Neznášam byť ignorovaná smartfónmi aneb Španěl v kterého jsem nevěřila

15. dubna 2015 v 16:11 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Za mojím multijazyčným názvom, multikilometrovým názvom sa skrýva jednoduchá otázka a to:
Koľko krát sa vám už stalo, že ste boli odignorovaný kvôli telefónu? Alebo sa to stáva iba mne?
Úprimne, neznášam ten moment, keď sa s niekym rozprávam a zrazu ten človek vytiahne z vrecka telefón a začne odpisovať na správu a v "lepšom" prípade pokračuje v odpisovaní aj počas rozhovoru.
Prečo ľudia zanevreli na reálny kontakt. Ja by som to nikdy nespravila. To ako fakt je ti to, aby si hneď odpísal niekomu an facebooku prednejšie, ako odpovedať človeku, ktorý stojí pred tebou a pozerá sa na teba ako si ty facebookuješ? Skutočne? Je to také dôležité?

Nie je neustále mobilovanie zbytočné a neničí to dobré ľudské vzťahy? Buď sa rozprávaj so mnou, alebo sa choď zavrieť do svojej izby a tam si mobiluj s tým človekom, ktorý je pre teba dôležitejší ako ja. Keď už sa s niekým bavím, znamená to, že je pre mňa dôležitý, zvlášť v tom konkrétnom momente a že sa venujem jemu a nie facebooku.

Ja totiž takéto veci nerobím. Nemám facebook v mobile, nemám dáta ani doma nemáme wifi a všetka moja facebooková aktivita prebieha doma, keď som zavretá sama v izbe pripojená na káblový internet.Keď v spoločnosti vytiahnem mobil, znamená to, že som v spoločnosti ľudí nesvoja, nervózna a chcem tomu človeku dať nenápadne najavo, aby ma nechal osamote. Poväčšinou vtedy iba scrollujem a obdivujem svoje nádherné aplikácie, poprípade esemesky.
Amen.

P.S.: K druhej časti názvu, sú u nás doma Španieli na výmennom pobyte, ale ja neverím, že Španieli existujú, takže skrátka sú u nás také eratká, čo nič nejedia, omg, ja sa bojím, že u nich nedostanem najesť :D Práve sú vo Viedni.
 


Komentáře

1 Limeo Limeo | E-mail | Web | 17. dubna 2015 v 13:02 | Reagovat

Jo, přesně takové pocity, jaké zažíváš ty, zažívám i já a plno ostatních. Zrovna včera jsem si povídala s kamarádkou a něco jsem jí vyprávěla, najednou jí zasvítil mobil (samozřejmě znamení, že jí někdo na Fejsbůčku napsal) a ona po něm bez mrknutí šáhla a četla si zprávu - a bylo jí úplně jedno, že jsem ztichla, nejspíše mě vůbec neposlouchala.

2 Ari Ari | E-mail | Web | 19. dubna 2015 v 22:23 | Reagovat

[1]: Uhm, moja obľúbená časť je keď si ten mobil potom držia v ruke a píšu si s tým človekom ďalej.

3 azinu azinu | 2. května 2015 v 17:58 | Reagovat

Uplne chápem.. ja mam tiež chuť ľudí prefackať keď to robia.. alebo ešte najlepšie je, že prvé na čo sa spýtajú čašníka v bare/reštike je heslo na wifi aby náááhodou 2 minuty neboli off. :( smutne

4 Executor Executor | E-mail | Web | 7. května 2016 v 22:01 | Reagovat

O tomto jave som sa tiež negatívne vyjadroval, už v roku 2013 som to letmo spomenul v článku "Priateľstvo v súčasnej dobe". Tiež som tam spomínal mnohé iné javy zaviňujúce upadanie kvality vzťahov. Existujú aj horšie veci, ako nevenovanie celej pozornosti v momente.

5 Ari Ari | E-mail | Web | 8. května 2016 v 21:49 | Reagovat

[4]: Ja skrátka milujem, keď ľudia reagujú na moje vyše roka staré články, ktoré som napísala v afekte...

6 Executor Executor | E-mail | Web | 9. května 2016 v 8:27 | Reagovat

[5]: Ja zas milujem pohŕdavé správanie k ľuďom, ktorí sa niečo snažili odovzdať druhým, aj keď tí druhí im neodovzdali vôbec nič. :-) Sama si priznávaš svoju slabosť, že píšeš v afekte a za svoju slabosť chceš zdrbávať mňa?? :-!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.