Tanec

22. dubna 2014 v 11:39 | Ari |  Poviedky
Sledovala som krásnu štíhlu baletku ladne sa pohybujúcu do rytmu melódie. V krásnom kostým, s dokonalým makeupom a nádhernými vlasmi. V tvári sa jej zračil pokoj a dokonalé súznenie s hudbou. Keď dotancovala, ľudia vstávali a tliekali. Tlieskali dlhé minúty. A ona sa len usmievala a klaňala publiku. Žila svoj sen. A jej sen sa v tú kúzelnú noc stal aj mojím snov.
(O 10 rokov neskôr)
Milujem tanec. A milujem na ňom úplne všetko. Jeho ladnosť, jeho jednoduchosť aj zložitosť, milujem ten pocit spojenia s hudbou. a konečne sa môžem venovať tomu, čo milujem. Môžem sa konečne oddať baletu. Prijali ma na tanečnú akadémiu. Už o pár hodín vystúpim z vlaku a zamierim k budove v centre mesta. Budem môcť bojovať, tešiť sa, plakať aj krvácať pre svoj sen. bola som nadchnutá touto myšlienkou. Myšlienkou slobody, akú tanec poskytuje. Iba keď tancujem môžem byť sama sebou, slobodná, môžem sa cítiť krásna.
Aspoň toto som si myslela. Ale príchodom na akadémiu sa všetko zmenilo. Stratila som svoje detinské predstavi o súznení s hudbou, o ľadnom pobehovaní v tónoch hudby.
Ten tanec, balet, to bol len pot, krv a slzy. Nebola som totiž žiadnou z tých krásnych štíhlych baletiek ľahkýh ako dych. A to bol veľký problém. Musela som sa zmeniť. Musela som sa naučiť prísne držať tempa a krokov, krásnej lína držaniu tela. Bolo to bolestivé, zúfalé, ale ja som to stále milovala. Síce už tanec nebol pre mňa slobodou, ale stal sa niečim iným. Stal sa mojou závislosť. Stále som si opakovala, čím lepšia budem, tým skorej si splním svoj sen. A tak som na sebe makala.
A za tie štyri roky som sa vypilovalka k dokonalosti. Stalo sa to, po čom som skutočne túžila.
Stala som sa ňou.
....
Môj sen sa stal skutočnosťou. História sa opakovala. Stala som sa ňou. Bola som baletkou v nádhernom kostýme, s krásnym makeupom a dokonalými vlasmi. Ladne som sa niesla v tónoch hudby a stoky očí ma uchvátene sledovali. Bola som dokonalá. Lenže môjmu snu niečo chýbalo. Na moment som zavrela oči a preniesla som sa späť do toho okamihu, kedy ma ona tak uchvátila. Čo mala ona a mne to tak chýbalo? Nepotrebovala som nad tým premýšlať. Mala voľnosť, slobodu. Ona sa neniesla v rytme hudby, ona sa vznášala. priam vdychovala hudbu. Chcem byť ako ona. Prehrávala som si v hlave každý jej krok. Neboli dokonalé, nedržali striktnú líniu, ale boli vášnivé a v tom bola jej krása.
Aj ja som bola krásna, pomyslela som si, len túžba po dokonalosti ma zničila. Vydýchla som. A s týmto výdychom som opustila roky školy. Ponorila som sa do tónov. Raz dva tri, otočka, sial vášeň, hudba, sloboda, svet mi leží pri nohách. Letím.
Ani som sa nenadala a vystúpenie skončilo. Ľudia vstávali a tlieskali. A my sme sa klaňali. Konečne sa mi podarilo dosiahnuť to po čom som túžila. Nebolo to o dokonalosti. Bolo to o vášni skrytej v hudbe. O tej bájnej dokonalosti tónov hudby.
 


Komentáře

1 Inari Inari | 24. dubna 2014 v 16:58 | Reagovat

Waaa supeeer vážne veľmi pekné :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.