Nevyšiluj, musím sa učiť

6. listopadu 2013 v 15:33 | Ari |  Dear Diary
Dnešok bol pre mňa skutočne smolný deň. Ráno som utekala na autobus. Samozrejme, bežala som cez cestu s pomerne hustou premávkou, pretože prechod bol moc ďaleko. A aby som zahviezdila, šmykla som sa a ako kráľovná som sa zviezla na zem a skoro ma prešlo auto. Našťastie, vodič ohľaduplne zabrzdil a ja som bus stihla. Až v buse som si uvedomila, že ma hrozne štípe koleno. Najskôr som si msyslela, že som si ho iba odrela, podobne ako ruku, ale keď som sa naňho pozrela, zistila som pravdu. Jak som zletela, tak som si roztrhla rifle a rozbila som si koleno. Najviac ma však trápilo to, že vozovka bola špinavá a vo mne sa prebudili spomienky na prednášky mojej mamy o dezinfekcii rán.
Keď som sa doviezla do školy, čakalo ma ďalšie prekvapenie - schody. Teda, nie že by tam neboli odjakživa, ale dnes som ich skutočne nečakala. Samozrejme, že som z nich musela veľmi inteligentne zletieť. Keď som došla do triedy boli tam iba 3 ľudia. Koleno ma vtedy začalo štípať ešte viac a tak som sa pýtala, že či nemá niekto vreckovku. Samozrejme, nikto mi neodpovedal a tak som sa spýtala ešte viac a hlasnejšie. Na to mi moja kamoška odpovedala: "Preboha, nevyšiluj, musím sa učiť." Potom som sa spýtala, že keby som dostala otravu krvi, tak čo s tým a ona mi na to povedala, že mám sklapnúť.
Takže, ak by som náhodou dostala otravu krvi, nemám vyšilovať, ale mám si sadnúť a čušať. Čo vám poviem, priatelia sú nad zlato :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.