Srpen 2014

Článok denníčkového charakteru

28. srpna 2014 v 13:15 | Ari |  Dear Diary
Takže, po dlhej dobe si sadám za počítač so zámerom napísať dlhý článok. Odkedy som tu tri týždne nebola pochitila ma blogerská kríza a neviem, respektíve sa mi ani nechce moc písať. Ale, práve ste svedkami pokusu o nápravu. Takžeeee....
Kde že som to tie tri týždne bola? So skautmi. Ja viem, aké umelecké a dôležité zdeliť.....
Ale, predsa, nakoniec sa z týchto nudných prázdnin ukončených tromi týždňami bez internetu a podobných vymožeností (vlastne dvoma týždňami, keď sa to tak vezme) stalo najlepšie leto v mojom živote.
V skratke:
Prvý mesiac prázdnin som strávila prevažne na počítači a týždeň som bola s našimi na chalupe (ako inak, než bez internetu samozrejme). Dosť som sa tam nudila, ale jeto tam také moje milované miestečko, kde napriek nude, zime a podobným neduhom rada chodím. S našimi tam vždy grilujeme, s bratom hráme bedminton (tento rok som nestrelila ťiaden košíček do odkvapu, ani do kanála :D) a záhadne sa tam objavujú nové knihy (posledne som si všetky odniesla a teraz tam pribudli nové - ale fakt!). Tiež mám na chalupe šancu precvičiť sa v nemčine, vzhľadom na to, že prevaha mojich mladších bratov oproti mne je veľká (nie, že by som tiež nesledovala Spongeboba a podobné blbosti) tak trávime voľné chvíle u televízie pri detských kanáloch a na chalupe máme iba nemecké stanice a občas chytáme čechov. Btw., vedeli ste, že Spongebob a je po nemecky Spongebob Swammkopf (Špongia Bob špongiová hlava hlava)?
Alebo napríklad, že nemci sa s prekladmi pesničiek neserú? Trebárs pri Fairly Odd Parents, kde je znelka asi takáto:
Sa nemci na preklad vykašlali a proste všade pichli Hey Cosmo, Cosmo und Wanda (doteraz si z toho s bratom robíme srandu). Samozrejme, nie je to tak úplne pravda, ale keď si to na prvý krát porovnáte, tak vám to tak úplne príde :D
Ale, dosť bolo kreslených seriálov, vráťme sa k môjmu letu. Btw. (again) som jediná, komu písanie takýchto článkov na blogu príde ako rozprávanie samej so sebou?
Taakže, po chalupe som sa vrátila domov, tam som si užívala civilizácie a potom prišiel ten tretí august a ja som zbalená čakala ráno na stanici na moju patrolu a vydala som sa do Čiech na CEJ 2014. A bolo to perfektné :) moc mi to tam chýba. Jeden z najlepších týždňov v mojom živote a tohto leta samozrejme. Úprimne sa teším za dva roky.
No a po Jamboree som dorazila domov, samozrejme bez síl a unavená (cesta trvala 9 hodín). Rýchl som vybalila, nahádzala do pračky a zalahla som. Samozrejme na druhý deň som napísala ospravdlnenie za moju neaktivitu a zbytok dňa som strávila prevažne spaním. Potom (o jednej v noci) som si zbalila veci, ktoré som mala na CEJ a pridala nejaké to tričko navyše a pondelok po preleňošenej nedeli som už bola na stanici a odchádzala na 12 dní na tábor. Bolo to mega, ale už nikdy viac :D
teraz nechcem vidieť žiadneho skauta aspoň dva týždne. Užívam si teplú vodu a splachovací záchod (skautské tábory sú tvrdé) a podobné výdobytky techniky, pripravujem sa do školy (pomaly, ale iste sa to blíži) a pracujem na novom obrázku, ktorý bude dosť premakaný, takže sa moc teším an výsledok :D
To by bolo asi všetko o mojom lete, skrátka zážitky, na ktoré do konca života nezabudnem :)
Mějte sa fanfárově (alebo ako sa to píše) užívajte posledných letný dní :)

