir

2. března 2017 v 2:37 | Ari
"Teší ma, maestro," povedala a podala mu ruku.
"Nápodobne, slečna," prijal podávanú ruku a potriasol ňou.
Usmiala sa: "Netreba tak formálne. Ja som Dolores."
"Robert."
Obaja stáli na kopci a pozerali sa na svetlá mesta pod nimi. Dievčina vytiahla z vrecka bundy balíček cigariet. Jednu si vložila do úst a ponúkla aj svojho partnera: "Cigaretu?"
"Ďakujem, neprosím si," odmietol ponuku gestom ruky, "takzvané klince do rakvy." Schovala cigarety naspäť do vrecka.
"A aj tak sme všetci jednou nohou v hrobe," odvetila a pripálila si.


Kam dál