Říjen 2014

30 DAY CHALLENGE - Day 4

31. října 2014 v 23:28 | Ari |  30 DAY CHALLENGE

The meaning behind your Tumbrl name

Na začiatok by som rada poznamenala na zmenu z Tumbrl name na moju prezývku na blogu, ale to je samozrejme pochopiteľné.

Začala by som s adresou blogu - eike.
Ako možno viete, ako možno nie, tento blog vznikol len z dôvodu, že som mala nahovno náladu a potrebovala som sa nejako vykecať svetu, ale nikto, koho poznám ma nepodržal a vzhľadom k tomu, že som už s blogom mala nejaké oťukávačky, tak som si zvolila túto formu.
Pri vymýšlaní mena som si len tak spomenula na jedného chalana s ktorým sme si robili srandu zo spolužiačky a on ju prezýval Ikea. Nejako som to skomolila a vzniklo z toho eike. pôvodne to pre mňa nemalo význam, ale časom sa to stalo mojou značkou, mojím symbolom.

A ďalej je tu moja autorská prezývka - Ari.
Tú som si zaviedla až neskôr, istý čas som rozmýšlala o jej zmene, ale už som sa s ňou opäť kompletne stotožnila. Vlastne jej význam nie je taký dôležitý, prezývka zvnikla v dobe, keď som bola posadnutá menom Arianna a jeho skratkou Ari. The end.

John Green - Na vine sú hviezdy

31. října 2014 v 12:34 | Ari |  Knihy
Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žlazy štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy sa zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov, nevie, ako vyzerá normálny život. Je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej flaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov a rakovinou však spozná Augusta Watersa. Mladík má štýl, chorobu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Dojímavý príbeh ocenil časopis Time ako najlepšiu knihu roka 2012 a po celosvetovom úspechu sa stal predlohou rovnomenného filmu.
V KINÁCH OD 5.JÚNA 2014
(Z obalu knihy)

Obsah (môže obsahovať SPOILERY!!):
Mladá hazel trpí depresiami a kvôli rakovine rozmýšla nad smrťou viac, ako iné teenagerky. Mama ju núti chodiť na stretnutia podpornej skupiny, kde raz stretne šarmantného Augusta. Spája ich choroba, láska a navyše si aj obaja zamilovali knihu Kráľovská trýzeň od Petra van Houtena, samotárskeho autora, ktorý žije v Amsterdame.
Príbeh tejto dokonalej lásky však nemôže mať šťastný koniec. Obaja to vedia. Ako sa s tým tento mladý pár vyrovná?

Môj názor (obsahuje SPOILERY!!):
Ok, pripravte si kamene, za tri, dva, jedna: Mne sa tá kniha NEPÁČILA. Teraz ma môžete ukamenovať. A že prečo? ten príbeh bol skrátka klišé. Dvaja zamilovaný, hrozne sa ľúbia, ona predtým nikoho nemala, on je jej prvý, odídu spolu do Amsterdamu, šuky-šuky (ako povedala moja kamoška), on zomrie a koniec.
Príbeh bol oničom, zdalo sa mi, že autor sa snaží hrozne harť na city, láska zomiera, slza, slza. Úprimne, toto nie je kniha, pri ktorej by som sa rozplakala. plačem pri knihách, často, ale toto ma do kolien nedostalo.

Na druhú stranu, páči sa mi štýl, akým John Green píše, ja rozprávanie je neodolateľné v jeho podaní. Keby nebol príbeh toľké klišé, určite by ma kniha bavila oveľa viac a vlastne iba vďaka jeho štýlu, ktorý môjmu srdcu blízky som knihu dočítala dokonca.

