If I die young

9. října 2014 v 21:42 | Ari |  Dear Diary
Opätovne som si tak ležala v posteli s depresívnou náladou, pocitom samoty a utápala som svoje pocity v smutných pesničkách. So slzami v očiach som sa otočila k stene a schúlená do klbka som spustila hlasný nárek do vankúša.
Čo ak dne sv noci zomriem? Budem niekomu chýbať? Tak, ako mne chýba Leo? Bol moja láska snáď odmalička. A teraz, je koniec? Už ho nikdy neuvidím. Preňho bolo príliš skoro. Pre mňa by možno nebolo. Spolu s ním odišiel aj kúsok zo mňa. Už sa nevráti. Je koniec. Nepredvídateľná čiara jeho života sa zrazu pretla. Toľko pre mňaznamenal. Bol mojím najbližším priateľom, mojou bútlavou vŕbou, mojím starším bratom, mojou láskou. Ani tieto slová nestačia. Bol mi niečim viac.
Kam sa to všetko tak zrazu podelo?
Mal to ho toľko čo povedať, toľko čo spraviť a teraz......
Nevládzem rozprávať, nevládzem dýchať, iba plačem a plačem.
Game Over, nie je možnosť návratu........
On bude ležať v čiernej zemi a ja budem nad ňou dožívať pomaly svoj život. Nič mi ho nevráti. On bol presne tým človekom, ktorého stretnete len raz za život. Moja druhá polovička. Takého už nestretnem.
Vždy sme sa spolu z takýchto cítatov smiali, z týchto trápnych klišé a teraz, konečne chápem ich význam.
Na každého raz príde, každý ma svoj čas, všetko má svoj čas. A jeho času bolo práve dosť. Život mi dal presne toľko času. aby mi stihol zlomiť srdce. Ja si teraz budem žiť po zbytok toho môjho času s večnou jazvou na srdci a on už nebude.
Žiadne slzy, ani smutné piesne ho nevrátia.
Všetko najlepšie Leo....
P.S.: Venované môjmu špeciálnemu "Leovi"
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.