List

10. října 2013 v 16:24 | Ari |  Kauza Jasmine
Takže, kopa ľudí mi tu nadávalo aká som pyšná a sobecká a to len preto že som sa s jedným človekom nezhodla na názore (Už znovu nepoviem sorry - debilné komenty som zmazala). Nie som proti Jasmine zasadnúta (teda už nie) ale bolo mi ťažko na duši a tak som sa rozhodla napísať aspoň časť príbehu. Ale vy ste nedokázali prijať ani obyčajnú ľudskú chybu a hneď ste ma začali nenávidieť. Ale aj tak vám chcem povedať celú pravdu. Ťažko sa mi o tom píše ale viem že musím.
Občas mi to príde ako pár dní a niekedy mám pocit že už sú to roky , ale stále ma priznanie bolí. Doslova mi padajú slzy, aj keď o tom iba píšem.
Neviem ako začať.....
Rozhodla som sa svoje priznanie napísať ako príbeh. Prosím, ak už ste toto začali čítať, tak si to prečítajte až dokonca aj keď niektoré časti nebudú dávať zmysel. Budem pokračovať od konca môjho prvého príbehu:
Pohádala som sa s Jasmine a dlho ma to trápilo.Potrebovala som sa niekomu vyplakať na rameni a tak som si začala na jednej stránke písať s pár cudzímy ľuďmi. Časom mi jeden z nich-volajme ho Shayne-napísal, že či si ho nepridám na FB. Vlastne ani neviem, prečo som si ho pridala. Proste všetko sa mi zlievalo dokopy a bolo mi jedno, čo sa deje. Aspoň som mala niekoho, komu som mohla napísať, čo ma trápi a on mi vždy vedel poradiť a cítil som mnou. Písali sme si takto asi mesiac, keď sa ma spýtal, že či sa s ním nechcem stretnúť. Kývla som mu na to a dohodli sme sa. Až potom večer ma pochytil strach. Čo ak to je nejaký úchyl? Čo ak mi niečo spraví?Rýchlo som mu napísala, že chcem zmeniť miesto stretnutia na miesto kde bude veľa ľudí. Prekvapivo s tým nemal problém.
O asi týždeň sme sa stretli. Zistila som že Shayne má v skutočnosti 24 rokov, ale jemu môj vek nijak neprekážal. Super sme si pokecali. Chápal moje pocity aj reči o pomste. Neskôr som sa s ním ešte viackrát stretla.
V tom čase som uvažovala o pomste čoraz viac a samozrejme Shaynovi som o všetkom hovorila. V jeden večer som dostala od Shayna správu: Pls mozeme sa zajtra stretnut na dohovorenom mieste ale neskor?? Asi okolo 19.
Napísala som mu že hej, ale on mi nepovedal prečo. Bez problémov sme sa bavili, keď zrazu na mňa vyvalil otázku: "S tou pomstou to myslíš vážne?"
V tom čase som to už myslela vážne. Chcela som sa jej pomstiť. A nie len kvôli tej hádke, ale aj kvôli každodenním veciam, ktorými mi strpčovala život.
"Hej," odpovedala som mu bezmyšlienkovite, "prečo?"
"Lebo ak to myslíš vážne, tak pre teba niečo mám," povedal mi Shayne a vytiahol zbraň. Nepamätám si aký to bol tip, ale aj tak mi to bolo jedno.
"Nemôžem ti za ňu zaplatiť,"povedala som vyľakane, ale niekde v kútiku duše som po tej zbrani fakt túžila. Možno si všimol v mojich očiach túžbu po zbrani, alebo sa jej len potreboval na nejaký čas zbaviť, ale dal mi ju so slovami: "Teraz prachy nepotrebujem. Ak ju nechceš kúpiť môžeš si ju len požičať a dlh mi nejako splatíš."
V tej chvíli som prestala váhať. Vzala som si tú zbraň.
"Ďakujem," povedala som potichu a strčila som si zbraň spolu s nábojmi do tašky.
"Ale odkiaľ ju máš?" spýtala som sa zrazu pochybovačne.
Chvílu bolo ticho, ale potom sa mi Shayne so všetkým priznal. Nechcem sa tu o tom rozpisovať, tak to poviem v skratke: Shayne robil v podsvetí a mal tam celkom dobré známosti.
Po tomto zaujímavom večeri som sa vrátila domov. Hneď som začala robiť plán ako sa Jasmine pomstím. Vedela som, kde ju chcem zabiť, ale nevedela som ako ju donútiť k tomu aby na to miesto šla, ani som nemala alibi. Tak ako so všetkým, aj s týmito obavami som sa zdvôverila Shaynovi. Sľúbil že mi pomôže a svoj sľub aj dodržal. Zohnal si nejakého hackera a ten hackol profil Jasmininej najlepšej kamoške a pozval ju cez jej profil von. Jasmine s tým nemala problém, hoci sa jej určite zdalo miesto, kde si dohodli schôdzku čudné.