Knihu by som odporučila všetkým romantickým teens, ktoré letia na romantiku a nepotrpia si na detaily a prelínajúce sa dejové línie, ale hľadajú niečo jednosmerné a čisté. Nechcem túto knihu úplne zhodiť, viem, že všeobecne sa kniha veľmi páči, ale skrátka to nie je môj štýl, chýba tam niečo viac, ako len romantika.
- Viem síce, že s knihou to nesúvisí, ale film bol ešte horší ako kniha

Informácie o titule:
Počet strán: 235
Vydavateľstvo: Ikar (2013, aj 2014)
Vydané v roku: 2013 (Ikar, tvrdá väzba)
2014 (Ikar, edícia YOLi, mäkká väzba, nový preklad)
Orientačná cena: 12 eur, mäkká väzba 9 eur

Originy názov: The Fault in Our Stars
Originálny vydavateľ: Dutton (2012), Penguin Books (2013 pevná aj mäkká väzba, 2014 mäkká väzba)
Prvé vydanie v origináli: 2012
Orientačná cena v origináli: okolo 15 eur

Autor:
John Green sa narodil 24. augusta 1977 v Indianapolis a je americkým spisovateľom a vloggerom. V roku 2005 získal Printzovu cenu za svoje prvé dielo Kam zmizla Aljaška (Looking for Alaska). Získal aj cenu Edgara Allana Poea za knihu Paper Towns a Corine Literature Prize tiež za Paper Towns. Jeho román Na vine sú hviezdy z januára 2012 sa umiestnil na zozname bestellerov New York Times. Aktuálne žije s manželkou a synom v Indianapolis v štáte Indiana v USA.

