Listopad 2013

Provokácia

28. listopadu 2013 v 15:39 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Takže, máme tu ďalšiu tému týždňa (teda, ako bola tu aj skôr, ale ja som sa neodhodlala k tomu nič napísať). Fjúúú.... Toto je taká téma, ktorá sa nedá opísať tak, ako som opisovala tie predtým, ani sa na toto nedá napísať nejak extra vtipný článok (teda ako, dal by sa, ale dnes nemám moc zmysel pre humor).
Ale aj tak sa pokúsim pozliepať niečo, čo by sa s obidvomi očami zavretými dalo považovať za hodnotný článok (teda, nie že by moje ostátné články prinášali niečo hodnotné pre tento svet, ale -aspoň ja si myslím- dajú sa čítať :D)
Taakže, provokácia (podobne ako všetko ostatné) môže mať viac druhov. Môže byť nevedomá, alebo vedomá, môže byť slovná alebo telesná. Provokácia nemusí byť vždy zlá, trebárs, keď niekto len tak zo srandy provokuje svojho kamoša a obidvaja vedia, že to nemyslia vážne. Vtedy provokácia nie je problém. Horšie je, keď niekto niekoho provokuje pod úmyslom niečo ho donútiť urobiť, alebo povedať. Toto môže byť už istá forma šikany, zvlásť, keď sa jedná o bitky, alebo vlastne v momente, keď je človek pod nátlakom nejakej skupiny. Samozrejme, toto je tá vedomá provokácia. Samozrejme, môže toho byť viac, ale to by sme tu boli do rána....
Potom je tu tá nevedomá (neúmyselná provokácia). Tam patrí predovšetkým vyjadrovanie (nenásilné vyjadrovanie) svojich názorov, postojov, štýlu,atď, čo môže niektorým ľuďom prísť ako provokácia. Potom je tu ešte (a je to aj pomerne obkecaná téma) provokácia oblečením. Teraz mám však na mysli vyzívavé oblečenie,... Tu môže ísť aj o úmyselné provokovanie, ale aj o neúmyselnlebo predsa len, každý má inú mierku na to, čo je vyzývané a čo nie.
Taak, ja myslím, že som napísala všetko, čo som mala na mysli, ďakujem za prečítanie (ak ste to dočítali až do konca) a o svoj názor sa môžete podeliť v komentároch :)

Projekt Ticho - deň štvrtý

28. listopadu 2013 v 15:01 | Ari |  Projekt Ticho
Tak a je to pomaly tu. Už len 23 hodín a môžem konečne rozprávať bez obmedzenia. Dnešok bol v pohode, už sa ľudia toľko nepýtajú prečo nerozprávam, ale samozrejme nejaké tie výnimky sa našli. Teraz, posledný deň pred koncom sa ma ľudia skôr pýtajú, ako to môžem vydržať. Samozrejme, je to ťažké a doslova cítim, ako mi tuhnú ústa, keď nerozprávam, ale zas na druhú stranu, je to celkom sranda a ešte k tomu mám čas premyslieť si, čo hovorím, skôr ako poviem nejakú sprostosť. Začínam si konečne uvedomovať hodnotu reči. Mnohí to ani nepociťujú a berú to ako samozrejmosť, ale reč je veľmi vzácna. To však zistíte až vtedy, keď nebudete môcť rozprávať. Už sa skutočne teším na ten moment, kedy budem môcť vykríknuť: Hurá! Konečne môžem rozprávať!! a potom budem trepať jednu hovadinu za druhou :DD
To by bolo pre dnešok všetko, dnes už nič veľkého neplánujem, takže zas čau :)

Pokiaľ neviete, čo je to projekt Ticho, úvodný článok si môžete prečítať >>>tu
Prvú časť článku si môžete prečítať>>>tu
Druhú časť prvého článku si môžete prečítať>>>tu
Tretiu časť článku (v tomto prípade druhý deň)>>tu
Tretí deň>>>tu
Druhý part tretieho dňa si môžete prečítať>>>tu