V deň stretnutia usporiadal Shayne vo svojom byte veľkú párty a všetkých svojich kamošov donútil tvrdiť, že som na tej párty bola až do polnoci. Mala som bezchybné alibi. Dokonca aj Shaynovi susedia boli pripravený tvrdiť, že som tam skutočne bola a že ma videli vchádzať.
Nastal deň stretnutia. Mala som všetko pripravené.
Večer o ôsmej som potichu skrytá za rohom čakala na Jasmine. Už bol november a na mieste vládla tma. O asi štvrť hodinu došla Jasmine. Nedala som jej šancu sa brániť. Nikde naokolo nikto nebol, tak som proste vstala a vystrelila. Potom znovu a znovu. Konečne som cítila slatný pocit víťazstva. Ale po chvíli mi to došlo. Začala som si všetko uvedomovať. Skryla som zbraň naspäť do tašky, dala som si na hlavu kapucňu a utekala som na zastávku. Neskôr, keď som už ležala v posteli, som si začala naplno uvedomovať, čo som spravila. Ja som ju fakt zabila. Ja som ju skutočne zabila. Ja som zabila človeka. Ako som mohla niečo takéto urobiť? Prečo som to urobila? Urobila som to len pre tie každodenné blbosti?
Tak takéto je moje trpkosladké víťazstvo.
Na druhý deň som zbraň vrátila Shaynovi. Vyčistil ju a skryl ju do tašky. Potom odišiel a viackrát sme sa nestretli. Vymazala som všetky konverzácie s ním, vymazala som ho z priateľov a tvárila som sa, že nikdy neexistoval.....
Tak takto sa to skončilo. O pár dní našli jej telo a hneď nás zaplavili správy o jej smrti. Stále do kola to isté: Telo brutálne zavraždenej Jasmine sa našlo .... Vrah je doteraz neznámi. Nemali šancu na mňa prísť. Shayne si najal "odborníkov" , ktorý po mne zahladili stopy.
Neskutočne ma to trápilo, no nikdy som nedala najavo, že ten vrah som ja.Spolu s mojou triedou som smútila a keď sa ma niekto spýtal, prečo som z toho taká zronená, tak som len povedala: "možno som to navonok nedala poznať, ale skutočne som ju mala rada."
Nikto nesmel vedieť že v skutočnosti aj ľutujem seba za to čo som urobila a nie len ju. Našťastie, všetci mi to verili a ja som nemusela nikomu skutočne vysvetlovať čo sa stalo.
Po jej pohrebe ruch utíchol a všetci sa snažili na tú strašnú udalosť zabudnúť.
Hoci nám v triede chýbala vodcovská sila, ale rýchlo sme ju našli v podobe Viky.
Na moju vraždu mi doteraz neprišli. Možno som to mala priznať, mala som sa ísť dať liečiť na psychiatriu, ale doteraz som na to nenašla silu.
Nakoniec som ani Shaynovi dlh nesplatila. Zavreli ho v zahraničí za vraždu drogového dílera, ktorý mal pravdepodobne voči Shaynovi dlhy. Shayne, hoci viem, že toto si nikdy neprečítaš, chcem sa ti poďakovať za všetko čo si pre mňa spravil, aj keď to nebolo vždy správne a hlavne sa ti chcem poďakovať, že si ma neudal, hoci si kľudne mohol.
Nakoniec sa to predsa skončilo tak ako všetci predpokladali: moja pýcha zničila môj vzťah s Jasmine.
A tebe Jasmine,
Viem síce že tvoju smrť to už nijak nezmení, ale aj napriek tomu ti chcem niečo povedať.
PREPÁČ.
Prepáč mi, že som ti zmarila všetky nádeje a sny, prepáč, že som ukončila tvoj život, aj keď ešte nenastal tvoj čas.
Ale s tým už bohužiaľ nič nespravím.....
Prídem zapáliť sviečku na tvoj hrob, poviem o tebe pár pekných slov, ale viac spraviť nemôžem. Viem, že by sa ti lepšie ležalo v hrobe, kebyže vieš, že ma potrestali, ale nemám silu sa priznať. Chcem ti len naposledy povedať: ZBOHOM.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rose Rose | 4. listopadu 2013 v 22:05 | Reagovat

Tak toto je skutočne choré, mala by si sa liečiť -.-

2 eike eike | Web | 4. listopadu 2013 v 22:53 | Reagovat

[1]: Ďakujem, aj ja ťa mám rada ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.