30 DAY CHALLENGE - Day 3

30. října 2014 v 22:15 | Ari |  30 DAY CHALLENGE

Your day, in great detail

Vstala som v presne neurčenú hodinu, ale nevyliezla som z postele. Ležala som na svojom gauči, niekde medzi bdením a spaním a rozmýšlala som nad zákonmi Veľkej Británie. Určite by som zakázala vŕtanie, alebo akékoľvek iné hlučné práce pred 11-tou hodinou ráno.
Neskôr, keď už som si povedala, že nastal čas, aby som vstala som teda vyliezla z postele, vzala m si okuliare z komody oproti môjmu gauču a vyliezla som z izby. Pozrela som si čas na maminom mobile, ktorý ležal na skrinke na chodbe. Bolo presne 12:27. Naši ležali na gaučoch a očividne si ma nevšimli a bráchovia boli v svojej izbe. Išla som do kuchyne, kde ležali pripravené raňajky, obložený tanier a rožok, ktorý medzičasom trochu stvrdol a zdola navlhol od šťavy z rajčín. Zjedla som teda raňajky, vypila som čaj, ktorý už bol studený a upratala som po sebe. Potom som šla na záchod a do kúpeľne. Umyla som si zuby a prebehla som si rukami vlasy. Dúfala som, že to bude stačiť, ale oni cez noc skučeraveli a vybuchli do rozmerov 70. rokov. Išla som teda do svojej izby, kde som si zo stola zobrala kefu na vlasy a trochu som zmenšila ich objem. Žehliť sa mi ich rozhodne nechcelo, veď aj tak nikam nepôjdem. Potom som šla do svojej izby a zapla som počítač. Kým sa zapínal, čítala som si jednu zo svojich dvoch rozčítaných kníh, ktoré mám na stole. Konkrétne Legendy bojových umení - Opica. Môj počítač mi oznámil, že mám na ploche ikonky, ktoré nepoužívam. Klikla som na bublinu a pozrela som sa na veci, ktoré nepopužívam, ale nič som s nimi nerobila. Keď sa mi konečne zapol Chrome hneď som si vyhladala blog.cz a napísala som všetky veci, ktoré vyššie vydíte. Potom som si znovu sadla s knižkou.
Potom moja mama zavolala obed, ja som si ešte chvíľu čítala a potom, na druhé zavolanie som si obliekla čierne legíny a tielko a išla som jesť. Pri obede som dostala vynadané, za to, že som vstala o dvanástej, za to, že mám v izbe bordel, etc. Zjedla som zeleninovú polievku a vrátila som sa do izby. Pustila som si BTR a znovu som sa začítala do knižky. Mala som v pláne ju dočítať ešte dnes. Počas môjho čítania došla mama spýtala sa ma, či som sa urazila. Ja že nie a že tú izbu si upracem. Potom sa spýtala na knižku na mojom stole, Halfbad od Sally Greenovej. Povedala som, že som si ju požičala od spolužiačky, na prázdniny a ona potom odišla. Ja som sa vrátila k čítaniu. O 13:59 som dočítala knižku a položila som ju na kôpku kníh, ktoré mám v pláne zrecenzovať na blogu. Natiahla som si unavený chrbát a zohla som sa, aby som si opravila stoličku, ktorej medzičasom vypadlo kolečko. Preskupila som knižky na recenzovanie a pustila som sa do upratovania izby, tak ako som sľúbila mame. Rozdelila som veci na stole na dve kôpky, jednu, ktorú odnesiem do drezu a jednu, ktorú som vzápätí dala do vreca na odpadky. Zo stola som pozbierala moje autobusové lístky a dala som ich do krabičky, kde prežíva moja zbierka už od roku 2011, približne.Potom som pozbierala učebnice a dala som ich na môj nočný stolík/šuplíky.
Zobrala som si svoje kresby zo zeme a položila som ich na postel. Tam som na ne dala knižky, aby som vyrovnala pokrčené rohy. Pri upratovaní stola som našla svoj stratený jelení loj a hneď som si ním pretrela popukané pery. Odniesla som riady do kuchyne a zavrela som v izbe okno, lebo už mi začala byť zima. Urobila som si uprostred izby miesto a nahádzala som tam všetko svoje oblečenie. potom som šla na záchod. pri zbere oblečenia som našla starý zošit z klokana a vydanie nejakého lifestyle časopisu, ktoré som odniela so zberu. Našla som balenie čistých apierov, tak som ich vybrala z papieru, otvorila som starý box, kde som mala jeden zakladač, vybrala som ho a papiere som dala tam, pričom zakladač aj s nimi som pridala k zakladaču so starými zošitmi a z jednej strany čistými papiermi.
Potom som si sadla do tureckého sedu a roztriedila som tú polmetrovú kopu oblečenia na čisté a špinavé. Čisté som nahídzala na posteľ a špinavé som odniesla do prádla. potom som čisté veci poskladala a uložila a vrece so smetím odniesla na balkón. Medzitým prišla do mojej izby mama a kontrolovala facebook. Spýtala som sa, či si nechce zahrať žolíky a ona, že neskôr. Tak som si teda zobrala knižku a na gauči som si čítala, kým neodišla. Potom som si sadla k počítaču a napísala to, čo vidíte vyššie. Skontrolovala som ask a vrátila som sa ku knižke.
Počas čítania som si na niečo spomenula. zavrela som knižku a otvorila som si ďaľší blog na novom okne. Otvorila som si voliteľný box v menu. Zmenila som slová Jeff Stone - Opica na Sally Greenová HALF BAD Polozlý a v googli som si vyhladala tento názov. Zmenila som obrázok knihy a dala som uložiť. Skontrolovala som si, ako to vyzerá na blogu a vrátila som sa na blog.cz. Prečítala som si nové články na titulke a potom som sa zas vrátila ku knižke. Podarilo sa mi dostať k strane 97. Medzitým som sa dvakrát rozplakala. Rozhodla som sa dať si pauzu do čítania a odišla som si do kuchyne spraviť čaj a kakao.
Pôvodne som to aj mala v pláne, keď ma po ceste vyrušila mama, že či nestiahnem bratovi do tabletu nejaké hry. A ja že hej a pustila som sa do sťahovania. Pôvodne som chcela stiahnuť iba tie, čo tam boli aj predtým, ale neovládla som sa a stiahla som si aj Minion Rush, čo som potom aj chvíľu hrala. Neskôr ma brat vyhodil a ja som si šla postaviť vodu na čaj. Chvíľu som pozerala telku, potom som si zaliala čaj, neskôr som ho vypila a sledovala som ďalej telku. Pri nej som sa aj navečerala, mala som jahodový jogurt. Až o desiatej som si sadla k počítaču, keď som od neho vyhodila brata a pustila som si online Kutyila s.r.o.
Zbytok dňa plánujem stráviť pri počítači.

