Sink

25. května 2014 v 22:55 | Ari |  Poviedky
Cítim, ako pomaly klesám ku dnu. Cez vodnú hladinu vidím rozmazané obrysy ľudí, stromov a posledné záblesky slnka, ktoré oznamujú blížiaci sa koniec dňa. tohto dňa. Môjho posledného dňa. Kamene ma ťažia na členkoch a na zápästiach, ako by to boli olovené gule a nie iba kamene nájdené na brehu. Pomaly mi dochádza dych. Obrazy nado mnou sa začínajú rozmazávať. Pália ma oči. Bolí ma v pľúca. Je to ukrutná bolesť. Potrebujem sa nadýchnuť. Nevládzem. Iba trošku vzduch. Máličko. Prosím.
Pomaly mi odchádzajú zmysly. Otvorím ústa, túžiac po nádychu, ale tie sa mi iba zaplnia vodou. Voda. Je všade okolo mňa. Dotýka sa každej časti môjho tela. Cítim ju na koži, cítim, ako mi preniká cez oblečenie, dotýka sa mojej tváre. Okolo mňa je stále väčšia tma. Už nevidím obrysy ľudí a stromov, ani záblesky slnka. Vidím iba vodu. Zatváram oči. Viac vidieť nepotrebujem. Pomaly sa blížim ku dnu. Všetko ma páli, všetko ma bolí. Chcem sa zvinúť do klbka, ale nevládzem. Nevládzem sa pohnúť. Voda už prenikla do môjho vnútra. Aj moje myšlienky sa zahmlievajú. Sú úplne hmlisté, strácam nad sebou kontrolu. Cítim iba vodu. Je pri mne, je okolo mňa, je vo mne. A ja som v nej.
Pomaly sa stávam jej súčasťou....
 


Komentáře

1 Inari Inari | 27. května 2014 v 21:22 | Reagovat

... Ou

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.