Ako moc môžeme zmeniť svet?

13. listopadu 2015 v 23:53 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Je to choré, chcieť mať v tomto svete niečo krásne? Vedieť niečo zmeniť, urobiť, hoci len malý kúsok sveta krajším miestom pre žitie, nemusí to byť nutne pre mňa, skrátka ukázať niekomu niečo lepšie, hoci iba krásnu jednoduchosť slobody, čistú a neskalenú detskú radosť, sňať mu ťarchu z plec, alebo len vyčariť letmý úsmev na tvári a oživiť na chvíľku iskru, ktorá verím drieme v každom človeku.
Verím v mnoho vecí, mám mnoho myšlienok, čo by som chcela vo svete. Chcela by som rovnosť. Hej, som feministka. A práve týmto vyhlásením sa pred mnohými zhodím. Ale prečo? Lebo chcem, aby sme mali všetci rovnaké možnosti a príležitosti? Samozrejme, že v rámci možností. Nepreháňam to. Nebudem sa hlásiť na nejakú ťažkú manuálnu, typickú chlapskú prácu, lebo proste, ženy majú na to, čo muži, lebo viem, že na to nemám a radšej budem v kuchyni ako v bani. Ale ak je žena, ktorá je silná, má svaly, má výdrž, chce makať, tak nech. Sú ženy, silnejšie ako niektorý muži, tak prečo by mal niekto slabší byť viac kvalifikovaný na tvrdú robotu ako ona, za to , že je žena?
Napríklad toto sa snažím povedať.

Lenže aký má zmysel hovoriť, keď nikto nepočúva? Obrovský, lebo ak budete hovoriť dostatočne dlho a dostatočne nahlas, tak si vás niekto všimne. A buď vás bude počúvať, alebo nie. A ak odíde, tak príde niekto ďalší, kto si vás všimne a ako odíde aj ten, tak príde ďalší a ten sa k vám pridá a ak budú hovoriť dvaja, tak budú aj traja, štyria a raz môžu byť stovky a tisíce a potom? Koľko ľudí je treba na zmenu?

Pamätáte si na ten film, kde malý chlapec chccel zmeniť svet tým, že pomôže trom ľuďom a tí ďalším troma tak ďalej? Až nakoniec by pomoc obehla celý svet a neexistuje šanca, že by sa pomoc nevrátila k príjemcovi. Ak pošlem správu, ak pošlem myšlienku a niekto na ňu zareaguje, niekto sa s ňou stotožní a pustí ďalej, vznikne kruh. Môže si ju interpretovať inak, môže mať lepší nápad, môže poznať spôsob, ako zdokonaliť vec, ktorá je ostatným neznáma a môže poslať niečo lepšie ďalej. A k z prvého človeka sa stáva okrem iniciátora aj motivátor.

Mám myšlienku a pošlem ju ďalej. Niekto z nej urobí konkrétny postup. Mám lepšiu myšlienku a mám vedľa seba človeka. Pošlem myšlienku ďalej. Niekto zhromaždí ľudí, lebo s postupom chápe myšlienke. Mám myšlienku a ľudí. Mám moc a môžem konať. Zmením svet. Kruh sa uzavrel. A nie raz. Len potrebuje svoj čas.

Niekedy je ťažké nadchnúť niekoho pre myšlienku, Možno nejaké okolie nie je pripravené pre myšlienku. Môžem chcieť žiť lepšie, lebo viem, že ide žiť lepšie, ale prečo chcieť niečo lepšie, keď o existencii toho neviem? Nie každý bude otvorený každej myšlienke. Pre každého existuje jeho kruh myšlienok, ktorý sa odvíja od mnohých vecí. Vzdelania, zázemia, krajiny, jazyka, možností, schopností, cítenia a ľudskosti. Ale v každej komunite môže byť niekto, kto vidí, vie a cíti o trochu viac bude vedieť viesť svojich ľudí správnym smerom.








Ale čo som ja? Hlásam tu o veľkých veciach a pritom, som iba dieťa sediace za počítačom vo svojom pyžame s Garfieldom a ťukám do klávesnice. Nerobím veľké skutky, nestojím na čele protestov, či revolúcie. Mám iba skromnú myšlienku s videním niečoho lepšieho, niečoho krajšieho, slobody, rovnosti a možností a používam slová, aby som ju podala ďalej. Nekonám veľké ťahy. Môj článok si prečíta tak 10-15 ľudí a možno jeden z nich sa nadchne pre môj jednoduchý koncept, interpretuje si ho a spraví ďalší krok. A možno nie, ale zostanu tu po mne stopa a možno ja už budem stará, budem iná, moja myšlienka sa zmení, tak ako dospejem a zmenia sa moje priority, ale niekto sa nadchne pre túto jednoduchú myšlienku, možno pre jednoduchú správu, ktorú sa snažím zdeliť a bude vedieť ju formovať lepšie ako ja, puberťáčka sediaca o desiatej večer za počítačom.