Projekt Ticho - deň tretí part 2

27. listopadu 2013 v 20:36 | Ari |  Projekt Ticho
Takž, pred asi hodinou som sa vrátila z tréningu....
Bolo to v pohode, teda až na to, že baby, čo tam minule neboli si z toho robili srandu a nemali to pochopenie, ako tie predtým. Ale, našťastie im to jedna zlatá baba vysvetlila, takže to bolo fajn. Potom tu bolo ešte vysvetlovanie trénerke a trénerovi, lebo ako názvy kata som kričala, lebo to musím, to patrí k veciam, ktoré nejde obmedziť...
Takže, momentálne má za sebou 68 hodín mlčania a zatiaľ som povedala iba 5 nevyhnutných viet učiteľke a kričala som na karate (áno, ďalší hrozný čin, ku ktorému sa dnes priznávam :)) A mimochodom som vypísala skoro dva bloky a tri perá....
Takže, to je pre dnešok asi všetko, tak zas nabudúce :))

Pokiaľ neviete, čo je to projekt Ticho, úvodný článok si môžete prečítať >>>tu
Prvú časť článku si môžete prečítať>>>tu
Druhú časť prvého článku si môžete prečítať>>>tu
Tretiu časť článku (v tomto prípade druhý deň)>>tu
Tretí deň>>>tu
_________________________________________________________________________________________A ešte informačne. Písala som, že mám nový desing, ale bohužiaľ som hrozne sprostá a podarilo sa mi ho pokaziť :P Poprosím Amirru, aby mi to nahodila naspäť, lebo aj napriek všetkým mojím snahám vrátiť to do pôvodnej podoby všetko zlyhalo (a áno viem, že na grafiku som sprostá..).
To by bolo asi všetkom, ak by ste mali nejaké otázky, tak sa kľudne pýtajte :)

Projekt Ticho - deň tretí

27. listopadu 2013 v 16:14 | Ari |  Projekt Ticho
Dnešok bol celkom v pohode.. Ale už začínam cítiť potrebu niečo povedať. Samozrejme, nemám inú možnosť, ako si to vynahradzovať písaním. Ale sľubujem, že projekt dotiahnem až do piatka.
Len tak mimochodm informačne, v piatok odchádzam na skautskú akciu (áno, priznávam sa k svojmu hroznému činu, som skautka už sedem rokov) takže vám sem nenapíšem a denník z piatka aj zhrnutie a nejaké to vyhodnotenie projektu pridám až po víkende...
Ale späť k dnešku. Ešte dnes som samozrejme pociťovala posledné dozvuky otázok ohľadom tohto projektu, takže zasa som sa napísala. Ale to ma toľko neštve. Najviac ma štve to, že mimo školy všetci chápu moju gestikuláciu a v škole jej nikto nerozumie....
Inak, už zacínam cítiť, ako mi tuhnú hlasivky. Ako hej, učiteľom odpovedať musím, ale ako každý správne nepripravený žiak sa tomu snažím vyhýbať, takže hovorím skutočne len minimum...
A ešte, nakoniec by som sa chcela opýtať, aké slovo by som mala povedať ako prvé, keď začnem hovoriť??
Prvú časť článku si môžete prečítať>>>tu
Druhú časť prvého článku si môžete prečítať>>>tu
Tretiu časť článku (v tomto prípade druhý deň)>>tu

Projekt Ticho - deň prvý part 2

27. listopadu 2013 v 15:52 | Ari |  Projekt Ticho
Na tréningu to bolo celkom v pohode. Baby môj zámer brali a celkom ma potešilo, že mojej gestikulácii aj rozumeli, takže som nemusela popísať milión papierov :) Samozrejme, pri tréningu človeku nejaký ten povzdych utečie, ale komu by nie pri takej námahe. Čo sa týka prerieknutia, ja za prerieknutie (teda aspoň pri tomto projekte), považujem niečo, čo som povedala vedome a nie, keď mi nejaké to slovo utečie, ako reflexívne hej, keď počujem svoje meno. Samozrejme, snažím sa aj to obmedziť, ale niekedy to fakt nejde. No úprimne, skúste si nieo takéto sami a rýchlo zistíte, že to nemusí byť také jednoduché....

