Srpen 2013

Chcel som to tak?

25. srpna 2013 v 10:13 Poviedky
VAROVANIE: Tento príbeh je iba fikcia a akákoľvek zhoda so skutočnosťou je čiste náhodná.

Sú to myšlienky istej fiktívnej postavy. Neviem kedy som to napísala, lebo až toto leto som to našla v peňaženke. Veľa ľudí hovorilo že je to dobré, preto som to dala sem.


Nemôžem zaspať.
Prenasledujú ma spomienky na minulosť.
Prečo si všetci myslia že som šťastný?
V škole ma šikanujú, rodičia sa so mnou odmietajú baviť, nemám priateľov,... Celé dni trávim doma. Nudím sa.
Zrazu zahrmelo.
Posadil som sa a využil som ten krátky moment, kedy izbu osvetlil blesk aby som si ju obzrel. Teda, nie že by na nej bolo niečo iné ako večer. Možno len na miestnosť sadla ďalšia vrstva prachu.
V izbe mám hrozný bordel. Všade sú rozhádzané papiere, obaly od jedla, oblečenie a podobné veci. Mama si myslí, že za to môžu moje výbuchy hnevu, ale nie je to pravda. Som proste príliš apatický nato, aby som niečo urobil.
Možno preto moja izba vyzerá tak pochmúrne. Alebo je to tými sivými a plenivými stenami?
Ani neviem...
Vytiahol som som si z uší slúchadlá a započúval som sa do ticha domu. Počul som kvapkanie vody do misky položenej na poličke pri okne. Pôvodne som z nej niečo jedol, no keď mi opäť začalo zatekať v izbe využil som ju na chytanie vody. Už bude pravdepodobne plná. Mohol by som vstať a ísť ju vyliať, ale nechce sa mi. Dúfam, že do rána nepretečie.
Zacítil som vietor, ktorý vial cez otvorené okno. Dovnútra cezeň šlahal dážď. Môj stôl bol celý mokrý a to ani nehovorím o veciach čo boli nahádzané na ňom. Mal by som ho zavrieť, povedal som si a pousmial sa nad vlastným vtipom. Načo? Aj tak je to každému jedno.
Nudím sa.
Strčil som si slúchadlá späť do uší, pustil som si naplno hudbu a zavrel som oči. Aj tak asi nezaspím. Chcl by som byť ako môj brat alebo moje sestry, bez starostí, bez problémov,...
Cítim ako na mňa kvapká voda. Takže už mi zateká aj nad posteľou. Posunul som sa aby na mňa netieklo. Prečo zateká iba v mojej izbe?
Vzdychol som si, zavrel som oči a započúval som sa do hudby.

Už znovu nepoviem "Sorry"

22. srpna 2013 v 15:40 Kauza Jasmine
Pred pár dňami som sa pohádala so svojou kamoškou Jasmine (jej pravé meno nebudem z osobných dôvodov uverejňovať). Aspoň som ju považovala za kamošku, ale teraz viem že som sa očividne mýlila. A to sme sa pohádali len kvôli tomu že mám svoj vlastmý názor a svoje vlastné myslenie.
Neoplatí sa mi tráviť čas s človekom, ktorý nevie
pochopiť, že aj ja mám svoj vlastný názor. No tak sorry, ale takýto mám názor, na niektoré modelky ja. A nechcem znovu počúvať, že ich vôbec nechápem a že aká je to drina.
A mimochodom, ja dobre viem že Jasmine ma nemá rada. Úprimne nechápem prečo sa so mnou bavila. Ale ja sa neprídem ospravedlniť. Raz som to už spravila, lebo som si myslela že by mohla byť konečne kamoška, akú hladám ale očividne som sa znova mýlila.
Sorry Jasmine, ale ja sa tebe ani Axel za svoje chovanie ospravedlňovať nebudem. Kvôli tebe som prišla o jednu dobrú kamošku a úprimne už ma to nebaví. Mala som ťa rada, ale tomu je koniec. Už viac nebudem plakať kvôli človeku, ktorému na mne nezáleží.
A keď už som v tom, tak by som ti rada povedala ešte jednu vec: Sama si mi napísala že mi neveríš, ale tej fáme o tej fotke si uverila. Skutočne si taká dôverčivá?

K záveru,
toto leto bolo dlhé a ja som prišla na to, že skutočne nemôžem veriť nikomu okrem seba. Aj Axel som verila a ona ma zradila ako prvá, keď klamala Jasmine aby sa so mnou viac nebavila a ja som sa Jasmine dokonca chcela priznať k tomu, čo som neurobila.
Ale dnes som si dala nové predsavzatie. Už nikdy Jasmine nenaletím. Dvakrát som jej na to skočila a už mám toho dosť. Prosím kohokoľvek, kto si tento článok prečíta, aby ma zastavil, keby som ešte raz chcela urobiť tú istú chybu.
A Jasmine by som chcela povedať, že už je mi tvoj osud ukradnutý. Ak si myslíš že si spravila chybu, keď si mi povedala tvoje tajomstvo, tak by si mala vedieť, že ja tvoje tajomstvo udržím, aj keď ti už neverím.
Tak, nakoniec mi zostáva iba jedna vec? Skočiť, alebo nie?
P.S.: Viem salto... :)