Jeden z lepších dní

30. července 2015 v 22:22 | Ari |  Poviedky
Kráčala som dolu ulicou v zapadajúcom slnku. Neviem, či to bolo dnešným počasím, dnešnými udalosťami, ľuďmi čo som dneska stretla, alebo to bol skrátka jeden z tých lepších dní, ale podvedome som sa usmievala. Zavlnila som sa v bokoch v rytme svojej obľúbenej pesničky, ktorá mi hrala v slúchatkach. Niečo na tom bude.
S úsmevom som pokračovala k svojmu domu. Načo čakať na autobus, keď sa môžem prejsť? Načo tu stáť až do tmy? Kráčala som ďalej, vzdávala hold každému stromu, ktorý som v betónovej džungli stretla. Vošla som do domu a vybrala som zo schránky poštu.
Zobrala som schody namiesto výťahu.
Odomkla som a nohou som za sebou zabuchla.
Nepríjemnú poštu som odložila na stolík.
Čupla som si k svojej mačke a poškrabkala som ju.
Vzala som noviny a sadla som si na pohovku. Dnu ešte prenikalo svetlo. Preskočila som všetky smutné a nepríjemné správy a vrhla som sa na komiks. Občas je príjemné zabudnúť na všetko a zasmiať sa na primitívnom vtipe. Vzala som pero a pustila som sa do lúštenia krížovky. Nepodarilo sa mi, ale nevadilo mi to.
Radšej som vstala a pustila som sa do varenia večere. Ako som tak krájala zeleninu, dostala som spásonostný nápad. Zdvihla som telefón a popamäti som vytočila číslo.
"Príď dnes večer ku mne," povedala som, keď sa ozval volaný, "a zober aj niekoho so sebou."

Zrazu bol môj deň ešte krajší. Postavila som hrniec na sporák a zišla som dole schodmi za zvončekom u brány.
"Tak ste prišli," povedala som veselo a usmiala som sa na priateľov.
"Čo sa s tebou stalo, že si taká vysmiata?" spýtal sa ma jeden z nich.
"Nič," odvetila som ľahkovážne a vybrala som sa na čele výpravy naspäť do svojho bytu.
Zjedli sme moju primitívnu čínu, zatiaľ čom sa za oknami krásne zotmelo.
"Čo sa teda s tebou stalo?" spýtala sa priateľka, keď už sme po jedle iba sedeli, hľadeli z okna a smiali sme sa zlým vtipom, ktoré sme rad za radom hovorili.
"Nič," odvetila som opäť. "Skrátka je jeden z tých lepších dní," dodala som ešte potichu, ale nikto ma nepočul, lebo moja poznámka sa stratila v smiechu ku ktorému som sa pridala aj ja.

________________________________________________________________________________________
Nuž čo, nemusia byť moje postavy iba nešťastné a opustené... :)
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.