Projekt Ticho - deň druhý

26. listopadu 2013 v 23:10 | Ari |  Projekt Ticho
Dnešok bol úplne iný ako včerajšok. Dnes si ma ľudia konečne všimli a začali sa vypytovať. Samozrejme, nechcelo sa mi to vypisovať stále dokola, tak som využila kamošku, ktorá im to celý deň opakovala. A samozrejme, myslím, že je čas na ujasnenie cielu môjho projektu. V tento projekt bol inšpirovaný úvahou jedného amerického blogera(bohužiaľ som nikam neuložila stránku, takže vás naňho nemôžem odkázať, ale ak sa posnažíte aj na jednom českom blogu sa riešila podobná úvaha), ktorý písal o tom, že či by chcel byť radšej slepý, hluchý alebo nemý. Samozrejme, tak ako ja a určite aj mnohý z vás, najlahšie by zniesol keby bol nemý. A presne preto som sa rozhodla skúsiť tento projekt. Vžiť sa do kože človeka, ktorý nemôže hovoriť (alebo sa vyjadrovať, ako napríklad autisti, lebo ani ja nemám pri sebe vždy papier a pero). Zatiaľ som vydržala potichu 2 dni a bohužiaľ, z istých dôvodov budem musieť tento projekt skrátiť, takže v piatok, presne o 14:00 skončím tento projekt. Doteraz, ma ale nehovorenie celkom bavilo :) Mojím najväčším problémom je to, že si niečo myslím a potom mám pocit, že som to povedala aj keď viem, že som nič nepovedala....
Ale inak dnešok bol celkom fajn. Najlepší bol môj pokec s kamošom, predovšetkým preto, že sme v tme stáli vonku, keď snežilo a popíjali sme čokoládu. Ale rozumeli sme si :) Takýto sú pravý kamoši :)
Ďalej, ohľadom toho včerajšieho tréningu, to pridám zajtra, pretože článok sa mi nejak stratil :P
Pokiaľ neviete, čo je to projekt Ticho, úvodný článok si môžete prečítať >>>tu
Prvú časť článku si môžete prečítať>>>tu
Druhú časť prvého článku (ktorú pridám neskôr) si (budete) môcť prečítať>>>tu
_________________________________________________________________________________________Potom tu mám ešte menšie oznámenie ohľadne dvoch vecí.
Po prvé, niečo sa mi posra pokazilo na blogu, takže ak chcete čítať články v ich normálnej podobe, bez chýb a blbostí, alebo s opozdením, tak si kliknite na príslušný mesiac (momentálne na listopad) a tam nájdete články v normálnej podobe. Neviem čo sa stalo, ale dúfam, že sa to časom spraví. A ešte prosím, ak má aj niekto iný výpadky na blogu, dajte mi vedieť, aby som vedela, či je chyba všeobecne, alebo iba v mojom compe.
Potom druhou vecou je, ako ste si mohli všimnúť je nový desing blogu, za ktorý vďačím blogerke Amirre. Dúfam, že sa vám desing páči, keď tak, dajte vedieť v komentári. To je zatiaľ všetko, majte sa pekne :)

iDiots

25. listopadu 2013 v 20:56 | Ari
Nedávno som našla na Youtube celkom zaujímavé video o iDiotoch. Pretože to I sa v dnešnej dobe až príliš preceňuje. A nehovorím to len preto, že ja žiadne to I nemám a úprimne, ani po ňom netúžim.
Takže, aký význam majú podľa vás tieto I-čka? Odlišujú sa od bežných vecí niečim iným ako cenou? Uvediem to na konkrétnom príklade:
Mám mobil. Nie je nič extra, má asi 2 a pol roka. Kamoška má iPhone. Stál ju asi o 400eur viac ako stál mňa môj mobil. A keď to porovnám, v podstate robíme tie isté veci. Chodíme na net, píšeme esemesky, hráme hry, fotíme (áno, zámerne som vynechala telefonujeme, lebo to ani jedna v podstate nerobíme), atď.
A ešte pár zaujímavých faktov.
Môj mobil bol za celú dobu, čo ho mám 2-krát v oprave (nie že by som ho šmarila z 10-poschodia, ale bola chyba v softvéri..) a kamoškyn iPhone minimálne 10-krát. Môj mobil prežil opakovaných asi 10 pádov z 2 metrov, zatiaľ čo kamoškyn po páde z necelého metra na linoleum sa úplne roztrieštil.
Tak aké sú potom výhody týchto I-čok? Alebo sú len nejakým tým obrazom prestíže? Ja si myslím, že skôr to druhé. Takže, netreba smútiť preto, že niektoré z týchto I-čok nemáte :*
Ale, samozrejme, o svoj názor na I-čka sa so mnou môžete podeliť vkomentároch :)

