Vysťahovanie a pizza na raňajky

27. března 2016 v 3:43 | Ari |  Dear Diary
Nenávidím, ale skutočne nenávidím, keď ľudia spia v mojej posteli. Respektíve, keď cudzí ľudia spia v mojej posteli. Je to taký nechutnýbzásah do súkromia, neznášam to. Tiež nerada spím v cudzích posteliach, v akýchkoľvek posteliach, okrem hotelových (respektíve skôr hostelových, v živote som v hoteli spala iba raz a to na jednom školskom výlete a popravde, aj ten hostel, kde som spala v Prahe bol lepší ako toto). Je to nechutné.
Človek má k svojej posteli nejaký vzťah, robí v nej najrôznejšie aktivity a jedno z druhým, neviem. Pre mňa je spánok dosť súkromná vec, nerada zdielam svoju posteľ a skrátka sa cítim maximálne nekomfortne, keď mám spať v cudzej posteli alebo už len s niekým cudzím v miestnosti.

No a teraz sa musím ráno spakovať a opustiť svoje obydlie aby tam mohol spať niekto cudzí a ja sa môžem s radosťou vyspať v nemojej posteli (hoci teraz sa mi naskytá myšlienka, že ja vlastne nemám posteľ, ale gauč, ale to je jedno, je to moje spacie miesto a nedám naňho dopustiť) v nemojej izbe. Nenávidím to, až ma pri tej myšlienke strasie.
Také narušenie súkromia. Nielenže bude ten človek spať v mojej posteli, ale bude spať v mojej izbe a ja si budem musieť zobrať svoje veci, oblečenie, nabíjačku, čo ma privádza k myšlienke, že som stratila externú nabíjačku, takže neviem, čo budem so sebou robiť a ak budem niečo potrebovať, tak mám smolu, skrátka, je to zlé v toľkých smeroch.
A musím skryť všetko z očí, všetok svoj organizovaný chaos, respektíve organizovaný bordel, lebo ten človek ma bude nepochybne súdiť, lebo aj ja to robím a určite nechcem, aby si o mne niekto robil obraz na základe práznej flaštičky od olív, ktorá je na niečo určite super, ale ešte som neprišla na čo, alebo pofidérnych zvieracích sošiek, či káblov a iných hovadiniek, ktoré sa na mňa nalepili, ani neviem ako. Mám poskrývať "nevhodné" knižky?

Skrátka nenávidím takéto vpády do súkromia, lebo ma to vždy privedie k potrebe zbaviť sa všetkého, čo vlastním, lebo to nerobí dobrý dojem, ale hádam mám právo vlastniť svoj bordel, ale nechcem, aby ho niekto videl. To je akoby sa mi niekto cudzí pozeral do skrine na moje spodné prádlo, vložky, pyžamá a plyšákov a nepoužité bežecké topánky (boli v zľave). Normálne sa mi začína sťahovať žalúdok keď na to pomyslím. Keby nebolo toľko hodín asi by som sa pustila piecť, ale chcem si ešte užiť posledný čas v mojej posteli a s mojimi vecami, ktoré zachvíľku budú musieť poputovať do nejakých temných kútov alebo skrátka odísť so mnou. Čo ma privádza k otázke, prečo zapalovač mám, ale cigarety neviem nájsť? Žeby som stratila aj tie? Kde som doprdele bola, cigarety a externú nabíjačku nosím vždy so sebou, ale teraz nemám ani jedno. Fuck.

A ako sa má moje telo chystajúce sa do plaviek? Mám začať pizzou, čo som mala na raňajky? Niekto ju priniesol v noci, ale kupodivu, bola celkom dobrá, len neviem odiaľ je. A tiež som ju príliš ohriala, takže som si spálila jazyk. Láska bolí.
Alebo mám spomenúť ako som na posedenie do seba dostala pol plechovky Salka, ktoré zostalo po robení vaječňáku. Skvelá večera, hlavne keď sa to pomieša s troma krajcami bieleho chleba s výdatnou vrstvou masla a veľa kolečkami sálami. Ešte že som to nezapila kakaom, ako mávam vo zvyku.
To len aby som mala tých pár výčitiek pred spaním za sebou a mohla myslieť na príjemnejšie veci. Som tak citovo vyčerpaná, že som si nevedela spomenúť na svoju obľúbenú pesničku od Journey. A nie je to Don't stop believin'. Som taká tupá, že som si googlila That Journey song with jukebox in clip. Je to Any way you want it.


Idem radšej spať, lebo mi už šibe. Any way you want it, that's the way you need it, any way you want it...



 


Komentáře

1 _ _ | 3. dubna 2016 v 1:28 | Reagovat

Úprimňe, až na pár prípadov všetci z našej rodiny nemajú poroblém ziesť celú plechovku salka a to jeden z nich je človek ktorí sa ledva odlepí od počítača a svali mu nechíbajú, dokonca myslím že aj tehličky má.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.