Září 2015

Spomienky na otcovo vedenie

29. září 2015 v 15:27 | Ari |  Poviedky
Milovala som knihy. Silné knihy, s posolstvom a myšlienkou, knihy, ktoré ma niečo naučili, ktoré prevrátili môj svet naruby, ktoré mi ukázali nové videnie sveta. Dokázala som sa prechádzať po knižnici hodiny. Dotýkať sa končekmi prstov hrubých, ošúchaných chrbtov hrubých kníh, ktoré bolo cítiť zvláštnou zatuchlinou, ktorá mi pripomínala cigarety, ktoré môj otec toľko fajčieval pri práci. Všetky knihy doma boli načuchnuté touto "vôňou vedomostí" ako to môj otec nazýval, keď som sa mu sťažovala, že všetko doma smrdí a ja pri tom neviem spať.
Vtedy som s detskou prostosťou vyhlásila, že nechcem žiadne vedomosti, lebo smrdia, otvorila som okno a zavrela som sa v svojej izbe.
Dnes to bola nostalgia, táto vedomostná vôňa a po otcovej smrti som sa jej nevedela nabažiť. A bohužiaľ som ani nedostala možnosť. Ujala sa ma vzdialená príbuzná, byt predala a postupne takmer všetky otcove veci. Nemohla som si nechať nič z nábytku, lebo smrdel a aj len málo kníh sa mi podarilo zachrániť, lebo mnohé z nich mali svoju cenu a mňa bolo treba niečím uživiť.
A tak som chodievala do knižnice a pohládzala som prstami chrbty kníh. Nelákali ma nové knihy. Prišli mi cudzie, nevychované, extravagantné. Nemali svoje odžité. Zato staré knihy z antikvariátov, ktoré prešli rukami nejedného človeka boli lákavé a zaujímavé. Poznámky na okrajoch strán, ktoré niečo znamenali, zabudnuté záložky, zažltnuté strany so somárskymi ušami a odtlačkami prstov. Všetky tieto znaky boli svedectvom sami o sebe, nie ako nové knihy, ktoré síce mohli mať rovnako kvalitné texty, ale nemali svoju históriu.

Po otcovi som zdedila aj fascináciu minulosťou. Aj lásku k čaju a jeho nepochopiteľnú lásku k práci. Robil to čo ho bavilo. Pracoval celé dni, aby sa o mňa vedel postarať a nič mi nechábalo a po nociach pracoval na svojom diele, ohromnej kronike poznania, ktorú ale nikdy nedokončil a ja som jeho začatú prácu zdedila.
Prvýkrát ma do nej nechal nahliadnuť keď som mala trinásť. Vtedy to bola iba horda rukou popísaných papierov, ktoré sa válali všade po dome, kým som sa neponúkla jeho práci dať aj estetickú formu. Vtedy sme strávili hodiny prepisovaním stoviek strán do počítača. A stále nebolo hotovo. Čím ďalej tým viac ma jeho kronika vedenia fascinovala. Túžila som sa podielať na dobrodružstve, ktoré pre mňa táto práca predstavovala, respektíve na tom dobrodružstve, ktoré mi vylíčil otec.
Nakoniec sme sa ho však nikdy nedočkali. Odkedy zomrel a ja som pokračovala v jeho práci šetrila som si peniaze na to skvelé dobrodružstvo, ktoré bude posledným dielikom skladačky tejto kroniky, ale ani sama som sa ho nedočkala. Nečakané výdavky, znova a znova, neustále oddialovali môj sen až v istom bode som si povedala, že nemôžem už čakať, lebo možno aj pre mňa bude neskoro a knihu som dokončila aj bez dobrodružstva. Vedela som, že takto by to môj otec nechcel, ale musela som. Bola dobrá, myslela som si a myslím si to aj teraz. Chýbal tam posledný kúsok, ale možno chýbal len mne a otcovi, lebo sme vedeli, že tam má byť, mal by tam byť, ale v skutočnosti ho nikto neočakával a nepotreboval.