Projekt Ticho - deň prvý

25. listopadu 2013 v 19:22 Projekt Ticho
Deň prvý - 25.11.2013
Dneska to bolo také čudné. Neviem, čo som od dnešného dňa očakávala. Samozrejme, od rána som sa držala a nepovedala som za celýdeň viac ako bolo potreba. V škole som povedala iba jednu vetu a to na slovenčine, keď sa ma profesorka pýtala na niečo so zámenami. Ale po škole, na stretku na birmovku som bola nútená hovoriť. Ale aj napriek tomu som sa snažila nepovedať viac ako bolo potreba. I keď po celom dni mlčania to bolo celkom oslobodzujúce.
Čo sa týka mojich spolužiakov, ako to zobrali, neviem. Ale viem, že človek, ktorého som pokladala za moju najlepšiu kamošku si vôbec nevšimol, že som celý deň nič nehovorila. V podstate sa ma v priebehu vyučovania spýtali len dvaja ľudia a tý to potom rozšírili ešte dvom alebo trom ďalším ľuďom, takže tý o tom vedeli. A zbytok triedy na mňa úprimne kašlal. Teda, nie že by som z toho bola úplne zničená, ale niáekde vnútri mi je trochu ľúto, že som pre ostatných vzduch. Na druhú stranu som zas pochopila, že nepotrebujem niekoho a v škole si vystačím aj sama...
No dnešní deň ešte neskončil a ja musím ísť na tréning. Som zvedavá ako to dopadne, no treba dúfať,že to ostatní nejako pochopia......
To je zatiaľ odo mňa všetko, o tréningu možno napíšem ešte potom :)
Pokiaľ neviete, čo je to projekt Ticho, pilotný článok si môžete prečítať>>tu

