Duben 2016

Do budúcnosti so zavretými očami

22. dubna 2016 v 2:17 | Ari |  Básničky
Pohlaď vlásky,
trocha lásky,
trocha nádeje.
Trocha rumu,
štipka umu,
kam to dospeje?


Na hladine

20. dubna 2016 v 23:57 | Ari |  Básničky
Čistí či nečístí,
padáme jak listy,
chodíme do krčmy pred záverečnou.
Cez pauzu na obed,
nič nie je v pohode,
čistí či nečístí,
jak listy na vode.


Bernard Werber - Mravce

20. dubna 2016 v 21:42 | Ari |  Knihy
Za niekoľko sekúnd, kým stihnete prečítať týchto zopár riadkov, narodí sa na zemeguli 40 ľudí a 700 000 000 mravcov. Boli tu sto miliónov rokov pred nami a sú tu aj teraz. Vybudovali si paralelnú civilizáciu s vlastnými ríšami. kráľovnami, vojakmi, robotníkmi aj tajnými agentmi. Keby raz na našu planétu zavítali mimozemšťania, bezpochyby by nadviazali kontakt nie s nami, ale s nimi.
Pretože mravce sú skutočnými pánmi Zeme. Tento strhujúci román francúzskeho spisovateľa Bernarda Werbera, situovaný do začiatku nasledujúceho tisícročia, bol bestsellerom v dvanástich krajinách. Keď ho dočítate, svet okolo vás bude možno iný ako predtým.
Jednoducho preto, lebo naň budete hľadieť inými očami.
(Z obalu knihy)


Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Jonathan zdedil po svojom strýkovi, vedcovi Edmondovi starý, ale poriadne veľký, dom. Všetko je na ňom skvelé, až na list od strýka, ktorý hovorí, že nikdy nemajú vkročiť do pivnice. Jonathan sa pôvodne plánuje riadiť jeho príkazmi, ale keď sa do pivnice omylom dostane rodinný milovaný psík, musí Jonathan porušiť príkaz a pokúsiť sa Arziho zachrániť. Nepodarí sa mu to, ale v pivnici obajví čosi viac. Rozhodne sa zaujímať o svojho strýka a jeho prácu. Ale tiež sa začne správať zvláštne a nosiť do pivnice rôzne plechy a tráviť v nej dlhé hodiny, až kým v nej nezmizne. Nasledne sa ho jeho manželka rozhodne hľadať a zmizne tiež. Keď to ich syn nahlási polícii a tí sa ich rozhodnú hľadať, tak zmiznú v pivnici tiež. Noviny o tom píšu a Nicholasa pošlú do sirotinca. Keď ale zmiznú ďalší policajti a aj Nicolas, tak toho majú už všetci dosť. Nicholasovi priatelia sa rozhodnú podpáliť na pomstu mravenisko, lebo veria, že práve mravce sú na vine jeho zmiznutiu.

Počas toho sa 327. samec v mravčom meste Bel-o-kane chystá na svoj svadobný let, ale stane sa súčasťou výpravy, ktorej všetci členovia okrem neho zahynú. Verí, že to má na svedomí nejaká tajná zbraň a pokúša sa rozohniť v mravenisku paniku, ale nedarí sa mu to, lebo isté dve bojovníčky s vôňou skaly sa ho pokúšajú zabiť. Jediné mravce, ktoré mu uveria sú 56. samička a istá bojovníčka z radu bezpohlavných mravcov. Spoločne sa pokúšajú na niečo prísť, ale nedarí sa im to. Bojovníčka sa vydáva na výpravu do termitiska, lebo verí, že oni majú tajnú zbraň a odtiaľ sa vyberá až na koniec sveta a 56. samička zakladá po ssvadobnom lete vlastné mesto.
Keď sa však vyberie na výpravu do svojho rodného mestá zistí, že ho niekto zapálil a kráľovná mesta umiera. Ako jediná plodná samička sa stane kráľovnou Bel-o-kanu.

Môj názor:
Kto by povedal, že kniha, ktorá sa volá Mravce bude fakt o mravcoch, o reálnych mravcoch s ich šiestimi nohami, mraveniskami, skupinovou prácou a ohromnou silou, vďaka ktorej dokážu uniesť niekoľkonásobok svojej váhy?
Ja som to teda netušila. Teda, aspoň v momente, keď som si túto knihu kupovala (2 eurá, čo sa budem). Pôvodne som očákavala, že pôjde o nejakú metaforu s mravcami spojenú, lebo, je to kniha pre dospelých, takže nebude autor písať o niečom takom triviálnom, ako sú mravce. Veď to je takmer ako písať príbehy o antropomorfných (dúfam, že som to napísala správne) dinosauroch a ich živote. A predsa, táto kniha je skutočne o mravcoch! Hlavná postava 327. samec! No táák!

Napriek tomuto zisteniu, alebo možno vďaka nemu, má táto kniha absolútne nadchla. V príbehu je niekoľko dejových rovín, ktoré síce spolu nesúvisia, ale čím ďalej, tým viac sa navzájom prepletajú a spájajú, žiadna nevymizne úplne, každá sa drží, hoci v úzadí až do smrti postavy, okolo ktorej sa tá ktorá rovina točí. A pritom je tu to neustále rúško tajomstva, ktoré vyvrcholí až na úplnom konci jedným z najväčších cliffhangerov v histórii, že človek ani nevie, čo má čakať ďalej, netuší čo sa stalo ďalej, iba stojí a v hlave mu víri milión informáií z tejto knihy.

A potom je tu ešte Encyklopédia relatívnych a absolútnych vedomostí od Edmonda Wellsa, ktorý je hlavným iniciátorom celého deja, ale aj tak sa o ňom až do posledných strán knihy pramálo dozvedáme a spoznávame ho až cez úryvky z jeho encyklopédie a cez jeho prácu, ktorá sa točí, samozrejme, okolo mravcov, prišom si ale stále zanecháva svoju odbornosť aj tajuplnosť.

Takto spätne musím priznať, že hoci som knihu čítala dlho a možno ma v niektorých častiach, kde sa dejové roviny na môj vkus nestriedali dostatočne dynamicky, tak ma kniha celkom zobrala a konečne po dlhšom čase to bola kniha, do ktorej čítania som sa nemusela nútiť, ale naopak som po nej siahala celkom s radosťou a konečne som opäť zažila to, že radšej si budem čítať, akoby som sa učila, hoci pri mnohých knihách sa vo mne prebúdza cit pre zodpovednosť.

