Silence is the most powerfull scream

28. ledna 2015 v 21:00 | Ari |  Poviedky
Sedeli na lavičke. Obaja sa pozerali na scenériu z holých stromov, ktoré obšlahával vietor. Boli ticho. Držali sa za ruky. On sa na ňu pozrel. Spočiatku si jeho pohlad nevšimla, až potom sa pomaly otočila. Pozerali si do očí. Triasla sa.
"Si v poriadku?" spýtal sa jej.
"Áno," odvetila.
"Určite?"
"Uhm. Prečo sa pýtaš?"
"Lebo viem, že niečo nie je v poriadku."
"Je," odvetila.
"Si si tým istá?" spýtal sa znova.
Vydýchla.
"Chceš počuť tajomstvo?" spýtala sa.
Prikývol. Vstala. Naklonila sa k nemu a hladela mu do očí.
"Vieš, nikdy to nebolo v poriadku. Od začiatku. Ale nikto si to nevšimol. A tak to bolo možno dobre. Nikto nikdy nevedel, že som sa dlhé mesiace mučievala hladom, chcela sa zabiť, že moja osobnosť sa pomaly rozpadala na kúsočky, že každú noc som bola hore a plakala do vankúša. Nikto sa nikdy nespýtal a ja som mlčala."
Vystrela sa a odkráčala. Za zákrutou ju dohnal a objal ju okolo pása.
"Mne na tebe záleží."
Pobozkal ju.
"Čo ma prezradilo?" spýtala sa po niekoľkých mesiacoch. Opäť sedeli v parku na lavičke. Leto práve začínalo. Opierala sa mu o rameno a pozorovali rozšantené deti. Usmievala sa.
"Tvoje ticho," povedal a pobozkal ju.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.