Nečítajte knihy!

6. února 2016 v 19:00 | Ari |  Téma týždňa a iné vykecávanie
Od nepamäti sa ľudstvo pokúša o dosiahnutie dokonalosti. Či už to bola kalokagatia, kedy išlo o dokonalosť ako tela, tak aj duše, alebo sa jedná o dnešný kult tela, pri ktorom sa trendy menia rýchlosťou blesku.
Bohužiaľ, dneska sme v niektorých smeroch až priveľmi intenzívny. Nie každý chce byť dokonalý, ale každý chce niekam pasovať. Napriek tomu, že číro a kožená bunda nie je ideál, ktorý sa je prezentovaný vo väčšine dnešných médií, tak existujú milióny, ktoré sa štylizujú týmto smerom. Dnes nie sme možno dokonalý, ale sme originálni. Buďme originálni. A tiež buďme všetci toto. A tamto. A tiež to! Ale, nezabudni si zachovať svoju tvár! Buď kým si! Ale nie takto!

Skrátka, nie je toho trochu moc? V dnešnej dobe je ťažké udržať si svoju tvár. Samozrejme, naskytá sa otázka, čo je vlastne naša pravá tvár. Nedá sa nepovedať, že sme silne ovplyvňovaný médiami, ktoré nám prinášajú aj svet trochu ďalej za našimi hranicami, ako boli zvyknutí naši rodičia, ktorý boli formovaní najmä svojím okolím.


Ale, sme formovaní, alebo ovplyvňovaní, keď sa vyvíjame práve v tejto dobe? Vezmem si na paškál najmä mladšie ročníky, ktoré od útleho veku fungujú na internete ako v druhej spoločnosti a majú styky s inými ľuďmi a vecami, ako len s tými z bezprostredného okolia.
To ich ovplyvňuje, samozrejme. Kolektív okolo nich by bez tohto vonkajšieho vplyvu bol podstatne jednotvárnejší, lebo práve možnosť vybrať si tvorí možnosti.
Čo bolo rôznorodosti, keď sme boli prvákmi a mali sme tak pár rozprávkavých knížok, šmolkov každé ráno v televízii, pokémonskej karty a drtili sme Prince of Persia? Viac toho nebolo a nebolo si moc z čoho vybrať, ale boli sme spokojní a nikto nemal s nikým vážny problém, lebo, boli sme rovnaký. Čo sa mi nepáčilo na druhom, či už výber knihy, rozprávky, či pokémona bolo v podstate jedno, lebo pokémon ako pokémon, stále jedno a to isté.

Dnes už je škála výberu obrovská, lebo obzory sa na mnohých frontoch rozšírili. Dneska už nie aby sme si vyberali podľa žánru, ale v žánri si môžeme vybrať v akej miere čo tam chceme. A nezáleží na tom, o čom hovorím, lebo sa táto veta dá aplikovať na všetko. A môžeme mať problém. Tvrdíš, že si metalista a nemáš rád...? Zle!

Skrátka, nedá sa nájsť správne východisko a hoci sme boli formovaný niečím iným, teraz sme opäť formovaný, prefomátovaný na niečo iné, lebo neprispôsobiť sa napredovaniu je niečo zlé. Všeobecne neprispôsobiť sa nejakej norme, viac či menej tolerovanej a rozšírenej, nebyť škatulkovateľný je niečo mimo misu. Je jedno, že si metalista a nikto "normálny" nie je, dáš sa zaškatulkovať ako metalista a to je nejaká norma. Aj metalová komunita si ťa zaškatulkuje aj ako Death metalistu, alebo niečo iné.


Ale prispôsobiť sa dobe, čo bolo vždy považované za prirodzené a nakoniec sa to aj stalo, veď to je vývoj je relatívne v poriadku. Raz za čas treba spraviť výrazný skok a prečo by to nemohlo byť tak zrovna teraz, možno práve sme v takom skoku a vývin spoločnosti sa za chvíľku zase spomalí a nebude to také citeľné ako dnes.

No to, čo ma dožiera je práve to neustále prispôsobovanie sa niečomu novému. A ideálne by sme sa mali prispôsobiť všetkému. Dnes už máme toľko na výber. Toto nie je skutočná hudba! Ako môžeš jesť mäso, chudáci zvieratá! Ty nečítaš knihy?! Debilný hajzel, fiflena, sliepka, ktorá nič nevie o svete!
Ale, pýtam sa vás ľudia, prečo? Sami ste sa na základe niečoho rozhodli, že to, čo robíte je z nejakého dôvodu správne, ale rozhodli ste sa vy a nie niekto za vás, nemýlim sa? A vzhľadom na to, že vy ste boli natoľko inteligentný, že ste sa pre toto rozhodli, tak ak toho človeka nepovažujete za debila, tak na to časom píde. Alebo možno nie, lebo vaše rozhodnutie nemusí byť z nijakého dôvodu správne.