A ak sa vám to chcelo prečítať až do konca, gratulujem, máte božskú trpezlivosť :D

30 DAY CHALLENGE - Day 2

29. října 2014 v 20:51 | Ari |  30 DAY CHALLENGE

10 likes & dislikes

Takže, chcela by som tento diel spraviť trošku zaujímavejší, lebo v minulom dieli som napísala väčšinu takých tých typických vecí, ako moje naj seriály, filmy, atď a tiež sa chcem vyhnúť takým typickým veciam, ako je ranné vstavánie a tak. Takže: 10 nezvyčajných likes & dislikes

Likes:
  1. Hnedé oči - Kto by nemal rád chalanov s hnedými očami? Hnedé oči vedia byť najsrdečnejšie.
  2. Čaje - Pijem ich každý deň. Sladené, nesladené, ovocné, bylinkové, čierne, biele, zelené, vyrastala som na nich. Bez čaju by som neprežila. Zaženie zlú náladu, únavu, alebo naopak ma uspí, zaplní ma, keď som hladná a dodáva silu do života.
  3. Horúcu čokoládu - Doma robená, či tá z automatu. Automatovú si kupujem nepochybne každý deň. Trebárs len na jazykovke, aby som nezaspala a jednu po hodine, keď sa v mraze vraciam domov. Bola by som boháč, keby som dostala všetky peniaze, ktoré som za celý svoj život nahádzala do automatov.
  4. Paperbacky - Paperback je neuveriteľne praktický vynález. Milujem tie staré, z 80. a 90. rokov, síce zo zlými príbehmi, ale také tie zažltnuté, maličké, čo sa mi zmestia aj do peračníka, alebo tak. Jeden nosím aj aktuálne v peračníku a vždy, keď ma niečo napadne, alebo si potrebujem niečo nutne napísať, tak ho mám po ruke a keď potom hladám inšpiráciu, o čom písať, stačí si zalistovať a vybrať niečo, čo ma osloví.
  5. Žolíky - Naučila som sa ich hrať keď som mala 12 v Chorvátsku a odvtedy ich hrávam s rodinou často a rada.
  6. Skypovanie s niekým blízkym od rána až do noci - Určite to poznáte, máte niekoho brutálne radi, ráno si zavoláte na Skype a zrazu je 11 hodín večer a vám sa zatvárajú oči.
  7. Phineasa a Ferba - Toto je skrátka moja srdcovka. Chcela by som žiť v ich svete. Každý deň nové dobrodružstvo, nekonečné prázdniny a možnosti. Vždy mi veľmi pomôžu, keď mám náladu na hovno, skrátka si pustím Phineasa a Ferba a je mi zas fajn.
  8. Moju deku - Nejdem bez nej nikam. Bodka. Aj teraz ju mám prehodenú cez plecia.
  9. Dlhé cesty s priateľmi - Vlakom, 10 hodín so super partiou. Nezabudnuteľné zážitky.
  10. Kreatívne DIY - Milujem vidieť, že niekto vie premeniť zdanlivý kus odpadu na niečo pekné a užiitočné. Vždy ma brutálne poteší napr. pohár z nutely premenený an lampičku, alebo hocijaká iná pekná vecička.
Dislikes:
  1. Tomáš
  2. Tomáš
  3. Tomáš
  4. Tomás
  5. Tomáš
  6. Tomáš
  7. Tomáš
  8. Tomáš
  9. Tomáš
  10. Tomáš (ale nie, robím si srandu)
Opravdové dislikes:
  1. Tomáš - Môj ex-tréner. Bol hrozný. Mal hrozné poznámky :D Ako ja sa priznám, ja ho mám v skutočnosti rada, ale proste, to je taká moja značka: "Nenávidím Tomáša." - povedané otrávene/ubolene/znudene
  2. Tvaroh - Skrátka fujky, mnoo..
  3. Pukance - Nie, že by som ich nenávidela tak, ako Tomáša, alebo tvaroh, ale skrátka ich nemusím. Radšej si dám nachos, alebo nič.
  4. Chémia
  5. Zamotané vlasy - Ako asi každá baba.
  6. Zdĺhavé žehlenie vlasov - Málokto to o mne vie, ale mne sa v zime a vlhku vlnia vlasy a tak si ich musím práve v takýchto obdobiach žehliť. A keď som ich mala kratšie, tak mali tendenciu stáčať sa dovnútra. No skrátka katastrofa.
  7. Usychajúce kvety - Polievam ich každý deň a oni stále kapú, čo mám robiť?
  8. Príliš veľké teplo (tak nad 27°) - Radšej jeseň a zimu ako leto.
  9. Svoju veľkosť topánok - Každý si povie, veď 38 je bežná veľkosť, ale to je akurát ten problém. Všetky pekné boty v mojej veľkosti sú totiž hneď vypredané!
  10. Keď niekto tvrdí, že Frozen bol prvý film od Disney, ktorý dokazuje, že ženu nemusí zachrániť muž a že akt pravej lásky nemusí pochádzať od muža - Sorry, ale toto vám fakt neberiem. A čo Brave, napríklad? Dcéra zachránila svoju mamu a žiaden chlap si tam ani nepískol. A ktože to zachránil Čínu? Mulan, maybe? A čo Bella, nevyslobodila náhodou ona Adama a nie Adam ju? A vedela by som pokračovať ďalej. Ako hej, jasné, Frozen je veľmi pekná rozprávka, ale uričte nie prvá.