Rok 2050

25. srpna 2014 v 10:57 | Ari |  Poviedky
1.1.2051
Bola som deprimovaná. Zase. Ďaľší rok môjho života bol pochovaný po hromadou bolestivých strác, zákerných zrád a škaredých momentov. Nedokážem naňho spomínať ako na dobrý rok. Vždy som si myslela, že to ide, ale potom sa tie momenty začali vracať a ja som sa ponárala viac aviac do depresií. Klesala som stále hlbšie a hlbšie a napriek pokusom utopiť tieto pocity v jedle, liekoch, alebo alkohole, tieto pocity topili mňa. Bezcielne som chodila po uliciach, hudba už mi neznela tak pekne, nahradili ju nadávky ľudí a škripot bŕz. Prejavy lásky nahradili otrepané frázičky z facebooku. A mňa nahradila nejaká iná.
Že vraj už nie som tá, aká som bývala. "Zamiloval som sa do veselej milej baby a z teba zostala iba s prepáčením troska. Sorry, ale je koniec."
A to bolo celé a pritom by sa dalo spomínať na toľko krásnych chvíľ. Dalo. Už chcem, aby to bolo preč. Všetky tie bolestivé straty chcem pustiť za hlavu. Zase všetko vygumovať.
Vyhrabala som z vrecka kľúče a odomkla som hlavnú bránu. Po schodoch som sa pustila na desiate poschodie. S každým úderom podpätku čižmi som si spomenula na jednu zlú vec, čo sa udiala tento rok. Ak mi dojdu pred desiatim poschodím tento rok stál za to. Ak nie, zbavím sa ho.
Bum. Pritaeľ ma nechal. Bum. Zase som spadla do antidepresív. Bum. Prejedám sa. Bum. Emily sa na mňa naštvala. Bum. V škole ma začali šikanovať pre nadváhu. Bum. A tak ďalej, a tak ďalej....
Odomkla som dvere od bytu. Bola som rozhodnutá. V krbe plápolal ohník. Vzala som si z poličky fotoalbum. Otočila som ho dole hlavou a fotky sa z neho vysypali. Moja mama bola jedna z posledných, kto ešte veril v papierové fotoalbumy. A ja som túto vášeň zdedila po nej. Zhrabla som fotky zo zeme na kôpku a začala som si ich prezerať. Prvé miesto na plaveckej súťaži. To bolo ešte predtým, ako som pribrala. Ja s Jakeom v lunaparku. Ja s Jakeom na horskej dráhe. Ja s Emily na koncerte PP. Ja s knihou podpísanou mojim obľúbeným autorom. Ja s našimi v Londýne. A tak ďalej.
Postupne som všetky fotky hádzala do ohňa. Keď sa uškvarila aj posledná fotka, siahla som po najväčšom antidepresíve všetkych čias. Prístroji na mazanie pamäti. Bola to nebezpečná hračka, iba pre najväčšie psycho prípady. A ja som podľa všetkého patrila medzi nich.
Nasadila som si na hlavu čudesnú prilbu a naťukala som požadované hodnoty. Pred mojimi očami to len tak zablislo a ja som si dala helmu dole.
Prihlúplo som sa usmiala a založila som prázdne album na poličku k ostatným. Prešla som prstom po chrbtoch týchto kníh.
Rok 2044
Rok 2045
Rok 2046
Rok 2047
Rok 2048
Rok 2049
Rok 2050
Ďaľší rok. A ďaľšie stratené spomienky.
S nasprostým úsmevom som vykročila do zimnej víchrice.

Ešte jeden informačný článok

24. srpna 2014 v 12:58 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Taakže, konečne som doma, umytá a zregenerovaná po dvoch týždňoch bez teplej vody a splachovacieho záchoda :D A čo teraz? Teraz nastal správny čas na doháňanie deficitov ohľadom písania, atď. Ešte raz by som sa chcela ospravedlniť za svoju neaktivitu na blogu. Viem, že som si mohla niečo predom predpripraviť a nastaviť si čas vydania článkov (ako som to spravila s oslavným článkom na rok na mojom blogu, v čase jeho vydania som sa totiž balila na odcvhod domov - cesta trvala 6 hodín), ale ja som vtedy zažívala aktuálnu blogerskú krízu a nevedela som, o čom písať, takže, asi tak. No, dúfam, že si posledný týždeň prázdnin ešte všetci užijete, nebudete riešiť sračky a budete sa tešiť zo života

S láskou
Ari

Všetko najlepšie! alebo Môj blog slaví prvé narodeniny

22. srpna 2014 v 9:00 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie

Tak a je to tu. Deň, na ktorý sme všetci (vlastne iba ja) čakali. Môj blog slaví prvý rok svojej existencie!
Ta da dam!
Tak, ako myslím, že je ideálny čas začať slaviť!!
Čas vytiahnuť fúkačky, vystreliť z dela konfety a pustiť na Ke$hu!!