Dreamy Threater 02/02

23. listopadu 2013 v 12:48 | Ari |  Dreamy Threater
O 14:00 som zbehla dolu na obed. Za vrchstolom sedela madam En a na stranách, na každej strane dvoch stoličkách sedeli profesori. Konkrétne traja profesori a jedna profesorka.
Na zvyšných miestach pri stole sa usádzali žiaci. Sadla som si vedľa Nat a z druhej strany si ku mne sadla Meg. Keď sme sa pousádzali madam En začala krátky príhovor: "Takže, milý študenti, chcela by som vám predstaviť pána profesora Sikowitza, pána profesora Sorensona, pána profesora Patricka a madam Zoltu. Taktiež ja vás budem učiť nejaké predmety. Po obede pôjdeme všetci do haly Dreamy Threatre, kde vás bližšie zoznámim so školou a ostatnými dôležitými vecami. Ale zatiaľ Vám prajem dobrú chuť," povedala madam. Zrazu sa rozrazili dvere do kuchyne a vyšli odtiaľ dve kuchárky s misami polievky. Potom nasledoval hlavný chod a zákusok. Miestnosťou sa ozývalo cinkanie príborov a veselý hovor. Bolo to iné, ako keď sme jedli iba ja, Nat a madam En, ale aj toto malo svoje čaro. Občas som začula útržok niektorého z rozhovorov a tak som si začala utvárať predstavu o tom, čo sú moji spolužiaci zač. Bolo zaujímavé dozvedať sa, ako je každý iný a predsa budeme spoločne tráviť celý rok v jednej budove.
Po obede madam En zacinkala lyžičkou na pohár a všetci ako na povel stíchli.
"Takže, žiaci, teraz sa presunieme do haly Dreamy Threatre. Prosím následujte ma," povedala madam a všetci sa zdvihli a išli za ňou. Vošli sme opäť do hlavnej haly a odtiaľ sme zamierili ku schodom. Vedľa nich boli dvere do chodby a ešte jedny dvere. Vôbec som sa nezamýšlala kam vedú, ale teraz, keď ich otvorila som sa začala zamýšlať, ako tá hala asi vyzerá. Madam nás viedla po úzkych točitých schodoch dolu do podzemia. Zo schodov bol určite úžasný výhľad, pretože predo mnou sa rozliehal obrovský priestor, ale bola taká tma, že som nič nevidela a hlavne som sa musela pozerať pod nohy. Niektorý použili na svietenie mobily, no ani tie neprenikli hustou tmou.
Zišli sme až dole, keď madam otvorila nejakú skrinku a zapla pár spínačov, Pred nami sa zobrazilo obrovské divadlo s rozhľahlým hladiskom. Pódiu osvetlovali žiarivé reflektory a na hladisko dopadalo mäkká svetlo z tlmených svetiel.
"Žiaci, prosím, sadnite si dopredu a buďte potichu. Ja sa zachvílu vrátim s materiálmi pre vás. Markus, prosím ťa, poď so mnou," povedala riaditeľka a Markus, pekný blondiak s modrými očami išiel za ňou. Zvyšok mojich spolužiakov sa pohol smerom k prvému radu. Iba Makoto si sadol za nás, hoci v prvom rade bolo ešte miesto. Vytiahol z vrecka PSP a začal zas hrať nejakú hru. Ostatní sa medzitým zhovárali. Ja som sa otočila a predstavila som sa dievčaťu po mojej ľavej ruke. Bola to tichá utiahnutá blondínka, volala sa Hannah. Ani neviem prečo, ale rozprávala sa so mnou ako by sa ma bála. Práve som sa jej chystala spýtať, čo ju priviedlo na túto školu, keď vkráčala na pódium madam En a všetci automaticky stíchli. Madam začala rozprávať. Divadlo malo špičkovú akustiku.
"Takže, konečne sa dostávame k oficiálnemu uvítaciemu príhovoru. Vitajte na Dreamy Threatre Academy. DTA je výberová škola, ktorá stojí vašich rodičov veľa peňazí. Na DTA ponúkame žiakom kvalitné vzdelanie a širokú škálu možností na rozvoj rôznych talentov, podobne ako moje bývalé pôsobisko La Manche Académie. Bohužiaľ LMA bola iba dievčenská škola a preto som sa rozhodla otvoriť DTA ako zmiešanú školu," povedala a odmlčala sa. Potom prešla na inú tému.
"Možno ste si všimli, že tu nie je žiadne sieťové pripojenie. To preto, lebo ja uprednostňujem klasické vyhľadávanie informácií. Naša škola vlastní okolo 2500 kníh v šiestich rôznych jazykoch a to sú: angličtina, francúzština, španielčina, nemčina, ruština a čínština."
"Kto by si čítal po čínsky?" poznamenal Markus smerom k svojmu kamošovi, ale nanešťastie práve vo chvíli, keď madam stíchla a tak ho všetci počuli.
"Ak si to želáš Markus, môžem teba aj Christopera zapísať na hodiny čínštiny k pánovi profesorovi Sorensonovi," povedala odmerane madam a niečo si poznačila do svojho zápisníka.
"Takže, Markus, môžeš rozdať materiály. V týchto papieroch, žiaci, nájdete všetky potrebné veci ako mapku školy, mená učiteľov a ich špecializácie, či taktiež aj volitebné predmety na ktoré sa môžete zapísať. A samozrejme, vzhľadom na to, že tu nie je mobilný signál, hneď na prvej strane materiálov nájdete adresu školy. Ak budete chcieť, môžete napísať rodičom a každú sobotu ráno pán Sikowitz odchádza na poštu, kde môže odovzdť vaše listy. Myslím, že to je všetko. Nejaké otázky?" zakončila monológ madam En.
"Prepáčte, ale čo ste mysleli tou čínštinou?" spýtal sa Markus.
"No, teba aj Christopera som zapísala na hodiny čínskeho jazyka k pánovi Sorensonovi. Na mojej škole vyžadujem prísnu disciplínu," povedala vyrovnane madam.
"Čo?!" zakričali chalani naraz.
"Bez debaty mládenci," schladila ich riaditeľka, "môžete sa rozísť do svojich izieb," povedala madam a všetci sme sa začali zberať ku schodom. Hore sa všetci rozliezli do svojich izieb preštudovať materiály a dovybalovať sa.
Izby boli čiastočne zvukovo izolované, takže hluk z nich von toľko neprenikal. Ani ja som sa teda nebála pustiť si naplno hudbu na mojom prenosnom prehrávači. Preštudovala som materiály a potom som sa zas vrátila ku knihe. Čoskoro ju budem mať dočítanú. Dúfam, že v knižnici budú mať nejaký dobrý román.
Poobedie mi ubehlo celkom rýchlo a o siedmej som zišla dole na večeru. Zasadací poriadok sa nezmenil a vyzeralo to, že večerať budeme v tichu. To sa madam En očividne nepáčilo a tak prehlásila:
"Dnes, po večeri, sa všetci stretnete v salóniku aby ste sa zoznámili. Je to povinné," povedala a odmlčala sa. Keď videla, že aj napriek tomu z nej nespúšťame oči, dodala: "To je všetko, môžete sa vrátiť k jedeniu."
Po večeri sa všetci začali lenivo presúvať do spoločenskej miestnosti. Ale tam sme sa nejak extra nebavili. V podstate si každý robil svoje veci. Ale, nakoniec sme sa predsa len nejako pozoznamovali. Večer, keď som sa už vrátila do svojej izby, našla som na posteli rozvrh hodín. Nepochybujem, že aj všetci ostatný. Potom som sa už len umyla a išla som spať.
Toto bol môj prvýdeň na Dreamy Threatre Academy.
_________________________________________________________________________________________ Áno, viem že som úpne hrozná, lebo som sľúbila, že vám toto sem dám do konca minulého týždňa, ale ja som sa na to zase vykašlala, lebo sa mi nechcelo nahadzovať do počítača.....
Ale, dúfam, že sa vám kapitola páčila a ja sa pokúsim pridať v najbližšom čase tretiu :)
P.S.: Pekný komentár poteší :))
P.S.S.: Ospravedlňujem sa za preklepy, vynecháva mi klávesnica