30 DAY CHALLENGE - Day 1

28. října 2014 v 20:30 | Ari |  30 DAY CHALLENGE

Writes some basic things about yourself

Takže, narodila som sa 10.7. v istej bratislavnskej nemocnici ako prvé dieťa mojich rodičov. Prvý rok života som strávila pendlovaním medzi Bratislavou a Trenčínom, kde som mala trvalý pobyt. Niekedy po mojich prvý Vianociach sme sa usadili v Bratislave a rok na to sa mi 4.2. narodil braček. Vtedy sme ešte bývali v dvoj-izbovom bytíku, ktorý si narozdiel od môjho brata ešte pamätám.

Po bratovom narodení sme sa o pol roka presťahovali do väčšieho, trojizbového bytu, kde sme s bratom zdielali spoločnú izbu, konečne sme mali obývačku a tak. Prvé roky boli v zariaďovaní vcelku náročné, pamätám si, že sme nemali v izbe nič, iba koberec (postele vtedy ešte sídlili v obývačke) a po okrajoch stien sme mali naukladané hračky. Samozrejme, neskôr sme získali do izby police a podobné vymoženosti. Keď som mala šesť rokov a nastúpila som do prvej triedy, narodil sa mi ďalší braček. Pamätám si, že vtedy som bola brutálne sklamaná, lebo som chcela sestričku, ale čo už :) Po narodení našeho najmladšieho sme znovu nanovo vybavovali izbu a z našeho skromného útočiska sa stalo ultimátne kráľovstvo pre troch ľudí, s telkou, gaučom, tromi posteľami, dvomi stolmi a obrovským skladovacím priestorom. V tomto byte som v pokoji strávila 10 rokov.

Po tom sme sa presťahovali do môjho súčasného obydlia a ako baba medzi dvoma chalanmi som si získala vlastnú izbu, aj s počítačom, ale bez postele (spím na gauči).

A tak som tu. Pesimisticko-romantická sagnivička, so sklonmi k melancholizmu a flegmatizmu, 165 cm vysoká, vážiaca asi tak 58 kilo, s modrými očami, hnedými podlhšími vlasmi s ofinou a dioptriami jeden a pól do diaľky.
Väčšinou nosím čierne a sivé veci, alebo veci v tmavých farbách, prevažne nosím skôr chlapšenské voľné veci, potrpím si na svoje náramky, ktoré nedám dole, mám tyrkysové štvorcové okuliare.

Mám rada knihy, filmy, seriály, milujem hudbu skoro každého typu, zbožňujem cestovanie, vo voľnom čase robím karate, chodím na kurzy keramiky, na anglický jazyk na jazykovku, na skaut a na krúžok varenia :3

Čo sa týka školy, škola mi celkom ide, mávam jedničky, sem-tam nejakú dvojku, ale nič závažné. V škole mám pár veľmi dobrých kamošiek, s niektorými sa poznám fakt roky a stále sa bavíme.

Vo voľných chvílach zbierman autobusové lístky, sledujem TMNT a Simpsonovcov, prekladám pesničky, čítam komiksy, sledujem filmy (väčšinou animované), kreslím, čítam, blogujem, jem, spím, dýcham kyslík a tak....

