Štyri (.....)

19. ledna 2015 v 21:05 | Ari |  Poviedky
Pri každom jednom pohybe som pociťovala pohyb vzduchu okolo mňa jeho chlad, nestálosť a dravosť, s ktorou mi šlahal do tváre a prinášal správy o neustále sa meniacom počasí. Vďaka nemu sme ich mohli zacítiť ešte skôr, ako sa počasie zmenilo. Zvlášť zachvíľu nepochybne príhodiaci dážď, ktorý bolo cítiť vo vzduchu a aj vidieť na oblohe. Pridala som do kroku.

Z oblohy sa spustil dážď. Strčila som si vrkoč pod bundu a natiahla som si kapucňu. Snažila som sa ísť pod strechami, ale v niektorých momentoch to skrátka nešlo a ja som ostala vystavená prílivu mocnej vody. O chvíľu som bola mokrá ako myš. Už nemalo zmysel držať sa striech. Z času načas som si vybrala slúchatka a započúvala som sa do zvukov vody.

Zem bola čím ďalej tým viac zablatená. Istý úsek cesty, ktorým som si krátila cestu, aby som nemusela po betónke obchádzať celý les bol celý zablatený. Zabárala som sa pomaly až po členky, na niektorých miestach som sa zas šmýkala dole nepravidelnými kopčekmi a potkýnala som sa o korene stromov, ktoré boli dobre zakamuflované pod vrstvou mazlavej hmoty. O chvíľu som bola celá od zeminy. Cítila som jej ostrú vôňu v nose.

Vydýchla som do studenej noci. Z úst mi stúpala para. Pokúšala som sa vydychovať súmerné obláčiky. Keď som bola malá, tak som ich nazývala ovečky. Po chvíli mi došiel dych. Dýchla som si aj do rúk, aby som trochu polepšila skrejnutým prstom a vybrala som z vrecka mobil a pustila som si ďaľšiu pesničku.

O 15 minút som vošla do domu.

- Dokážete doplniť názov poviedky? Dajte mi vedieť v komentári :)
 


Komentáře

1 Inari Inari | 4. února 2015 v 13:27 | Reagovat

živly? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.