Kniha na obale sľubuje zmenený pohľad na svet, ale pri tomto bode sa musím pozastaviť. Zmenil sa môj pohľad na svet? Neviem. Ako mestské dieťa ma hmyz nijakým spôsobom nefascinoval a myslím si, že málokoho. Okrem toho úprimne dúfam, že okolo seba nemám mravcov.
Každopádne som sa ale dozvedela o tomto druhu veľa zaujímavých vedomostí a možno aj vedomostí o svete, skrátka vecí, za ktorými by som obyčajne nesiahla, čo je nepochybné plus tejto knihy a za mňa má práve táto kniha áno. Nikdy by som nevedela tak veľa o veciach spoemnutých v tejto knihe a pritom som si ani neuvedomila, ako sa do mňa dostávajú informácie. Musím rozhodne uznať, že autor sa s touto témou vyrovnal až nadmieru slušne a tak sa neštítim túto knihu odporučiť každému človeku, ktorý je otvorený sa dozvedieť niečo nové, ale aj človeku, ktorý toľko otvorený nie je, lebo práve tento zaujímavý kus beletrie môže niekomu otvoriť oči.
Hej, a tiež som sa celú knihu pokúšala vytvoriť zo šiestich zápaliek štyri rovnostranné trojuholníky.

Informácie o titule:
Typ: Séria - trilógia
Názov: Mravčia trilógia/ Sága o mravcoch
Predchádzajúci diel: -
Nasledujúci diel: Deň mravcov

Počet strán: 272
Vydané v roku: 1997 (v SR), 1998 2005 (v ČR)
Vydavateľstvo: Šport (v SR), Sloboda (1998), Knižný klub (2005)
Orientačná cena: 3 - 5 eur v antikvariátoch

Originálny názov: Les Fourmis
Originálny vydavateľ: Albin Michel
Prvé vydanie v origináli: 1991
Orientačná cena v origináli: okolo 5 eur

Autor:
Bernard Werber je francúzsky spisovateľ, ktorý sa narodil v roku 1961 a jeho najznámejším dielom je kniha Mravce, ktorú napísal v roku 1991 a má aj dve porkačovania. Ako autor je známy istým žánrovým synkretizmom a rozsiahlimi znalosťami mnohých vedných odborov.
V mladosti štuodval práva, ale zanechal toho, aby sa mohol venovať žurnalistike. Istú dobu prispieval do vedeckej rubirky v istom francúzskom časopise. Svoj román Mravci začal písať už v osemdesiatich rokoch, pri ktorého vývoji strávil autor mnoho času pozorovanéím mraveniska, ktoré doma nainštaloval. Jeho knihy boli preložené do 35 jazykov, predalo sa vyše 15 miliónov kusov, autor dnes patrí k najlepším francúzskym spisovateľom a na motívy jeho kníh vznikla aj divadelná hra a film.

Obrázok je môj

Dvojčatá - Romi (Kapitola IX)

18. dubna 2016 v 14:33 | Ari |  Dvojčatá
(Nedeľa, osem hodín večer)
Práve sa skončila posledná porada pred akciou. Všetko bolo do detailov rozplánované, ale stále ma nahlodával pocit, že to proste nepôjde presne tak, ako by sme chceli. Práve som mierila na ošetrovňu pre niečo na spanie, keď ma zastavil K.K. Splašene pobiehal medzi ľuďmi a rozdával im personalizované hračky naprogramované na najvyššej úrovni, ktoré by sa im mohli zísť. To bola jeho parketa a výborne sa pri tejto práci zabával, ale na vývojom by ju ocenili viac ako tu u nás.
Podal mi zbraň. Už som ju počas misie používala mnohokrát. Bolo to moje zlatíčko. Tichý zabijak a najväčšia bomba súčasne.
Bolo vidno, že sa s ňou pohral. Hľadáčik posunul na úplne novú úroveň a poriadne rozbehal meniace zásobníky. Najradšej by som si z nej zastrielala, ale vedela som, že za chvíľku sa mi naskytne vhodná príležitosť. Vyskúšala som vymienať zásobníky. Šlo to ľahko a plynulo, nebolo potreba sa s tým kašlať.
Vždy noc pred misiou sme sa kompletne vybavili. Z jednoduchého dôvodu. Keby sa niečo na poslednú chvíľu posralo, nemuselo by to ohroziť úlohu jednotlivca. A moja úloha bola dôležitá. Tešila som sa z toho.
"Takže, zastrelíš Ficziho?" spýtal sa ma, ako by sa pýtal, či bude na raňajky kaša. Určite bude. Nemala som službu v kuchyni, lebo som mala inú prácu. V poslednej dobe som mala neustále práce nad hlavu. Ani svoj trest som si kvôli pacientkam nemohla odslúžiť. Ale, malo to svoju vvýhodu. Aspoň ma neprenasledovali zvyčajné nepríjemné myšlienky.
Aj teraz som sa zahľadela na dievčatá. Nevedela som ako dlho sa budem držať mimo a bála som sa, aby sa zas niečo nestalo. Aspoň ale budem v kontakte so základňou a nezostávajú tu samí hlupáci, takže si hádam poradia. Poťažkala som si zbraň a hodila som si ju na plece.
"Nie je to moje prvé ródeo," odvetila som zo smiechom. Pravda bola, že istým spôsobom bolo. Zvyčajne som vyraďovala stíhačky a kradla hmotné dokumenty. Cielene som nikoho nezabíjala. Naostro. Na strelnici som bola dobrá.
"Dúfam, že sa vrátim živá," dodala som, keď som sa zamyslela nad svojou úlohou.
"Opováž sa nevrátiť."
"Nevrátiť živá, alebo nevrátiť sa?"
"Ani jedno. Ale ak zomrieš, tak sa mi ani na oči neukazuj," pohrozil mi.
"Pokúsim sa ti v tom prípade vyhnúť." Obaja sme sa nervózne zasmiali. Tento roztrasený vynervovaný humor patril k našemu folklóru. V skutočnosti sa mi trochu triasli kolená, hoci som bola plná adrenalínu. Závidela som K.K.ovi jeho sedenie za počítačom, ale na druhú stranu som bola rada, že z nás riskuje krk iba jeden.
"Zvládneš to, neboj sa," povedal, akoby vytušil moje obavy a objal ma. Potom sa rýchlo ospravedlnil a rozbehol sa za Benom, aby sa s ním porozprával o jeho novej hračke. Ešte raz som si poťažkala zbraň, priložila som si ju k oku a namierila som.
Potom som ju odložila bokom, skontrolovala som stav dievčat, ktorý bol na jednu stranu stabilizovaný, ale na druhú stranu sa vôbec nelepšil a nakoniec som si vzala to, po čom som pôvodne prišla.