Zostala som rozpoltená. Ani neviem či som s kronikou spokojná, alebo nie. Asi, alebo hádm nie? Odtisla som sa na otáčacej stoličke od stola a pošúchala som si spánky. Chýba mi len doslov. Viem, že kniha je dobrá, lebo nám ju vydajú. Zajtra ma čaká posledné z rady dôležitých stretnutí. Doslov je len maličkosť. Pár pekných spomienok na otca a na našu prácu, mám ich predsa veľa, nezakalených mojím sklamaním so samej seba. To mi bude stačiť. Bola som pevne rozhodnutá. Vrátila som sa k počítaču a naľukala som mnoho pekných slov, ktoré sa zložili v trpko-sladkom texte.

Povedala by som, že som už bola strašne stará, keď som sa vydala za svojím dobrodružstvom. Z môjho pohľadu to bola totiž pravda. Strávila som roky tvrdou prácou, kým som si toto dobrodružstvo mohla dopriať a po celý ten čas som len spomínala na minulosť, na staré dobré časy, čo mi pridalo pár pomyselných desiatok rokov.
Konečne som prežila to dobrodružstvo a spísala som všetko, čo som mohla a čo som si myslela, že by o ňom napísal otec, keby tu bol so mnou, na papier. Teraz sedím v knižnici a čakám až teta, čo tu robí poriadky zmizne a ja budem môcť priložiť niekoľko nových strán do jednej starej a ošarpanej knihy, ktrá už má tiež svoju históriu. Dotkla som sa jej hrubého chrbta končekmi prstov, vzala som ju a otvorila, vložila dnu papiere a nasala som nosom vôňu vedenia.
Musím ísť domov a uvariť večeru. A cestou sa zastaviť na nákup.

John Green - Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

28. září 2015 v 16:11 | Ari |  Knihy
Colin Singleton má vo vzťahu k nežnému pohlaviu svoj jasný typ - dievčatá, ktoré sa volajú Katherine. Má to však chybu - zakaždým od nich dostane kopačky. Stalo sa mu to už presne devätnásťkrát. Tento veľký fanúšik prešmyčiek má odrazu strach, že je odpísaný, lebo zo zázračného dieťaťa zrejme nikdy nevyrastie dospelý génius, a tak sa vyberie na road trip. Vo vrecku má desaťtisíc dolárov, za pätami krvilačného diviaka a na sedadle spolujazdca najlepšieho kamaráta s nadváhou a s nehynúcou láskou k Sudkyni Judy, ale chýba mu Katherine. Colin má jasný cieľ: dokázať platnosť Poučky o podstate predvídateľnosti Katherín. Dúfa pritom, že pomocou nej získa možnosť predpovedať budúcnosť akéhokoľvek vzťahu a tak pomstí všetkých nešťastných zberačov kopačiek. Čo sa však v skutočnosti vďaka poučke stane? Svoju úlohu v premene citového života hrdinov zohrá láska, priateľstvo aj mŕtvy rakúsko-uhorský arcivojvoda!
(Z obalu knihy)


Trailer:

Obsah (môže obsahovať SPOILERY!!):
Bývalému zázračnému dieťaťu, Colinovi Singletonovi, dala kopačky už jeho 19. Katherin. Zrazu nevie čo robiť so svojim životom a spontánne opúšťa rodné Chicago spolu so svojím kamarátom Hassanom a vydávajú sa na road trip.
Prvé chvíľe road tripu sú veľmi zvláštne a nepohodlné, keď v istej chvíli zakotvia v mestečku s názvom Gutshot. Práve tu začína Colinove putovanie za poučkou, ktorá dokáže predpovedať ako skončí akýkoľvek vzťah a tiež púť spomienkami na všetkých 19 Katherín, ktoré mu zlomili srdce.