Nekonám činy, určite nerobím veľké veci, niečo, čo by si ľudia pamätali, ale snažím sa využiť to, čo si myslím, že mám a to dar slova. Snažím sa podsunúť to, v čo verím, to o čom si myslím, že je dôležité v tom čo píšem a snažím sa využiť práve silu slov. Vždy som písala o tom, čo som si myslela, že je dôležité a ako postupne dospievam, mením sa ja, moje myšlienky, moje prejavy a moja tvorba a snažím sa posúvať to čo chcem podať a to ako to chcem podať nejakým smerom.
Možno dokážem podprahovo podsunút myšlienku. Nemusí si ju nikto vypisovať a nosiť so sebou malé lístočky s citátmi z obľúbených príbehov, ako to robím ja, stačí ak si niečo z príbehu zoberie. Možno hodnotu a možno ani to nie.

Verím, že raz možno podám myšlienku ako niektorí moji obľúbení autori, ktorí predali milióny kópií, ovplyvnili generácie, alebo možno len malú skupinku, ale poslali svoju myšlienku ďalej a ak niekto vie poslať svoju myšlienku ďalej, nenápadne zmeniť človeka, nenápadne zmeniť jeho pohľad na svet, tak nepochybne robí niečo, koná nejaké skutky, hoci v skutočnosti vidíme iba človeka, ktorý ťuká do počítača. Ale aj pár ťuknutí môže byť čin, ktorý si bude pamäť mnoho, pár slov môže zmeniť krajinu a milióny životov a pár ľudí môže zmeniť svet.
_________________________________________________________________________________________
Už dlho som sa nevyjadrovala k téme týždňa, alebo k niečomu celkovo, ale mala som dojem, a hlavne téma týždňa ma natoľko inšpirovala a popudila, že som sa rozhodla už svoje dlhšie zhromažďované myšlienky hodiť davu.
"Sila slova", o čom už sa dá lepšie písať v nočných hodinách, keď je človek plný ideálov a nesplenených snov obklopený vecami, ktoré ho inšpirujú a ktoré ho ovplyvnili?
P.S.: A teda, ospravedlňujem sa za obvyklú chaotickosť môjho článku (ak si teda niekto číta poznámky pod čiarou [okrem Poučky o podstate o predvídateľnosti Katherín, kde boli poznámky pod čiarou to najlepšie na celej knihe]), ale písala som ho tým štýlom, že úvod som písala na koniec a mala som problém spojiť všetky kusy do kopy.
P.P.S.: Ak náhodou viete, ako sa volá ten film s tým chlapcom, dajte mi vedieť, mal tam takého spáleného učiteľa, viem, že je to ohromne známy film, takmer klasika, ale neviem si ani za svet spomenúť na meno, ani na nič iné.
Zdroje obrázkov: 1, 2, 3, 4, 9, 10, 11, 12, 128
 


Komentáře

1 Executor Executor | E-mail | Web | 7. května 2016 v 21:52 | Reagovat

Ahoj, tak článok naozaj pôsobí trochu chaoticky. Aj v iných tvojich prácach som si všimol dlhé súvetia, v ktorých sa čitateľ ľahko stratí. Je to lepšie rozkladať na menšie vety.
No čo sa týka realizácie zmeny, skutočne toho netreba až tak veľa. Možno ani nápad - niekedy stačí len zoznámiť ľudí s nápadom s ľuďmi s prostriedkami. Zapáliť v niekom iskierku určite dokážeš, aj keby to malo byť len na chvíľu.
Pripomína mi to tématike článku blízky text z jedného songu, The Cruxshadows - Birthday: https://www.youtube.com/watch?v=3RphtZNN0rM

Čo sa však týka rovnosti medzi ľuďmi, tam som skeptický. Úplná rovnosť je utópia a podľa mňa stále bude. Takže mi ide o tú moc; ak prídu dobré časy byť motorom rozvoja, ak prídu zlé časy, tak sa vedieť s blízkymi udržať nad vodou.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.