(Pondelok, šesť hodín ráno)
Prebudila som sa ešte pred budíčkom, ale vzhľadom na to, že ma nevolali povinnosti, tak som si ešte poležala v posteli. Pritisla som k sebe zbraň s ktorou som spala, aby som bola schopná kedykoľvek v prípade núdze vyraziť. Nepamätám si ale, že by sa to niekedy stalo.
Vzrušenie pri raňajkách sa dalo krájať. Nikto s nikým nehovoril, iba technici sa zhovárali úctivým šeptom o posledných detailoch v svojej reči, ktorej nezasvätenec nemohol rozumieť.
Po raňajkách sme museli veľmi skoro vyraziť.
Obliekla som si čierne nohavice a top, špeciálne určené na tento účel, pripla som si opasok so všetkým potrebným, od nábojov, po lekárničku a samozrejme chrániče. Zaviazala som si vysoké topánky zostrojené na brodenie sa kanálmi, ktoré ma teraz na pár hodín čakalo. Šatkou som si zakryla tvár a vlasy som si uviazala do typick=ho vrkoča.
Po technickej kontroly sme postupne, po dvoch, po troch vyrážali zo základne na svoje stanovištia.

(Pondelok, dve hodiny po obede)
Nohy mi začínali tŕpnuť a tak som sa prechádzala v bezprostrednej blízkosti svojho stanoviska. Rokovanie sa už začalo. Cez mriežku kanálu som dovidela na ulicu, ale na mňa vidieť nebolo, alebo by aspoň nemalo byť. Popravde, do kanála sa aj tak málokto pozerá.
Skontrolovala som spojenie so základňou a prehltla som pár tabliet, aby som zahnala hlad. Všetko zatiaľ prebiehalo v poriadku. Čakala som, až nám naša spojka dá vedieť, kedy sa rokovanie skončí a či v ňom nie sú zapletení civilisti. Akcia by mala prebehnúť počas presunu, kedy budú ulice vyčistené, iba my a oni.
Chveli sa mi ruky, ale verila som, že do prestane. Adrenalín mi s každou minútou stúpal, ale aj tak som sa nudila. Raz za desať minút som spravila obchôdzku a skontrolovala kolegov na najbližších miestach. Preklikávala som medzi frekvenciami, aby som zastihla prípadné nebezpečenstvo. Vojsko malo síce, podobne ako my, zabezpečenú a zakódovanú sieť, ale istota je gulomet.

(Stále pondelok, pol štrvtej poobede)
Nastal čas vyliezť von. Počkala som na pokyn. Čistenie ulíc sa už začalo, ale už boli za mojou hranicou, takže som mohla relatívne bezpečne vyliezť. Pustila som sa zadnými uličkami, kde sa ešte kde-tu povalovali nejaký feťáci a alkoholici a tí si ma nebudú pamätať. Navyše, mala som na tvári šatku a všetko zabezpečené. A keby si aj spomenuli, kto už som bola ja? Rovnaká ako oni. Nemala som kam ísť, bola som vyvrheľ spoločnosti. Nespravila som testy. Bola som nebezpečná. Skrátka, niečo sa stalo zle a doteraz som nevedela čo, ale dostalo ma to tam, kde som teraz a relatívne spokokojná.
Pustila som sa po požiarnom schodiku na nezabezpečenú budovu. Hlavné ulice oli strážené, ale ja som boladosť ďaleko na dobrom mieste. Už stačilo len čakať na autá a na znamenie sa pripraviť na štart.
Dala som vedieť technickej kontrole a kolegov, že som na mieste a všetko je v poriadku. Mierne ma znepokojila informácia a nejkých civiloch, ale všetci by mali byť už preč a všetko by malo byť v poriadku. Nebudeme atakovať budovy, ale autá. V tých by nemali byť civili, iba šoféri, ale vždy boli nejaké obete, síce nechcené, ale obete, ako z nevinných, tak aj z našich radov. Navyše, často sa dajú spacifikovať iba zastrašením. Mala som ale pocit, že dnes to tak nebude.
Ozvalo sa pípnutie. Signál. Za malú chvíľku sa ulice zaplnili dymom a ozvala sa prvá streľba. Bol čas.
Vyštartovala som po strechách budov na svoje stanovište. Teraz som sa už mohla odhaliť, lebo ma kryl dym. Využila som podernú technológiu, tlmič, náboje. Vojaci boli zameraní na vyrušovateľov a ja som mohla mieriť. Strelila som do okienka. Auto našťastie už stálo, presne podľa plánu.
Nevšimli si môjho výstrelu, ale ja som sa takmer okamžite premiestnila zas dolu, kde som bola krytá. Nemala som nič proti dymu, ale výcvik ma zocelil a oči mi slzili iba mierne.
Zistila som, že vodiča som postrelila a odpadol, ale nevedela som narýchlo určiť jeho obranu, kondíciu, či vážnosť jeho zranenia. Potichu stonal, ale nevšímal si ma, alebo minimálne sa nebránil.
Rýchlo som zhodnotila situáciu. Civil v aute ma zarazil. Samozrejme, že som vedela kto to je, nie som sprostá. Rýchlo som musela zareagovať. Nevedela, kto som, aspoň zatiaľ, ale nemohla som ju odstreliť, ani ju tu nechať, lebo ju zavrú, tým som si bola takmer istá. Opäť som zhodnotila situáciu. Tu to bolo moc nebezpečné. Ale, išlo o sekundy. Všetko bolo nahovno.
"Buďte ticho a nikomu sa nič nestane," vyletelo zo mňa inštinktívne, ako hláška, keď som kradla v malých obchodoch a prikladala som nože ku krkom. Od tej doby som sa posunula o pár levelov.
Čo sa moje úlohy týka, bolo to krátke a rýchle. Stále boli všetci vyrušení iným a stiahnu sa až po mojom odchode, takže som mala na nejaký čas, v podstate neobmedzený čas pokoj. Nevýhodou bolo, že som nevedela, čo sa deje inde. Každopádne, urobila som, čo bolo treba rýchlo. Strelila som. Nech konečne skape.
Potom nasledovala dilema, čo ďalej. Potiahla som ju za ruku a brala som ju von na bezpečnejšie miesto, pre ňu aj pre mňa. Lenže, ona bola väčší problém, ako politici a vojaci. Aspoň pre mňa.
Všimla som si, že mi skĺzla šatka. Všetko ide do sračiek. Točila sa mi hlava a srdce bylo ako o závod, nervy som mala v kýbli a predsa som mala vyburcované zmysly na najvyššej úrovni. Zatiahla som ju do bezpečia, dosť ďaleko, prisadla som ju aby mi neutiekla a zahriakla som ju aby nekričala. Pokúšala som sa dovolať na ústredie. Stále som nedela vedieť o ukončení misie, lebo som nebola v bezpečí.
Najprv som sa však nevedela spojiť a potom ona odpadla. Išiel ma šľak trafiť. Zliezla som z nej a prefackala som ju. Nič nezaberalo. Poliala som jej hlavu vodou a na to sa prebrala.
"Čo teda?" spýtala sa ustrašene. Vydýchla som si. Všetko bude v poriadku. Nejako sa to vyrieši.
Keby sa mi samozrejme niekto ozýval.