Môj názor:
Nah, John Green. Inak by som tento skvost hádam ani nepopísala. Do knižky som sa pustila v zámere prečítať si všetky knihy od JG, aj napriek tomu, že sa mi Na vine sú hviezdy nepáčili, lebo si stále hovorím, že keď je to tak dobre predávaný autor, tak aspoň jedna kniha musí byť dobrá. A tak som sa po prečítaní pár úvodných strán rozhodla prečítať si aj Katheriny a dúfala som, že to bude práve táto kniha.

Nebola. Bohužiaľ, už zas. Začalo sa to dobre, zaujímavo, ale potom to zrazu stratilo všetko čo to malo. Príbeh by sa dal považovať za zaujímavý, dokonca by som povedala že aj dosť originálny, ale bohužiaľ pri tejto knihe to všetko stratilo na prevedení, ktoré bolo jediným dôvodom, prečo som prvú vyššie spomínanú knihu dočítala.
O tejto knihe sa dá povedať, že je taká o ničom. Spočiatku všetko napreduje, niečo sa deje, flashbacky sú zaujímavé, ale nečakane sa všetko obráti o 180°. Čakala som postupné flashbacky na jeho lásky a zaujímavé napredovanie v príbehu, ale nedočkala som sa.

To, čo by mohlo byž zaujímavé bolo vyškrtnuté, alebo len okrajovo dotknuté a absolútne nezaujímavé pasáže, absolútne o ničom sa ťahajú na 150 strán.
Jediné, čo by sa dalo, a považujem to za super vec, boli poznámky pod čiarou. Jediná vec, ktorá sa mi skutočne, ale skutočne páčila.

Nuž, tak kniha ma nenadchla, skôr sklamala. Ešte vždy môžem povedať, že sa mi kniha páčila viac ako Na vine sú hviezdy, ale postupne začínam prehodnocovať aj svoj názor k tej knihe, zvlášť keď ju porovnám s touto knihou. Na druhú stranu, toto bola druhá kniha a tamto by malo patriť k najlepším. Som rozpoltená a neviem. Taký horší priemer, povedala by som.
Opäť, škoda.
A dodatok som ani nečítala. Aj tak matematike nerozumiem.

Informácie o titule:
Počet strán: 247 s doslovom 260
Vydané v roku: 2015 (v ČR aj SR)
Vydavateľstvo: Yoli (v ČR aj SR), Ikar (v SR), Knižný klub (v ČR)
Orientačná cena: 9-13 eur

Originálny názov: An Abundance of Katherines
Originálny vydavateľ: Dutton and Speak
Prvé vydanie v origináli: 2006
Orientačná cena v origináli: 6 - 15 eur

Autor:
John Green sa narodil 24. augusta 1977 v Indianapolis a je americkým spisovateľom a vloggerom. V roku 2005 získal Printzovu cenu za svoje prvé dielo Kam zmizla Aljaška (Looking for Alaska). Získal aj cenu Edgara Allana Poea za knihu Paper Towns a Corine Literature Prize tiež za Paper Towns. Jeho román Na vine sú hviezdy z januára 2012 sa umiestnil na zozname bestellerov New York Times. Aktuálne žije s manželkou a synom v Indianapolis v štáte Indiana v USA.


Recenzia: Hi-Score

22. září 2015 v 21:57 | Ari |  Filmy
Názov: Hi-Score
Dĺžka: 1:59
Pôvod: USA
Rok vydania: 2015
Režisér: Mary Jane Whiting
Žáner: Animovaný, krátkometrážny

Anotácia:
Malé dievča žije svojou hrou a bez gameboya nedá ani ranu. Raz však zakopne a hra jej vypadne zrúk. Než ale vstane jej gameboy je preč a ona sa za ním musí vydať v rovnakom dobrodružstve aké je v jej milovanej hre. Ale na konci svojej cesty si uvedomí pravých hodnôt.

