SMe

2. října 2014 v 22:43 | Ari |  Poviedky
Sila. Nespútaná sila. Nekonečná kreativita, to čisté svetlo, tá bolesť a ten strach, čo dokáže vyvolať. Príroda. Krásna a nespútaná. Tá bolesť ktorou trpí. Tie rieky, lesy, lúky, každý jeden strom, každé jedno zviera, každé jedno jedinečné stebielko trávy z milióna, to všetko je tak dokonalé. Ten neskonalý chlad, tá neprekonateľná horúčava. Čo všetko dokáže prekonať? Je všade. obklopuje nás z každej strany. Je v duši nespútaného divokého vlka, ktorý bojuje sám za seba, je v krvi storočného stromu, je hlboko zakorenená v srdci každého z nás. Nezastaví sa pred ničím. Hoci si myslíme, že vieme spútať sily prírody, tak nemôžeme. Nemôžeme ju zastaviť. Zavreme dvere, vojde oknom. Sme jej stá súčasťou, sme zemou, po ktorej stúpame, sme vodou, ktorú pijeme, sme vzduchom, ktorý dýchame a až sa raz pominie naša hmotná existencia, tak sa zmeníme opäť na steblá trávy, na kamene, na mäkkú vlhkú hlinu a doprajeme život zasa iným. Žijeme z nekonečnej vesmírnej energie, ktorá nám prúdi žilami, preteká srdcom a previeva pľúcami. Sme súčasťou tochto dokonalého sveta tak isto, ako on je súčasťou nás. Každý jeden dotyk, každý jeden vnem, všetko, čo napĺňa našu dušu pochádza z tochto sveta, pochádza z nás.
Smejeme sa a plačeme, bojíme sa a oddávame sa vášniam, milujeme a nenávidíme, žijeme a zomierame. Sme nekonečný, tak ako vesmír, tak ako oceány, tak ako každé jedno stebielko trávy. V nás, aj okolo nás je celý vesmír.
Sme divoký, nespútaný a silný. Sme. Sme. A už len preto sa to oplatí. Sme súčasť života. Môžme ho začať aj ukončiť. Ale nevieme zastaviť kolobeh. Všetko, čo bolo v nás, všetko, čo sme zo seba dali von bolo, je a bude.
Sme a sme nekonečný.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.