Ame-iro Cocoa

16. dubna 2016 v 15:11 | Ari |  Anime
Názov: Ame-iro Cocoa
Názov v japončine: 雨色ココア
Počet epizód: 12
Priemerná dĺžka epizód: 2 minúty
Vysielanie: 5. 4. 2015 - 21. 6. 2015
Režisér: Tomomi Mochizuki
Žáner: Komédia, Slice of life
Hodnotenie:
4,81/10

Anotácia:
Aoi Tokura má za sebou ťažký deň. Nielenže si ho často mýlia s dievčaťom, ale, čo je horšie, cudzinec vo vlaku ho nazve podivínom po tom, ako sa naňho vo vlaku pozerá o chvíľu dlhšie ako je normálne.
A tak sa Aoi premočený náhlym dažďom ukryje v kaviarni Rainy Color s milou obsluhou a sladkou čokoládou. Keď sa rozhodne v kaviarni pracovať sa zdá, že vyci konečne začínajú vychádzať, teda až do chvíle, kedy do kaviarne príde Keiichi Iwase - človek, na ktorého sa pozeral vo vlaku.


Môj názor:
Neviem čím to je, ale v poslednej dobe mám pri náhodnom výbere anime neskutočné šťastie, alebo možno aj nešťastie, na jednohubky, či li anime, ktorého minutáž sa točí niekde do tých desiatich minút. A samozrejme ani Ame-iro Cocoa so svojimi dvoma minútami nie je výnimkou, respektíve, menej ako dvoma minútami, lebo prvých 15 sekúnd zaberá opening.
Keď príde na tieto jednohubky, existujú dve možnosti, ako môžu byť spracované. Buď je to rozloženie krátkeho "filmu" do viacerých krátkych častí, spolu s openingom alebo endingom, alebo je tu druhá možnosť - v každom diely vytvoriť krátky skeč, ktorý môže ale nemusí nadväzovať na ostatné. A tu sme práve v tejto druhej kategórii, oveľa bežnejšej. A tak už mnho ľudí vie, čo asi od nej môže čakať.

Napríklad od príbehu sa nemôže čakať takmer nič. Vzhľadom na to, že jedna epizóda má necelé dve minúty, tak sa ani nič udiať nestihne, ale bohužiaľ sa nestihne takmer ani nič povedať a rozhodne sa človek nestihne zasmiať, iba sleduje, čo robia a hovoria osoby v maličkej kaviarničke. Občas tam niekto zavíta, občas sa niečo udeje, občas sa zmení prostredie, občas je tam metafora s pohárom a potom sa opäť vraciame do klasickej zostavy a prostredia.
Keď príde na charaktery, vedie si toto anime o trochu lepšie, ako si vedú takéto anime normálne, má tam štyri postavy, ktoré v istom zmysle rozvíja a odhľaduje príčiny ich chovania a ich príbehy. Najviac sa mi na postavách páčila ich rozličnosť, ale pritom istá reálnosť, kedy aj napriek rozdielnosti charakterov, ktoré v najmä takýchto anime, spolu dobre vychádzajú a iba občas sa povadia, či nepochopia, pričom neskĺzavajú moc na jednu ani na druhú stranu.

Keď má ale prísť na animáciu, musím povedať, že som celkom sklamaná. Jedná sa o nové anime, takže som čakala kvalitnejšiu animáciu, ktorú viem, že aj jednohubky mávajú. Skrátka, tu som ostala rozpoltená. Na jednu stranu to nebolo až také zlé, páčilo sa mi farebná škála použitá v tomto anime na hlavné postavy, ktorá ich nenásilne zvýrazňuje oproti ostatným charakterom a dáva im vyniknúť vo viacerých prostrediach, ale na druhú stranu to, ako postavy vyzerajú mi prišlo pomerne odfláknuté a zaradila by som to o pár rokov dozadu, kedy bol tento výzor postáv zvyčajnejší.
Nuž a opening? Myslím si, že môžem povedať, že je relatívne fajn. Nič silné a zvučné, ale príjemné a priateľské hodiace sa do slice of life a samozrejme textovo skvele spracované. Ťažko hodnotiť hudbu v takomto kuse.
V závere toto anime patrí do tej lepšej polovice jednohubiek, hoci balansuje niekde na priemere a mne sa celkom páčilo. Ale, tak ako u každého takéhoto kusu si myslím, že ho skrátka treba vedieť aj pozerať a nesledovať ho celý po kope, lebo to človeka rýchlo prestane baviť, ale postupne aj popri niečom inom a potom ho dokáže divík oveľa lepšie oceniť. Veď anime samo bolo vysielané tri mesiace a nie jedno poobedie.