Film:

Môj názor:
Ďalší šarmantný film, ktorý iba podporuje moju lásku ku krátkometrážnym filmom a to nie len za to, že sú skutočne krátke. Bohužiaľ tento film ešte nestihol získať viac ako necelých 500 tisíc zhliadnutí na youtube (znie to sarkasticky, že áno) a na imdb.com ho ešte nehodnotilo ani 5 ľudí, čo je večná škoda, lebo rada by som porovnala svoje dojmy z týchto dvoch minút so zvyškom sveta.

Nuž, ale späť k originálnej téme a to k filmu. Ako už tradične, ako prvé pojednávam o príbehu. Ten bol vecou, ktorá ma na filme skutočne očarila a ostala som ohromená. Krásne zobrazuje dnešnú dobu, dnešné deti, dnešný svet, dnešný postoj. Skutočne. Sme natoľko zaslepený tým, čím by sme chceli byť, že si neuvedomujeme, že sa pokojne môžme stať tým, čím chceme byť, iba sa stačí odlepiť od monitoru či obrazovky.
A možno práve v ceste je tá krása. Predsa, čo bolo pre našu hrdinku krajšie ako jej cesta za tým, po čom túžila?
Postavu, ružovovlasé dievča, som nevímala na toľko ako osobu, ale ako symbol. Nepotrebovala som slová, stačila mi mimika a citoslovcia. A v závere nájdenie skutočnej radosti.

S animáciou, hoci bola nominovaná na cenu nie som natoľko spokojná. Musím uznať, že všetko bolo nakreslené pekne, prostredie aj postava, veľmi kvalitná a uchvacujúca bola aj mimika dievčatka, celá jej tvár mi prišla ohromne realistická, ale je pohyby v priestore mi pripadali ako by mi sekal počítač, napríklad pád hneď na začiatku. Ako by tam niečo chýbalo.

Napriek tomu ale bol tento film očarujúci. Nie niečo najlepšie, čo som kedy videla, ale priemerné a pekné. Milé a s pravdou vnútri. Hoci už som videla lepšie krátkometrážne filmy, čo čakať od 2 minút? Podľa mňa z vzišlo maximum. A za to ďakujem.

Najlepší moment/hláška filmu: -
Moje hodnotenie: 73%

Recenzia: Monsterbox

17. září 2015 v 17:48 | Ari |  Filmy
Názov: Monsterbox
Dĺžka: 7:41 min
Pôvod: Francúzsko
Rok vydania: 2012
Režisér: Ludovic Gavillet, Lucas Hudson, Colin Jean-Saunier, Derya Kocaulru
Žáner: animovaný, krátkometrážny, rodinný
Hodnotenie:
6,8/10 66%

Anotácia:
Dievčatko vojde do kvetinárstva starého, večne namosúreného pána. Kvetiny však nie sú dôvodom jej návštevy. Chce si totiž kúpiť domčeky pre svoje malé aj väčšie príšerky.

Film:

Môj názor:
Ďalší film nasiaknutý, ba priam presiaknutý klišé, ako by povedali mnohí. A niečo na tom bude aj pravdy, samozrejme. Ale podľa mňa ma tento film aj niečo do seba a toho je oveľa viac.

Je totiž nasiaknutý čistou a neskalenou detskou radosťou, úprimnou a bezprostrednou. Priam z toho filmu cítiť tú čistú lásku a radosť akú hlavná postava, malé dievčatko, vyžaruje.
A áno, o príbehu sa dá povedať, že je to klišé, ale ako väčšina takýchto filmov je určená pre detského diváka a ten nehladá prílišnú drámu, ale radosť. A presne taký je tento príbeh. Plný milých postavičiek, ktoré pobavia, plný hier, nezvyčajných vecí na objavovanie a radosti. A samozrejme s happy endom.
O postavách tiež po pravde nie je o čom. Sú to proste a jednoducho postavy, ktoré konajú v rámci svojho klišé, ale ako to v detských filmoch býva majú všetci dobré srdce a nakoniec s úsmevom na perách nájdu svoju správnu cestu.