Moje obľúbené jedlo: PIZZAAAAAA!!!!!!!!
Môj najobľúbenejší interpret: Flow, An Cafe, BVB, BTR, Amber Pacific a rôzne soundtracky
Môj obľúbený film: TMNT 2007, TMNT 2009, Simpsnovi ve filmu, Treasure Planet, Atlantis, Hotel Transylvánia
Moja obľúbená kniha: Fablehaven, HP, Odkaz dračích jazdcov, Kvety v podkroví a pokračovania, Narnia, Stratený svet v podzemí, Legendy bojových umení
Môj obľúbený komiks: Prvý diel TMNT
Moje obľúbené anime: Chihayafuru, Another
Môj obľúbený nápoj: Takmer akýkoľvek čaj
Šťastné číslo: 97
Obľúbená farba: Biela, oranžová, sivá, čierna
Obľúbená Disney princezná: Merida, Mulan
Obľúbený pokémon: Mismagius, Uxie, Piplup a Ponyta
Obľúbené zviera: Vlk
Obľúbené ročné obdobie: Jeseň
Obľúbená sladkosť: Oreo Milka
Najmenej obľúbené meno: Tomáš
Životné motto: In Omnia Paratus
Hláška: "Koľko lásky." - povedané ironicky
Obľúbená aktivita: Dýchanie
Najvýraznejšia črta môjho partnera: Neexistuje
Bez čoho neviem žiť: Bez mojej rodiny a priateľov, bez tanca a smiechu :3
Čo by som si želala na Vianoce: Normálnych súrodencov :D

30 DAY CHALLENGE

27. října 2014 v 21:57 | Ari |  30 DAY CHALLENGE
Možno viete, ale pravdepodobne nie, ale som brutálne závislá na challengoch, tagoch a podobných blbostiach a vzhľadom na to, že mňa nikdy nijaký bloger netagne (alebo možno hej, ale ja o tom neviem), tak som sa rozhodla odštartovať z vlastnej iniciatívi challenge.
Je to jeden z takých klasických tumbrl challengov, ktoré robia osamelé blogerky, ktoré nemajú o čom písať a tak a tiež sú tam skôr také predstavovacie veci, lebo vlastne už mám tento blog vyše roka a okrem nejakých drobností, čo som o sebe napísala v denníčkoch a tak som nikdy nepovedala nič o sebe.
Takže, začínam od zajtra a toto je môj challenge:

Nová generácia

26. října 2014 v 15:51 | Ari |  Básničky
Starý ľudia veria, že doba dobrá
s nimi odchádza
Neveria mladým, mladosť je sila
s odžitými rokmi sa o ňu prichádza

Starí ľudia vedia, vedia
neveria, nebežia, lebo vedia
Mladí sa vrhajú po hlave do lásky
mladí ľúbia, nemajú prekážky

Zmarené sny ešte neťažia ich duše
Mladí sú, mladí veria, že svet nekúše

Po neskorých večerných hodinách

25. října 2014 v 4:13 | Ari |  Dear Diary
Počas týchto neskorých, dlhých nocí, ktoré sa pomaly prelínajú v rána strácame všetko.
Všetko.
Sme to len my.
A my.

Opäť niečo o originalite

24. října 2014 v 23:52 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Už je to dávnejšie, ale pravidelný, ba aj výnimočný návštevník môjho blogu by si mohol pamätať môj najkomentovanejší článok, ktorý bol aj na titulke blog.cz a to článok s názvom Nestáva sa z originality fráza?. Už ubehol nejaký ten čas a ja som sa k téme originalita, čo bola vtedy téma týždňa dostala znovu. Konkrétne na asku (folownite sa ma, alebo sa spýtajte ak chcete), som dostala otázku na podobnú tému, teda, že každý sa dnes oháňa tým, aký je orginál. Tak bol pôvodne myslený aj môj článok, ale potom sa to zvrhlo na spontánne niečo, pri čom neviem, či ma ľudia pochopili, tak ako som to myslela a preto súhlasili, alebo to nikto nepochopil tak, ako som to myslela, ale ľudia súhlasili aj tak, alebo nesúhlasili.
Nie, že by nemali právo nesúhlasiť, laebo tak, ale dostala som tam nepriamo vynadané za niektoré veci, o ktorých som nechcela hovoriť, alebo boli použité iba obrazne, ako to s tými swaggermi. Nebolo to myslené tak, že ten, kto si to oblieka je neviem, čo, ale všetky tieto typy, čo používajú výraz originalita, ako symbol, podobne ako rovný kšilt, strácajú svoju originalitu.
Zo slova originalita sa stala fráza, mainstream, hoci to práveže nemal byť ten mainstream. Takté niečo som sa pokúšala povedať týmto článkom.
Ešte by som rada zareagovala na niektoré komentáre, na niektoré som trebárs odpovedala v hneve, niekedy ani nie v hneve na toho človeka, na ktorého som reagovala, ale trebárs v hneve z hádky doma a tá vášeň ma proste strhla (som veľmi citlivá osôbka):