Moje hodnotenie: 6/10

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Danielle Steelová - Klenoty

6. dubna 2016 v 14:36 | Ari |  Knihy
V súčasnosti azda najčítanejšia americká autorka v známom románe Klenoty opisuje príbeh bankárskej dcéry Sarah, ktorá sa po nevydarenom prvom manželstve zoznámi so svojou životnou láskou, vojvodom z Whitgieldu. Novomanželské šťastie zatieni druhá svetová vojna, ktorá hlavným hrdinom nečakane skomplikuje život. Keď sa postupne spamätajú zo strát, musia začínať z ničoho, no vďaka odvahe riskovať a nezlomnej húževnatosti opäť nadobudnú veľké pozemské statky. Darí sa im aj v rodinnom živote, najväčšiou radosťou sú im vlastní potomkovia. Rodičovstvo však prináša aj problémy - synovia a dcéra si ako na potvoru vyberajú vždy nevhodných partnerov. Až po mnohých peripetiách a životných omyloch si ich ťažko skúšaní rodičia môžu konečne vydýchnuť.
(Vybrané z obalu knihy)




Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Sarah oslavuje narodeniny a sleduje svoju rodinu, ako za ňou prichádzajú do jej sídla. Ako tak na nich pozerá spomína, na svoj doterajší život.
Keď bola ešte veľmi mladá vydala sa za dávneho priateľa, ale ich manželstvo bolo nešťastné. Po potrate ich spoločného dieťaťa a škandáli na ich prvom výročí svadby sa rozvedú. sarah žije utiahnuto po dlhú dobu, ale nakoniec ju rodičia prinútia, aby išla s nimi do Európy. Tam sa stretne so šarmantným Williamom. Ako neskôr zistí, je to vojvoda a je štrnásty v poradí na trón, ale on je ochotný sa tohto všetkého vzdať, aby si mohol vziať Sarah, čo sa nakoniec aj stane. Na ich svadobnej ceste objavia náherný zámok neďaleko Paríža, ktorý sa rozhodnú kúpiť a zrekonštruovať. V krátkom čase Sarah porodí svoje prvé dieťa, Phillipa, ale nanešťastie sa práve v ten deň začne vojna a William odchádza bojovať. Príde ju pozrieť iba raz a ona opäť otehotnie. V krátkom čase prídu Nemci, ktorý na zámku strávia takmer štyri roky. Manžel je nezvestný a ona je sama s dvoma deťmi, pričom jej druhé počas vojny aj zomrie.
Našťastie ale po vojne nájdu Williama, hoci v zlom stave, ale živého. Je odkázaný na vozíček, alew im ničom nebráni. Narodia sa im ďalšie tri deti a potom William umrie. Phillip svoju rodinu nenávidí a žije v Anglicku. Julian ju miluje, ale aj s ním má Sarah mnoho starostí a nemenej ich má so spurnou Isabell a divokým Xavierom. Ešte si toho musí veľa preskákať a mnohokrát ju to aj zraní, ale nakoniec sa všetko utrasie. Musela si toho prežiť veľa, ale nakoniec sa môže tešiť zo svojej rodiny a vnúčat, ktoré ju prišli navštíviť.

Môj názor:
Danielle Steelová je na poli ženských románov kráľovnou a majsterkou pera. Jej romány si kupujú ženy po celom svete a každá druhá mama ich má na poličke, včetne tej mojej. Nechápem prečo. Možno sa mi akurát dostala do rúk zlá kniha, ale keď tristostranovú knihu čítam dva týždne, tak asi s ňou nebude niečo v poriadku.

Príbeh knihy nás privádza do histórie, do obdobia okolo druhej svetovej vojny a odtiaľ ďalej a predstavuje nám Sarah a jej život. Bohužiaľ v jej živote sa toho podľa mňa moc zrovna nedeje. Napriek hroziacemu nebezpečenstvu ale i možnostiam, aké jej život ponúka stále nič nerobí a neustále vzdychá nad tým, čo sa deje, žije minulosťou, od ktorej sa nevie odpútať a neustále sa trápi pre veci, za ktoré nemôže, alebo pre veci, ktoré mohla ľahko zmeniť, ale neurobila to, prípadne sa neustále pridŕža nejakých zbytočností, aby mala nad čím nariekať, keby sa náhodou nič nedialo. A keď už trochu stará na pôvodné banality, ktoré ju kedysi ťažili, tak sú tu jej deti, ktoré sú kapitolou samou o sebe.
Príbeh má určite nejaký potenciál, chvíľami mi pripomenul Rebeku, svojou historickosťou, chvíľami som si povspomínala na Denník Anny Frankovej, keď sa hovorilo o okupácii Nemcami, ale veľa z týchto načrtnutých vecí autorka nerozvinula a venovala sa naopak bozkávaniu a neustále tráveniu času v posteli kedy sa len dalo. Chápem, je to súčasť života, ale čo sú taký nadržaný, že viacej spolu spia, ako chodia?

Príbeh sa pohráva aj s potenciálom postáv, stavia ich do rôznych situácií, aby sa s nimi dalo pohrať, ale aj tu nie sú postavy moc rozvinuté, zvlášť mi to vadilo z dôvodu, že ide o on-rozprávanie príbehu, kde sa dá sústrediť na rôzne dejové roviny, a okrem hlavnej postavy sú všetky postavy skutočne len vedľajšie a mnoho z toho, o čom by sa dalo rozprávať, z čoho by mohla byť morálna, či iná dilema, nejaké napätie, nejaký príbeh je zatlačené do úzadia, lebo svet našej hlavnej hrdinky sa musí venovať iným veciam a také banality, ako závažné životné zmeny skrátka nie sú pre ňu a stačí ich iba okrajovo spomenúť.
A hoci opäť je tu týchto motívov veľa, častokrát sú zatlačené kvôli banalitám, ktoré vo finále nemajú žiaden účinok, alebo sú len na škodu a viac ma nahnevali, ako zaujali a v podstate ma nahnevala celá kniha.

Aspoň keď príde na autorkin štýl, tak sa dá o niečom hovoriť, ale vo všeobecnosti to nie je nič moc. Príbeh sa síce snaží vytvárať pocit dejových línií, ale je to veľmi chabý pokus a v tomto prvku má od majstrov ďaleko.
Ale príbeh má v sebe tú správnu kombináciu dialógov a opisov, či vnútorných monológov, takú tú zdravú klasickú formulu, ktorej nie je čo vytknúť. Autorka zároveň používa netradičnejšiu formu spomienok, do ktorých sa po úvode postupne ponára a to mierne oživilo začiatok a koniec knihy, kde hlavná postava opäť prechádza z vnútorného monológu, ktorým je vlastne celá kniha do vonkajšieho monológu a tým sa všetko končí.

Od "majsterky pera" ženských románov som ale čakala viac. Keby som nebola milovníčkou historických románov, tak by som knihu možno ani nedočítala, lebo som v nej nenašla nič špeciálne, čo by ma nejako zaujalo a ani príbeh ma priveľmi nechytil, skrátka, pre mňa tam nebolo čoho.
A prečo doprdele stále rodila také veľké deti? Päť kilogramov, preboha, veď to nie je normálne! A môže vôbec niekto prenášťa tri týždne, veď to je nenormálne!