O animácii sa ale dá povedať, že je v niečom nezvyčajné. Už príšerky na prvý pohľad upútajú a taktiež aj dievčatko, ktoré je nepochybne veľmi nezvyčajné. Všetko je plné farieb a života, zvlášť prostredie kvetinárstva, kde sa odohráva väčšina deja.

V závere iba zopakujem to o čom tu píšem omáčky. Nie som síce cieľová skupina filmu, ale vnútri som stále dieťaťom a tento film sálajúci radosťou, láskou a teplom domova mi vohnal slzy radosti do očí. Podľa mňa je to niečo krásne, krásne podané a napriek všetkým možným klišé unikátne. Nemám čo vytknúť. Niečo také som veľmi dlho nevidela.

Najlepší moment/hláška filmu:
Moje hodnotenie: 99%

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Recenzia: The Colors of Evil

15. září 2015 v 11:47 | Ari |  Filmy
Názov: The Colors of Evil
Dĺžka: 4:07 min
Pôvod: USA
Rok vydania: 2012
Štúdio: A Twice Mice film
Režisér: Allyse Miller, Phillip Simon
Žáner: animovaný, krátkometrážny, komédia
Hodnotenie:
6,2/10 50%
Anotácia:
Deti zvyknú byť zlé, ale Vivian má už toho dosť. Kvôli každodennému mučeniu jej spolužiačky sa Vivian rozhodne využiť svoje znalosti čiernej mágie a vyvolať démona, ktorý má vykonať jej pomstu. Ale rituál sa neočakávane zvrhne.

Film:

Môj názor:
Kratučký film, ktorý láka pozrieť len svojou krátkosťou. Hovoríme si - buď to bude nejaká milá kravinka, ktorá pobaví, pousmejeme sa nad ňou a pôjdeme ďalej svojou cestou, alebo to bude nejaká blbosť, ktorá nám pri najhoršom zobere 5 minút života.

Nuž a tak som sa dostala k tejto blbôstke aj ja. Povedala som si, prečo nie a pustila som si zaujímavo sa tváriace päťminútové niečo. A ja osobne neľutujem. Už aj tak mi tých päť minút nikto nevráti a podľa mňa to nebolo také strašné, ako tvrdí celý zvyšok internetu a viackrát som si pozrela už aj filmy, ktoré stoja v mojom hosnotení oveľa nižšie.
Nuž a k príbehu. Všetko sa začína ako typické klišé z filmov zo školskou tématikou a ponúka nám pomerne jednosmerné postavy. Malú a temnú Vivian s ktorou sa môžu stotožňovať všetky temnotu milujúce deti a prototyp nenávidenej kráľovnej.
Po však typickom začiatku nastáva zvrat a to v podob vyvolania Satana. Škoda, že Vivian vyvoláva Satana z publikácie určenej deťom.

Nuž a práve tu nasleduje zvrat, človek má šancu sa trošku polakať aj zasmiať, ale v závere celé jadro príbehu nemá v sebe vôbec nič a pôsobí trochu rozpačito.
A podobne pôsobí aj koniec. Nedá sa aj mne zapojiť do polemizovania, či Stacy skutočne zomrela, alebo zošalela a prečo vlastne film skončil tak ako skončil.
Nakoniec príbeh neposkytuje žiadne vyvrcholenie, ani poučenie či potešenie.

Zato animácia skutočne stojí za to a bola som ňou nadchnutá. Celé farebné spektrum, náapdx, efekty, reálna nerealistickosť boli geniálne a už len pre túto animáciu si myslím sa oplatí si tento filmík pozrieť.

Nuž v závere. Nikomu, kto hľadá niečo kvalitné by som tento film neodporučila, ale určite by som to poslala svojim najbližším, aby si pozreli túto milú hovadinku. Stále tento film patrí do tej lepšej polovice ako aj v mojom hodnotení, tak aj v celosvetovom. Takže, ak chce, smelo do toho. Tých päť minút skutočne nezabije.

Najlepší moment/hláška filmu:
Moje hodnotenie: 61%

Zdroje obrázkov v obrázkoch