Napríklad si zoberem vkus na hudbu. Je to veľmi subjektívne. Niekto má radšej rap, lebo počúva texty, niekto má rád akustiku, lebo hudbu vníma ako melódiu a nie ako nejaký dorozumievací prostriedok a niekto má rád z rôznych žánrov vždy niečo, čo ho osloví, či už textami, hudbou, rytmom, gytarami, čímkoľvek.
A keď si zobereme napríklad aj toho Justina Biebera, či 1D. Iste, väčšina z nás si povie, že to radšej nie, ale cieľovke cca. 10-18 rokov, skrátka imponuje tá trochu naivná predstava lásky a pekných chlapcov, ktorý jej budú spievať o tom, aká je ich princezná a následne väčšinou príde vytriezvenie z pekných snov, alebo môže zostať nostalgická túžba po princovi, či sny ako také môžu zostať naďalej. A túto túžbu asi ťažko vysvetlím chalanovi, ktorý si ide svopj thug life, podobne, ako mne nikto nevysvetlí thug life, lebo ja som dobré dievčatko z dobrých pomerov a skrátka sa neviem s touto myšlienkou stotožniť, lebo je mi cudzia.

Alebo vegetariánstvo. Nenávidím vegetariánov. Zmierte sa s tým, že mäso mi chutí a budem ho jesť, rovnako ako ho vy nejete. Vegetariáni sú svedkovia jehovovi gastronómie. Skutočne.
Netvrdím, že taký sú všetci, ale ja vám tiež necpem, aby ste jedli mäso, nepchám vám to neustále pod nos, tak si vy aj to svoje nechajte pre seba. Prosím.
Čo ak nemám rada zvieratá. Čo ak som osobne zmierená s tým, ako ich chovajú a zabíjajú a pohľad na to mi nerobí žiaden problém. Isteže, nemuseli by sme kvôli exotickým chutiam zabíjať polovyhynuté druhy, ale zvieratá chované na tento účel? Veď keby sme ich pustili, tak pokapú, alebo sa premnožia. Nemám dojem, že by to takto nefungovalo, tak čo je zle?
Ak vám to vadí, nejedzte si mäso. Ak máte radi svojho psa, prosím, hýčkajte si ho dle libosti, ale opäť, navzájom si to nevysvetlíme.

(Keď už som tu, rada by som sa vyjadrila aj k tomu známemu "Vieš, že tento šalát musel zomrieť aby si bol vegetariánom, žer kamene". Moja spolužiačka vegetariánka sa cítila týmto veľmi urazená, ale nech sa na to skúsi pozrieť aj z pohľadu mäsožravého smrteľníka, ktorý toto od nich slýcha dennondenne. )

A konečne prichádzam k vysvetleniu svojho nadpisu. V poslednej dobe, ako sa obzerám po internete sa z čítania stala nadmieru glorifikovaná aktivita a knihomoli sú pomaly povyšovaní na posty polobohov. Samozrejme, sú tu tony kritérií, ktoré musia splniť, aby ste sa mohli oslovovať týmto vzácnym menom. Nečítal si to a toto? Nepatríš k nám!
Osobne to cítim každý deň. Som ja vôbec knihomoľ, hoci som sa zaňho vždy považovala? Milujem knihy, ale nečítala som tie správne. Ešte stále som dieťa a v duši detto, mám načítaných veľa detských knížok, ale nečítala som Poea či Kafku, tak k nim nepatrím.
Som rada aj s ľuďmi a nečítam neustále, rada si vyjdem von, s niekým sa porozprávam, idem do kina na film. Ak teda nie som neustále s knihou v ruke, tak nie som knihomoľ?

Ja osobne si myslím, že knihy sú super. A nezáleží na tom aké. Iste, sú horiše a lepšie, ale to posudzujem na základe môjho subjektívneho názoru. A niekto iný s inými skúsenosťami to zas vidí inak. Ak sa niekomu páči braková literatúra, ktorej zrovna nefandím, tak prosím. Aj tento žáner spĺňa mnohé z funkcie kníh. Chýba mu možno tak náučná rovina, ale tú nemajú všetky knihy. Ale inak? Sentimentálneho čiatetľa poteší a pobaví, človek sa pri nej zrelaxuje a dokáže obohatiť slovnú zásobu a vylepšiť gramatiku. Takže, čo je zle? Nič.

A keď niekto nečíta knihy, tak čo? Možno číta blogy, noviny, časopisy. Môže mať prehlad o svete z novín a z viacej vierohodnejších webov, môže mať z časopisov znalosti, ktoré vy nie, lebo zo svojho presvedčenia by ste po nich nesiahli. Môže mať znalosti z filmov. Čítanie, obzvlásť kníh ako takých nemusí byť každého "šialok" kávy, ale to nie je vôbec zlé.


Môžeme si predsa zachovať svoju pravú tvár, nie?
 


Komentáře

1 Kory Kory | Web | 6. června 2016 v 12:15 | Reagovat

Zajímavý. Potěšil mě názor na vegetariány. Jsem na tom stejně.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.