Informácie o titule:
Počet strán: 315
Vydané v roku: 1994 a 2006 (v ČR), 1994 a 2001 (v SR)
Vydavateľstvo: Ikar (v ČR), Slovenský spisovateľ (v SR)
Orientačná cena: okolo 3 eur (v antikvariátoch)

Originálny názov: Jewels
Originálny vydavateľ: 1992
Prvé vydanie v origináli: Delacorte Press
Orientačná cena v origináli: 3-8 eur

Filmové spracovanie:
Danielle Steelová: Klenoty (1992)

Autor:
Danielle Steelová sa narodila 14. augusta 1947 v New Yorku a je americkou autorkou romantických kníh. Predala viac ako pol milióna výtlačkov a 22 z jej kníh bolo sfilmovaných. Čo sa ale jej osobného života týka, má za sebou 5 nešťastných manželstiev, ktoré sa skončili rozvodom. Jej asi najznámejšou knihou je Cena za šťastie.

Obrázok je môj

Dan Brown - Robert Langdon (Záverečné zhodnotenie)

3. dubna 2016 v 15:00 | Ari |  Knihy


Dobre teda, Robert Langdon. Už dávno som nečítala sériu takú veľkú (myšlienkovo aj fyzicky) a už dávno som nevidela internet taký rozpoltený ako o tejto série, z čoho som bola vcelku zmätená, lebo pre mňa neboli knihy ani extrémne úžasné, hoci boli nepochybne dobré, ani extrémne zlé, ale priemerné oddychové čítanie na prázdniny, kedy som sa týmto knihám venovala. Len internet má s nimi očividne neustále problém, lebo pre ten je buď kniha absolútne geniálna, alebo absolútny odpad.

Prvou vecou, ktorú si musia čitatelia uvedomiť a mám pocit, že veľa z nich si to neuvedomuje je to, že táto kniha je predovšetkým fikcia, niečo ako rozprávka pre dospelých, hoci má v sebe to, čo majú konšpiračné teórie. Ale zatiaľ čo nad konšpiráciou, s ktorou nesúhlasíme iba mávneme rukou a povieme, že je to blbosť, tak pri tejto knihe si veľa ľudí neuvedomuje, že v podstate je to iba taká blbosť, ale dobre sa číta, lebo krátke kapitoly a autorov štýl vedia s príbehom spraviť svoje a práve štýl je na knihách asi to najlepšie, lebo predsa len, o príbehu sa dá dosť polemizovať.

V podstate sa dá povedať, že príbeh nie je nič moc, aj keď opomenieme, alebo bereme do úvahy teórie, ktoré boli v knihe vyslovené a to z jednoduchého dôvodu, je to skrátka stále to isté dookola, čomu sa neubránim kritizovať ani ja, ale dokážem toto celkom ľahko odpustiť.
Pozrite sa napríklad na Ricka Riordana, Johna Greena alebo pokojne aj na Shakespeara a určite si všimnete, že všetky ich knihy sú v podstate na jedno kopyto, podľa jednej šablóny a stoja iba na tom, že postavy a miesto deja, prípadne isté detaily sa menia, ale veľa vecí zostáva rovnakých.
Rick Riordan má vždy veľmi krátky časový úsek na záchranu sveta s pomocou detí, ktoré majú magické sily bohov z tej či onej mytológie, ale stále to všetci čítajú, John Green má vždycky gýčovitý román s väčšinou tragickým koncom, ktorý nám má nahnať slzy do očí a zvyčajne hovorí o nejakom outsiderovi a v Shakespearovi všetci na konci zomrú, lebo niekto niekoho nemal rád. A nehovorte mi, že nie!

Ako som teda tak čítala tieto štyri Brownovky, tak som si uvedomila, že sú na jedno kopyto, čo ma trochu hnevalo, ale keby som ich nečítala v tesnom slede za sebou, tak by ma bavili oveľa viac, lebo by som vypustila z istej časti šablónu a bavila by som sa na príbehu, ktorý je napínavý a dobre sa číta, lebo čitateľ nidky nevie, čo ho čaká na ďalšej stránke, lebo Brown sa s týmto vie hrať a to sa mu musí nechať. A zároveň si vie urobiť srandu sám zo seba. (Pripomína mi to Moetan, je to príšerné anime.)

Čo sa sériovosti týka, odporúčam čítať knihy v sérii tak, ako nasledujú, alebo si aspoň prečítať ako prých Anjelov a démonov, ale neodradiť sa nimi, ak si chcete prečítať Da Vinciho kód, lebo ten je o piaď lepší, ale na Anjelov a démonov je v sérii skutočne veľa odkazov, na ostatné knihy ani tak nie, ale aj otvorený koniec Inferna sa hodí ako záver série, hoci na druhú stranu, knihy si môžete ľubovoľne mixovať, lebo sú skutočne napísané mojím obľúbeným sériovým štýlom, kedy na začiatku autor vždy mierne predstaví hrdinu a knihy na seba toľko nenadväzujú, takže môžete kedykoľvek a kdekoľvek začať alebo skončiť s čítaním, čo je podľa mňa veľké plus, hoci verím, že mnohí čitatelia, ktorý sa do série pustia u nej vytrvajú až do konca.

Pre mňa sú teda knihy určite áno, profesora som si obľúbila aj ja a čo sa môjho hodnotenia týka, moja naobľúbenejšia kniha je Da Vinciho kód, potom nasledujú Anjeli a démoni, tretí najobľúbenejší diel bolo Inferno a nejmenej obľúbený, hoci stále hodný 3* z piatich bol Stratený symbol.
Čo sa Langdonových kočiek týka, najlepšia preňho bola podľa mňa Vittoria, potom Katherine, Sophie a Sienna.