A myslím, že je čas ohliadnuť sa späť :)
22. augusta, v deň založenia blogu som o 15:40 vydala svoj historicky prvý článok a to článok do svojho denníčka s názvom
Za tento článok sa mi dostalo veľa kritiky, ale napísala som v ňom to, čo som v tej dobe skutočne cítila a verím, že som spravila dobre, nech si každý hovorí čo chce!
25. augusta 2013 som vydala svoju historicky prvú poviedku s názvom
Napísala som ju v značne depresívnom stave a náhodou sa k nemu dostali moje spolužiačky a ich chvála ma dosť potešila a to bolo jedným z dôvodov, prečo som si založila blog, na ktorý uverejňujem poviedky.
11. septembra 2013 som odštartovala svoju oficiálne prvú poviedku na pokračovanie
Táto poviedka pre mňa veľa znamená a chcem sa jej v najbližšom čase venovať viac, lebo bola dlho neoddeliteľnou časťou môjho života a verím, že mi zostane ešte dlho blízka.
10. októbra 2013 som začala s poviedkou Dreamy Threater.
Viem, že v posledných mesiacoch som sa tejto poviedke nevenovala, ale dlho som sa venovala prepracovávaniu charakterov a výzoru postáv, školy, predmetov a veľa času som venovala aj vedľajším textom, alebo ako by som to nazvala
a najbližšie sa plánujem vrátiť aj k tejto poviedke :)
Behom svojho prvého roka na blog.cz som 31. októbra 2013 oslávila 100 návštev na mojom blogu a neskôr,
9 dní na to som vydala môj tretí najdiskutovanejší článok a môj druhý článok na tému týždňa a to článok Kam na rande, ktorý získal osem komentárov.
18. novembra 2013 som oznámila svoj zámer uskutočniť tzv.
ktorý sa konal 110 hodín. Na tento nápad som dostala veľmi pozitívne ohlasy :)
28. decembra som na blogu uverejnila svoj prvý obrázok s názvom
a zahájila som rubriku Artworks.
31. decembra 2013 som vydala článok
a spolu s ním a s článkom
ktorý som vydala 1. januára sme šťastlivo oslávili vstup do roku 2014 :)
Pár mesiacov na to, 11. januára 2014 som publikovala článok s názvom
na tému týždňa psychológia a ten sa dostal an titulku blogu.
Stále si pamätám moju reakciu, keď som sa to dozvedela. Prišla som si tak na blog.cz a čakám, až sa mi načítajú články na titulke. Prvý článok mi ešte nenaskočil, ja sa len pozerám na obrázok a hovorím si hej, vyzerá to zaujímavo. A potom ten titulok a ja na to WTF? rozkliknem si to a tam môj článok a ja že Wau! a potom som nadšene začala skákať po byte :D
Vďaka tomuto článku môj blog dosiahol za jeden deň 359 návštev a tento článok sa stal druhým najkomentovanejším na mojom blogu so počtom komentárov 16.
28. januára 2014 som začala s mojou, z môjho pohladu najprepracovanejšou poviedkou
a hoci má táto poviedka zatiaľ iba tri diely, plánujem sa jej ešte veľa venovať :)
28. februára 2014 som rozbehla svoju ďaľšiu poviedku na pokračovanie a to
20. marca 2014 som na blogu oslávila 1000 návštev.
14. apríla 2014 som navrhla pre svoj blog veľmi jednoduchý, ale osobný desing, ktorý sa mi veľmi páči a som s ním pre zatiaľ spokojná :)
24. júna som vydala článok na tému týždňa originalita s názvom
ktorý môjmu blogu priniesol druhú najväčšiu návštevnosť za deň v jeho histórii a tiež najväčší počet komentárov a to 30.
Bohužiaľ, veľa ľudí nepochopilo zámer môjho článku.
Dňa 24. júla 2014 som zverejnila svoju prvú recenziu a to na knihu
a odštartovala som rubriku
A nakoniec, dňa 27. júla 2014 som dosiahla na mojom blogu 2000 návštev.
Takže, to by bolo pre zatiaľ všetko z ročnej histórie môjho blogu.
Som veľmi vďačná všetkým čitateľom môjho blogu, či už pravidelným, alebo príležitostným,
lebo práve vďaka vám som s mojím blogom tam, kde som a mám z blogovania takú radosť.
Vďaka vám mi blog prirástol k srdcu a ja neprestajne nachádzam novú a novú inšpiráciu.
Verím, že blogovanie mi ešte dlho vydrží a bude ma ešte dlho, predlho baviť :)
Z lásky vaša
Ari
P.S.: Ako dlho sa už blogovaniu venujete vy a baví vás to ešte stále? Kde čerpáte inšpiráciu pre svoj blog?




Rýchla informačka

10. srpna 2014 v 11:56 | Ari
Ahoj, nazdar, čaute, ospravedlňujem sa za svoju neaktivitu v posledných dňoch a ešte za ďaľšia dva nastávajúce týždne neaktivity, ale som rozcestovaná po miestach bez netu a tak to proste nezvládam. Nestihla som si napísať články do zásoby a dneska to nemôžem dohnať, lebo zajtra zas odchádzam preč :D
Majte sa křásne a užívajte života