7 dobry-jmena-uz-jsou-pouzity dobry-jmena-uz-jsou-pouzity | E-mail | Web | 30. června 2014 v 14:44 |
Lidi podle mýho ztrácí originalitu v momentě, kdy se o ni začnou úporně snažit. Ono jde být originální i v tom tričku a džínách a mnohdy je to mnohem opravdovější, než takovej ten "jásemstrašlivěprotivšemtotálněoriginálníasvůj!" přístup. Prostě si žít podle svýho a ona se ta odlišnost nakonec ukáže.

- Myslím si, že tento komentár vystihol, čo som sa snažila povedťa, takýchto tam bolo viac a som presne za ne rada, lebo zachytili to, čo som sa snažila povedať

13 Panra Panra | Web | 30. června 2014 v 16:19 |
Já budu "originálně" nesouhlasit.
KAŽDÝ je originální. I ta děcka, která se oblečou stejně jako kdejaká celebritka, i ta emo děcka atd.
Protože i když budou dva ve stejném oblečení, zastávat dejme tomu stejný názor, pořád budou originální. Protože když dva dělají totéž není to totéž. Budou odlišní rysy tváře, povahou, hlasem, čímkoli... Originalita je být jako nikdo jiný. Každý je originál. Ač se sebevíc snaží zapadnout a být jako někdo, vždycky bude originál.
Toť můj názor.

- Tento komentár, hoc mal hlavu a pätu, jeho autor nepochopil, o čo som sa snažila. Každý je svoj, to nikomu neberem, vždy bude aspoň v niečom iný ako ostatný, ale ja som sa snažila písať o originalite, ako o frázy, nie o tom, že neexistuje. Chcela som povedať, že originalita sa skrátka stáva mainstream, jasné že aj tieto ovečky sú v niečom svoje, ale proste sami sa o to nejakým spôsobom pripravujú


15 Sinead Sinead | Web | 30. června 2014 v 18:01 |
a čo je na tom že niekomu sa páči swaggerská čapica a tepláky? ži a nechaj žiť to je správne motto, originálni sú všetci, aj kopírovanie ťa robí inou.

- Čo, že som to vravela o tom, že sa jedná iba o obrazný príklad, na nejakú frázu? Počkať, spomeniem si: Tento článok nebol myslený ako hejt na niekoho, všetky štýly a podobné blbosti boli použité ako čisto obrazný príklad. Takže asi tak no,... Hovorím o frázy, nie o obliekní. Aj ja mám čapicu s rovným šiltom, nie je na nich nič zlé.


18 Nelogična Nelogična | E-mail | Web | 30. června 2014 v 19:20 |
Je originální, že chci ovládnout svět s armádou veverek a gumových kachniček? 8-O

- Tento komentár sa mi proste sakra páčil, nemá tu nijaký zmysel, proste sa mí páčil

19 Plačící anděl Plačící anděl | Web | 30. června 2014 v 19:22 |
Oni třeba taky nechtějí být originální.
Já si myslím, že originalita nespočívá v oblékání. Tam ani pomalu neexistuje, jak píšeš, když je všechno vyrábí strojově po tisících. Podle mě je každý originální uvnitř, už třeba tím, že se o originalitu nesnaží. :)

- Potrebujem si rozmyslieť, či súhlasím, alebo nie. Tuto by som rada povedala, že vlastne fráza "originalita", ako taká sa stala tým oblečením po tisícoch. S tým vnútrom a tak súhlasím.