Informácie o tituloch:
Prvý diel: Anjeli a Démoni
Druhý diel: Da Vinciho kód
Tretí diel: Stratený symbol
Štvrtý diel: Inferno - Peklo

Autor:
Dan Brown sa narodil v roku 1964 v New Hampshire. Je autorom thrillerov, z ktorých najznámejší je Da Vinciho kód. Sám autor sa zaujíma o kryptografiu a jeho manželka je historička umenia a maliarka. Predtým ako sa stal spisovateľom na plný úväzok bol Dan Brown učiteľom angličtiny, podobne ako jeho otec, ktorý bol taktiež učiteľom, dokonca oceneným ako najlepší učiteľ matematiky v New Hampshire. Na motívy jeho kníh bolo natočených niekoľko filmov. http://www.danbrown.com/

Zdroje obrázkov nájdete u recenzií

Dan Brown - Inferno - Peklo

2. dubna 2016 v 15:00 | Ari |  Knihy
Hľadaj a nájdeš!
Čas sa kráti.
Tieto slová znejú v hlave známemu harvardskému vedcovi ikonografovi Robertovi Langdonovi, keď sa zranený prebudí na nemocničnej posteli. Netuší, kde je a ako sa tam dostal. Nevie vysvetliť ani to, odkiaľ sa v jeho veciach vzal podivný predmet. Čo má hľadať? Komu alebo čomu sa kráti čas?
V ohrození života spolu s mladou lekárkou Siennou Brooksovou unikajú po uliciach Florencie, nádherného starobylého mesta, rodiska vynikajúceho básnika Danteho Alighieriho. Langdon posupne pochopí, že pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musia dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie - v sochách, obrazoch, budovách.
Chcú tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu. O výsledky pátrania sa však zaujímajú aj iní a tí sa nezastavia pred ničím...
Inferno - Peklo, inšpirované slávnym akopalyptickým dielom literárnej klasiky, je dlhoočakávaným a dosiaľ určite najnapínavejším románom Dana Browna.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Robert Langdon sa prebúdza v nemocnici. Nevie kde je, ale prenasledujú ho vidiny sivovlasej ženy na hromade zakrvavených tiel, ktorá hovorí, že čas sa kráti. V nemocnici, ako sa dozvie, v Taliansku, sa spoznáva s krásnou blonďavou lekárkou Siennou, s ktorou musia utekať pred ostrelovačmi a zároveň sa snažia zistiť význam upraveného obrazu, ktorý našiel Langdon v svojom saku. Prenasleduje ho i polícia a to z jednoduchého dôvodu. WHO, svetová zdravotnícka organizácia, ktorá si profesora najala nevie, či je na ich, dobrej, strane, alebo na strane skupiny H+, venujúcej sa modifikácii človeka, ale chce sa aj zbaviť preľudnenej planéty. Táto hrozba nakoniec spojí dobrých aj zlých dokopy, aby zastavili mor, ktorý sa pravdepodobne chystajú vypustiť. Lenže tou vecou nie je mor, ale gén, ktorý vypustili už pred týždňom a upravil DNA človeka, čím znížil plodnosť o tretinu.

Môj názor:
Po Langdonovskom záťahu bola pre mňa posledná radosťou a uvoľnením, cieľovou rovinkou pre vypľutím naspäť do reálneho sveta. A spočiatku som sa popravde ani nechcela do tohto sveta vrátiť. Lenže v svojej tradícii koncov, ktoré sa mi absolútne nepáčia ma Dan Brown opäť nšsklamal a tak som bola nakoniec rada, že som sa z tejto série vymotala.

Opäť nechcem tvrdiť, že kniha je zlá. Sama som bola zaskočená ohromným počtom negatívnych recenzií na túto knihu, zvlášť keď som ju začala čítať a prvé trištvrtiny sa mi náramne páčila. Konečne sa kniha nezačínala šablónovito ako tie predchádzajúce, konečne sa autor rozhodol zahrať aj s niečím iným ako so šablónou, ktorú si vytvoril, konečne sa deje niečo zaujímavé, konečne sa všetko posunulo na novú úroveň napätia a konečne táto kniha predstavovala dojem série, lebo sa nezačínala tým, čím zvyčajne, hovorila som si, áno, toto je konečne, najlepšia kniha série, bude to ona. A, nakoniec nebola.

Po prvotnom nadšení z nových prvkov a nového príbehu, po nadšení z inšpirácie Danteho Božkou komédiou, ktorej som fanúšikom a ktorej použitie v knihe Dana Browna mi prišlo náramne sympatické, lebo genialita tohto diela mi príde obrovská, v spojení so symbolickou detektívkou na skutočnú záchranu sveta, som si všimla, že všetko sa vracia k tomu, čo predtým.
Autor sa zas zahráva s karmou postáv, ale tentokrát v inom svetle a každá postava sa zrazu stáva záhadnou, zlou a náramne nesympatickou a sám Langdon sa v tom stráca a stáva figúrkou, ktorú už väčšina čitateľov dobre pozná a človeka to skrátka nebaví čítať, napriek snahe zachovať si rýchlosť a čitateľnosť textu, ktorá sa ani tomuto dielu nedá odoprieť.

Jedinou vecou je koniec knihy. Sklamanie. Ani nie tak koniec, kde sa autor pohral s vecou väčšou ako on sám, čo si myslím, že sa mu podarilo, a čo zanechalo dobrý dojem otvoreného konca, ale opäť, tak ako v prvom diely je to ohromné striedanie strán, pri ktorom čitateľ nevie, či a kto je dobrý alebo zlý, čo sa s kým stalo, kto je na koho strane a čo sa vlastne deje. Tento ohromný neporiadok ako po prvom diele bol mojím sklamaním, mojím zlým koncom, čo vo mne, ako zlé závery zvyknú, zanechalo zlý dojem z celej série. Plus je tu opäť klamanie čitateľa ako v predošlom diely, čo sa mi tiež extrémne nepáčilo a myslím si, že Dan Brown mohol s Langdonom a jeho posledným prípadom naložiť lepšie, ako spravil v tejto knihe.

Napriek tomu je kniha priemerná až nadpriemerná, nikoho určite nezabije, nikomu neublíži, ale pre fanúšikov môže byť sklamaním.

Informácie o titule:
Typ: Séria
Predchádzajúci diel: Stratený symbol:
Nasledujúci diel: -

Počet strán: 550
Vydané v roku: 2013 (v ČR aj SR), 2016 (v ČR)
Vydavateľstvo: Argo (v ČR), Ikar (v SR)
Orientačná cena: 15 eur

Originálny názov: Inferno
Originálny vydavateľ: Doubleday
Prvé vydanie v origináli: 2013
Orientačná cena v origináli: 6-20 eur

Autor:
Dan Brown sa narodil v roku 1964 v New Hampshire. Je autorom thrillerov, z ktorých najznámejší je Da Vinciho kód. Sám autor sa zaujíma o kryptografiu a jeho manželka je historička umenia a maliarka. Predtým ako sa stal spisovateľom na plný úväzok bol Dan Brown učiteľom angličtiny, podobne ako jeho otec, ktorý bol taktiež učiteľom, dokonca oceneným ako najlepší učiteľ matematiky v New Hampshire. Na motívy jeho kníh bolo natočených niekoľko filmov.
http://www.danbrown.com/


