Reklama bez mäsa a kostí

11. září 2014 v 21:11 | Ari |  Poviedky
V duchu padám na kolená
a predsa tu stojím
sama v dave ľudí plynúcich okolo mňa.
Ubiehajú sekundy, minúty, hodiny, dni a ja akoby som neexistovala. Za deň sa okolo mňa preženú milióny tvárí, veselých aj smutných, nahnevaných, či unavených. Pekní aj škaredí, tuční aj chudí, vysokí aj nízky, v značkových oblekoch, či len v tričku, džínsoch a plétenkách. Na každého dopadá iné svetlo, v priebehu dňa sa niekotré nálady striedajú. Ráno badám skupiny školákov znidene a ospalo vlečúcich sa do školy a poobede sledujem opäť tých istých, ako sa smejú a veselo utekajú na autobus, či len tak po ulici.
No po západe slnka je všetko iné. Aj z tej najradostnejšej a najmilšej tváre sa stáva prízrak noci, ktorý iba kde-tu ožiari pouličná lampa. Prebiehajú okolo mňa stále ďaľší a ďaľší ľudia, ale už im nevidím do tvárí. Akoby sa chceli skryť pred svetom, akoby chceli temnou maskou zahaliť svoje nečisté úmyly. Mnohí okolo mňa prechádzajú s nožom, či so zbraňou v ruke. Ale mňa sa ani nedotknú. Akoby som bola zavretá v sklenej vitríne.
Falošní úsmev, prázdne oči
stále tá istá ulica, stále tie isté domy,
stále tá istá tabula.
PRÍĎTE AJ VY NA UVÍTAŤ LETO S NOVOU KOLEKCIOU TOPÁNOK.
A nezabudnúť na bezduchý úsmev.
Možno nie som skutočná.....
Som osoba na hranici reálnych ľudí z mäsa a kostí.........
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.