Rýchlokurz plávania pre začiatočníkov

19. listopadu 2013 v 20:37 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Dámy a páni, vítam vás pri rýchlokurze plávania pre začiatočníkov.
Dneska si povieme o niekoľkých základných veciach a o mojom obľúbenom štýle plávania :)
Takže (prečo v skoro každom článku začínam jadro textu slovom takže??), pri plávaní potrebujete predovšetkým vodu. Odporúčam bazén (ale pokiaľ ste alergický na chlór podobne ako môj brat postačí akákoľvek iná vodná plocha v ktorej je dovolené plávať).
Takže, ďalšou dôležitou vecou sú plavky (výnimkou sú nudapláže). Plavky sa vyrábajú v mnohých rôznych druhoch, veľkostiach a farbách, takže zohnať ich by nemal byť problém :)
Potom ešte odporúčam zohnať kvalitné plavecké okuliare. Zohnať skutočne kvalitné môže byť problém, ale verím, že ste natoľko vynaliezaví, že nejaké hravo zoženiete.
Poslednou potrebnou vecou na plávanie (tuto však v podstate len v bazénoch) je plavecká čiapka. Taktiež treba dbať na kvalitu a farieb je tiež neúrekom.
Takže, myslím, že základy som už ukončila (prípadne ma v kometárocch doplňte) a môžeme postúpiť k druhej časti mojej hodiny a to k môjmu obľúbenému štýlu - Prsiam.
Zatiaľ vám tento štýl predstavím len teoreticky, k praxi by ste mali postúpiť až v momente, kedy sa udržíte na hladine (teda, nie že by som bola bohvieaký plavec, ale chodila som poctivo od škôlky až po piatu triedu na kurzy plávania:)).
No, ale späť k štýlu. Nechcem sa vám tu moc rozkecávať, takže všetku techniku nájdete znázornenú tu:
Tak a týmto sa končí môj rýchlokurz plávania :D
Pokiaľ ste náhodou nepochopili, bolo to na tému týždňa a tou sú prsia.
No úprimne, čo vás prvé napadlo?? Jasné, že plavecký štýl :DD (a keďže ja musím všetko robiť poriadne(teda oboznámiť vás aj so základmi) tak vznikol tento článok).
Takže, dúfam, že som vás aspoň trochu pobavila (pretože pochybujem, že som vás naučila niečo nové) a že sa vám článok páčil :)