Recenzia: Anjeli a Démoni

1. dubna 2016 v 15:00 | Ari |  Filmy
Názov: Angels & Demons
Dĺžka: 133 minút
Pôvod: USA
Rok vydania: 2009
Štúdio: Columbia Pictures
Režisér: Ron Howard, Francois Orenn
Žáner: mysteriózny, dráma, thriller
Hodnotenie:
6,7/10 67%

Anotácia:
Keď Robert Langdon objaví dôkazy o znovuobnovení starovekého tajného bratrstva známeho ako Ilumináti - najmocnejšej tajnej organizácie v histórii - tak čelí smrteľnému nebezpečenstvu, ktoré ohrozuje najnenávidenejšieho nepriateľa tejto tajnej organizácie: katolícku cirkev. Keď sa Langdon dozvie, že hodiny na nezastaviteľnej časovanej bombe, ktorú predstavujú Ilumináti, neustále tikajú, odlieta do Ríma, kde spojí svoje sily s Vittoriou Vetrovou, krásnou a záhadnou talianskou vedkyňou. Langdon a Vetrová se vydávajú na nepretržitú cestu a dobrodružstvom nabitú naháňačku odhrávajúcu sa mezi zapečatenými kryptami, nebezpečnými katakombami, opustenými katedrálami a dokonca do srdca nejuzavrenejšieho trezoru na svete. Na svojej ceste sledujú 400 rokov staré starobylé symboly, ktoré znamenajú jedinú nádej pre prežitie Vatikánu.

Trailer:

Môj názor:
Sledovať film v krátkej dobe po prečítaní knihy je vždy bolesť, ale vždy treba prihliadať na to, že film je iný druh umenia, iný druh spracovania nápadu ako knihy. Ťažko vierohodne narvať 500 strán do svojhodinového filmu, hoci aj pri tomto filme boli dve hodiny príliš veľa na pozeranie.
Poznáte ten pocit, keď niečo sledujete alebo čítate a vlastne vás to ani nebaví, ale máte pocit, že zachvíľku, ak vydržíte, tak príde to vyvrcholenie, ale ono stále neprichádza? Tak tento pocit som mala aj pri tomto filme.

Opätovne sa k nám vracia Tom Hanks ako profesor na Harvarde, Robert Langdon, ale tentokrát si so sebou prináša inú spoločníčku, a to Vittoriu. Môžem byť opäť nadmieru sklamaná postavami?
Na pána profesora som si už zvykla, ale v tomto filme bolo opäť ukázané niečo, čo na neho skrátka nesedí. Ale na druhú stranu, zapadá do kontextu a ako postava, odhliadnuc od kníh, ale zapadajúc do frančízy.
Opäť je tu však ženská postava, z ktorej som nebola príliš nadšená, lebo opäť bola odsunutá až na zadnú koľaj a nebolo jej dané toľko priestoru, koľko by som si žiadala, ale na druhú stranu cením si toho, že tvorcovia ju radšej odsunuli do úzadia namiesto toho, aby z nej urobili zle napísanú postavu, ktorú nikto v závere nemá rád, ale trocha elánu by jej predsa len sadlo, lebo v porovnaní sio Sophie z prvého dielu vyzerali takmer rovnako a nepáči sa mi toto šablónovanie príbehu, ktorému sa filmári oproti knihám pokúšali vyhnúť.
Keď má prísť na ostatné postavy, bola som vcelku milo prekvapená ich poňatím a celkom ma bavilo, ako sa pohrali tvorcovia z konceptom, z ktorého vychádzali.


A ako aj na rovine postáv, tak aj na rovine príbehu. Nechcem ho porovnávať s knihou, lebo mi nejde nepovedať, že v knihe to bolo úplne inak, ale myslím si, že príbeh ako taký je dobre spracovaný. Celkom verne boli prenesené niektoré detaily deja, niektoré nepodstatné a zamotávajúce motívy boli vyhodené, čo oproti knihe výrazne prečistilo dej a všetko bolo spracované iným štýlom a na inej úrovni, čistejšie, ako v predošlom diely, takže sa film oveľa lepšie pozerá. Dúfam, že pri treťom diely série sa bude pokračovať v tomto trende a príbeh sa ešte lepšie okrúha a lepšie spracuje, takže zostane len to záživné a nebude to príliš dlhé, lebo ako Da Vinciho kód, aj tento film mi rpišiel príliš zdĺhavý a aspoň hodinu by som bezmilosti dala dole a spravila príbeh viacej dynamický, lebo stále sú tu detaily, ktoré by sa dali vyhodiť bez toho, aby to poškodilo príbehu, prípadne, hoci so sprznením originálneho príbehu, nahradiť za niečo zaujímavejšie.
Predsa len, film ej iný žáner a treba na to myslieť. V knihe je niekedy filozofovanie celkom milé, ale pozerať sa na to vo filme je pomerne oničom.

Tomuto filmu by som ale rada pochválila aj soundtrack, ktorý je veľmi epkný a hodí sa k filmu, tentokrát je lepšie spojený s vizuálom, ktorý podľa môjho konečne ide s kvalitnou hudbou, lebo Hans Zimmer, čo sa môže pokaziť?
Iba ten dabing ma zabíja, hoci to bola moja voľba pozerať film s dabingom. Niežeby boli hlasy nejako extrémne zlé, keď si človek an ne navykne, ale mnohé časti vo filme nie sú ani nadabované, ani natitulkované, takže divák stráca časti filmu a vizuál skrátka nestačí na pochopenie toho, čo sa tam deje, čo je škoda.


Na záver, čo povedať? Anjeli a démoni sú lepší. Lepšie spracovanie, lepšie sa sledujú, lepšie vizuál aj zvuk, jeden z mála prípadov, kedy je pokračovanie lepšie ako prvý diel. Vidno, že tvorcovia sa pohrali s možnosťami a aj s rokmi, ktoré medzi dielmi ubehli a využili všetok pokrok, ktorý sa medzitým udial, lebo film bol konečne narozdiel od prvého dielu sledovateľný, hoci aj tu mám niekoľko výhrad, ktoré som ochotná prepáčiť, ale film by som nikomu príliš neodporúčala, lebo je skutočne príliš dlhý a príliš zložitý na udržiavanie pozornosti po dve a pol hodiny.

Najlepší moment/hláška filmu: -
Moje hodnotenie: 50%

Odkaz na knižnú predlohu (po rozkliknutí)
Zdroje obrázkov v obrázkoch