Moje mesto

28. dubna 2015 v 18:53 | Ari |  Poviedky
Kráčala som opustenou ulicou ako v sne. Až na to, že to nie je sen. Všetko ma bolí a som neskutočne unavená. Vytrvalý vietor mi šlahá do tváre. Pritiahnem ruky k telu, aby som si udržala čo najviac telesného tepla, ale stále sa trasiem. Môže byť tak päť alebo šesť hodín rán, spomedzi sivých oblakov už presvitá ružový východ slnka. Napriek tomu nikde ani živáčika. Pouličné lampy pomaly dohasínajú a neóny neosvetlujú ulicu už dávno. Už je to dlho, čo bol nejaký zažatý. Všetky obchodíky majú posťahované kovové roletky a v oknách sa nesvieti. Rolety a záclony sú zatiahnuté. Okolo mňa prefrčí električka, skoro ma zrazí. V poslednej chvíli sa uhne. Sledujem ju, ako mizne za mnou, očividne tiež prázdna. Možno ju ani nikto nešoféruje, pomyslela som si.

Z tejto ulice sa stala moja ulica. Nepatrila nikomu, iba mne a cestovným poriadkom. V byte nad lekárňou sa zapla lampička, pobehla som, aby som ju už nevidela. Chcela som si ešte vychutnať svoju ulicu a svoje mesto. Vošla som do parku. Aj ten v tejto skorej hodine zíval prázdnotou. Iba smutné, ale stále aspoň so štipkou hrdosti, sa vo vetre kývali ihličnany. Opadavé stormy iba smutne stáli. Bolo moc skoro na ne, aby sa prebrali. Vonku bolo maximálne päť stupňov. Tráva bola udupaná a bez farby. Strihla som si to krížom cez trávnik. Už mi ostávalo len pár minút a ja som si chcela vychutnať aspoň to málo, čo tu po ničivom pustošení zimi zostalo. Nikto nevedel, či sa tá krásna zeleň, tá radosť zase vráti, alebo zostane všetko sivé.

Vytiahla som z vrecka kľúče a odomkla som si vchodové dvere. Vyzula som sa a potichu som vkĺzla do izby. Zvalila som sa na posteľ, aby som si vydýchla, keď som začula dôverne známe kroky po drevenej podlahe. Mama na nej nevedela kráčať potichu. Počula som klopkanie jej papúč. Zaklopala mi na dvere. Chvíľku som mlčala a potom som odpovedala: "Áno?"
Na to mama odkráčala. Splnila si svoju povinnosť a zobudila ma. Prezliekla som sa do školskej uniformy a zapadla som do stereotypu bežného dňa. Iba niekde hlboko ma hriala a zároveň chladne, ako ranný vietor v tvári, myšlienka na moje mesto.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.