Váhavý polárny bádateľ

12. května 2015 v 19:51 | Ari |  Poviedky
Stál veľmi blízko diery v ľade a uprene sa pozeral dolu. Nikto nevedel, čo sleduje lebo hladina bola temná a nepriezračná, o to viac s približujúcim sa večerom. Z diaľky vyzeral maličký, hoci v realite o moc väčší nebol a tento dojem znásobovala aj veľká prázdna krajina okolo neho. Bolo to asi 5-ročné chlapča a v ruke držalo primitívnu harpúnu. Niekto naňho zavolal. Zdvihlo hlavu a zahľadelo sa smerom, odkiaľ zvuk prišiel. Pod drobnou kapucňou mu zasvietili výrazné oči. Odbehol od diery a zamieril do dediny.

Dedina bola ohradená hradbou zo zľadovatelého snehu. Chlapec nechal pri vchode svoju zbraň a vydal sa pomedzi stany. Boli to poväčšine jednoduché típí postavené z niekoľkých vrstiev kože, aby vnútri udržovali aspoň ako také teplo. Pred väčšinou típí bol rozložený oheň an ktorom sa varila polievka z rýb, alebo čaj, vedľa sa sušilo mäso na horšie časy, či spracovávala koža. Vzduch bol aj napriek vyvádzaniu chladivého vetra presýtený kopou vôní. Chlapča zamierilo k jednej zo starších žien k dedine, ktoré varili pred svojimi stanmi. Ona ho láskyplne objala a pohladila po líci. Sadol si na koberec na zemi vedľa nej a do rúk vzal misku. Chvíľku ešte pozoroval babičku variť, keď mu po pár minútach nabrala polievku. Bolo z nej silne cítiť rybacinu, ale to bolo pre tento kraj bežné, keďže hlavným zdrojom obživy bol lov rýb a okolitých prilahlých jazerách.

Rýchlo aj napriek niekoľkým napomenutiam vysŕkal polievku. Vonku už slnko zapadlo a dedina sa ukladala ku spánku. Popri múru zo snehu sa nenápadne prešmyklo chlapča s harpúnov v ruke. Mierilo k jazeru, kde bolo vysekaných niekoľko dier. Prešlo až po najvzdialenejšiu, čuplo si a zadívalo sa do hĺbky. Nikto nevedel čo v temných hlbinách pozoruje a prečo si obranne tisne zbraň k telu.

 


Komentáře

1 Asi gymplák Asi gymplák | Web | 13. května 2015 v 18:35 | Reagovat

Raši se naučím programovat roboty, žen hovadiny ve wordu.
Páč se chci IT věnovat aj v budoucnosti :D

Btw, kde jsi narazila na můj blog?

2 Ari Ari | E-mail | Web | 13. května 2015 v 20:25 | Reagovat

[1]: Well, na tvoj blog som narazila cez výber na titulke blog.cz a ocenila by som, keby sa na mojom blogu neviedli od veci konverzácie.

Existuje taká vec, že reagovať a keď má človek vyplnený e-mail, tak väčšinou má aj zaškrtnutú kolónku "Odesílat reakce na email." a reakciu si po prijatí mailu prečíta a môže diskutovať k téme, nie k poviedke o Eskimákovi.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.