Cheri cheri lady

20. února 2014 v 21:43 | Ari |  Poviedky
Už som sa neovládla a rozbehla som sa. Zrýchloval sa mi dych a začalo mi byť teplo. Dala som si dole bundu a hodila som ju na zem. Už ju nebudem potrebovať. Aj tak je to už len kúsok. Ak si udržím tempo, tak mi zima nebude.
Zrazu som sa však prudko zastavila. Oproti mne kráčal človek. Zľakla som sa. Nesmiem byť nápadná, nikto si ma nesmie všimnúť. Nahodila som pomalšie tempo a pokúsila som sa ukľudniť svoj dych. srdce mi ale stále rýchlo bilo. Udržiavajúc si pokojné tempo som prišla až k bodu, kde som obišla toho človeka. Očividne nemal úplne čistú myseľ. Uľavilo sa mi. Ten si ma určite pamätať nebude. Pokračovala som teda pokojne ďalej. Už som nemala nutkanie utekať.
Začala som si dokonca pohmkávať nejakú melódiu. nevedela som, čo si spievam, došlo mi to až po chvíli. Bola to jedna z otcových obľúbených piesní, jedna z tých, čo nám vždy donekonečna vyhrávali v aute.
"Cheri, cheri lady," zanôtila som si a zasmila som sa. Ako som tu pesničku vždycky nenávidela a teraz som si ju spievala na plné hrdlo prespevovala. Zvyšok cesty mi v rytme piesne ubehol rýchlo. Už som sa nebála, že ma niekto chytí. Kráčala som akoby po mŕtvej zóne. No keď som prišla až k starému mostu, zmocnil sa ma strach.
Zas mi začalo byť teplo a zrýchlil sa mi dych. Srdce mi zrazu bilo ako o život. Začala som uvažovať, či je moje rozhodnutie správne. Áno, je to správne, utvrdila som v mysli samu seba a zhodila som si z pliec ruksak. Dala som si dole aj mikinu a hodila som ju k ruksaku.
Stála som na moste iba v tielku a džínsach, no aj tak mi nebolo zima. Príjemný jarný vánok, ktorý vial aj v túto neskorú, či skôr skorú hodinu, mi strapatil vlasy.
Snažila som sa nemyslieť na to, čo sa za pár minút chystám vykonať. Užívala som si posledné momenty. Pozrela som sa smerom k oblohe. Už nebola celkom tma, ale slnko ešte nevyšlo.
Už je čas, oznámil mi hlas v hlave. Čakala som ďalší záchvat paniky, ale prekvapivo nedorazil. Asi som sa zmierila so svojím osudom.
Kľakla som si k batohu a začala som sa v ňom prehrabávať. Viem, že som sem niektoré veci ťahala zbytočne a mala som sa ich zbaviť už po ceste, ale ako vždy som si nechala všetko na poslednú chvíľu.
Vytiahla som najskôr zopár fotiek, lístočkou a zapalovač. Po jednom som ich zapalovala a hádzala som ich do rieky. Pozrela som sa na zbytok vecí. Neprišlo mi dôležité sa ich zbaviť. Konečne som došla k momentu, keď už nič nebolo treba urobiť a tak som sa teda rozhodla konať. Prehrabla som zvyšný obsah batoha a vybrala som zbraň. Naposledy som sa pozrela k oblohe a priložila som si k spánku zbraň.
"Zbohom krutý svet," povedala som smerom k mestu. "3,2,1..." odpočítala som a zmačkla so spúšť.
Cítila som chladný kov, príjemný vánok, videla som svetlo vychádzajúceho slnka a potom už bola len tma.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.