20 Ari Ari | E-mail | Web | 30. června 2014 v 20:59 |
[15]: Tak aj ty skús žiť a nechať žiť :) ja som sa len podelila o svoj názor a tvoj ma nezaujíma :) Sama už so svojím článkom nesúhlasím a ako sa tak pozerám, nie každý ho pochopil

- Za tento koment sa úprimne hanbím, to bolo v hneve, v urazenosti, ale nechala som ho, lebo naň reagoval človek, ktorý ma tiež nepochopil tak, ako som to myslela a jeho komentár by stratil zmysel, keby stratil tento komentár

23 Devil Devil | Web | 1. července 2014 v 0:15 |
[20]: To je celkem směšné. Podělit se o svůj názor ve článku, pod kterým se dá o daném tématu diskutovat a přitom se nezajímat o názory ostatních.
Jinak, originály jsme všichni. Nikdo není úplně stejný. Ten se liší v tomhle a ten zas dělá tohle jinak. Teď jednoduše "letí" čepice s rovným kšiltem. Je to jen móda a není důležité, co má člověk na sobě, ale v srdci/hlavě. Nijak bych se tím nevzruovala a nechala každému nosit a dělat, co má rád, co se mu líbí.

- Toto je tá legendárna reakcia na mňa. Skús si čepice s rovným kšiltem si nahradiť frázou "som originál" a pochopíš, čo som myslela. Ďakujem :)


27 Terrie. Terrie. | Web | 1. července 2014 v 9:28 | Reagovat
Todle je boží článek!
Je fakt, že dneska už jen to slovo "originál" je tak strašně originální ... lidi cpou tyhle hesla všude a přitom pořád sledujou někoho, kdo je podle nich ten "originální", ten "svůj", což taky mnohdy znamená: milion kerek, piercingů a ten zatracený swag, jen aby na sebe upoutal pozornost... Ale málokdo chce být prostě sám sebou.

- Ďaľší bloger, o ktorom môžem povedať, že ma fakt pochopil. Konečne. Ďakujem.

29 Em Zet Em Zet | Web | 1. července 2014 v 10:36 | Reagovat
Jinak líbí se mi, jak popisuješ ty lidi u školy. :-D Ty máš školu před barákem? No mezi tím výčtem nevýhod jedna z výhod je ta, že nemusíš vstávat brzy. :D

- Toto je dosť mimo témy, ale chcela som reagovať, lebo síce mám pred aj za barákom školu, ale chodím do úplne inej, štvrť hodinu busom :D

30 Katie Katie | Web | 1. července 2014 v 11:49 | Reagovat
Mňo, když je někdo "svůj" a nepřizpůsobuje se mainstreamu, tak je pak v drtivé většině případů podle ostatních "divnej" a stává se obětí šikany a nikdo se s ním nechce bavit, a proto si ten člověk musí hledat jiný "divný" lidi :)
Zkušenost.

- Toto je veľmi pekné, ako fakt o skutočných originálnych ľuďoch, nie ovciach s frázou. Tiež mám skúsenosť, verte mi.

Takže, tento článok som napísala hlavne preto, že teraz, po nejakom čase, by som rada racionálne reagovala na komentáre, ale málokto má vyplnení mail, aby si reálne prečítal moju reakciu, zvlášť po dlhom čase.
Preto, ak sa niekto z komentujúcich rozhodne vrátiť na môj blog, alebo sa vracia pravidelne, tak mu to môže udrieť do očí a prečítať si moju reakciu na nich. Možno sa aj sami zamyslia nad tým, čo napísali, tak ako ja.
Ale, stavím sa, že napriek tomuto všetkému sa zas nájde niekto, komu sa to nebude páčiť. Takže, do mňa.




Spoveď utopená v čaji

23. října 2014 v 11:30 | Ari |  Spovede
Opojná teplá vôňa, či dotyk jeho chuti
sú proti jesenným ihlám, ako kúzlo z rozprávky,
iba sladké kvapky tekutého zlata,
utápajú moje októbrové myšlienky

Jeho vôňa má státisíce farieb
a ukľudňuje moju unavenú tvár
Hoc všetko spí, jeho teplo je tu v čase,
keď už nemám chuť ľuďom šancu dať

Jeho sladkosť, či trpké horké slzy,
ustálujú mojej duše bôľ
Jeho plnosť preniká mnou cez každý jeden dotyk
náplní viac moju dušu ako naplnený stôl

Ukľudňuje a odvieva tmavé mračná,
keď nie vonku, tak aspoň tie vnútri
keď sa búrky zo severu ženú,
jeho vôňa dáva ticha pocit

A aj keď som kľudná,
jeho chuť topí chtivosť rečniť
skrýva strach, či ruchy okolia
a zanecháva na dne iba pocit