Červen 2016

Jacqueline Wilsonová - Lekcie lásky

26. června 2016 v 21:19 | Ari |  Knihy
"Na jeden šialený magický okamih som si myslela, že ma chce pobozkať..."
Štrnásťročná Prue a jej mladšia sestra Grace nechodia do školy, pretože ich konzervatívny a prísny otec vzdeláva doma. No keď otca po mozgovej príhode ovezú do nemocnice, Prue si konečne vyskúša, aké to je, keď má človek trochu slobody.
V škole však zistí, že po toľkých rokoch strávených doma sa nevie prispôsobiť spolužiakom ani učiteľom. Jediný človek s ktorým sa v škole môže porozprávať, je milý mladý učiteľ vývarnej výchovy Rax. Keď mu Prue začne strážiť deti, postupne sa stredom jej sveta stáva tých vzácnych desať minút na, ktoré s ním trávi osamote, keď ju autom vezie domov. No nemôže sa predsa riadiť svojimi tajnými citmi - alebo áno?
Strhujúci portrét zakázanej lásky od Jacqueline Wilsonovej.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!):
Prue nenávidí svojho otca. Nedovolí jej chodiť do školy, von, stýkať sa s rovesníkmi, dokonca nemajú ani televíziu a musí nosiť šaty ušité doma! Všetko sa ale zmení, keď k nim domov príde inšpektor a začne sa im doma vyhrážať súdom, lebo si myslia, že otec nevzdeláva svoje dcéry, Prue a Grace, doma dostatočne.
Otec ju teda pošle na doučovanie z matematiky, ktoré Prue ale ohromne nudí a radšej sa rozhodne ďalšie tri stráviť v obchodoch a minie tam 60 libier na doučovanie. Pokúpi si sladkosti, umelecké potreby, časopisy a nové spodné prádlo. Verí, že to utají, ale raz ráno príde list od doučovateľky, takžer musí priznať pravdu, čo jej otcovi spôsobí mŕtvicu a skončí v nemocnici. Dievčatá sa musia pripraviť na zmeny a tou najväčšou je chodenie do školy. Grace ide do primy, zatiaľ čo Prue ide do špeciálnej kvarty. Nenávidí spoluiakov aj učiteľov, zaostáva a výtvarná je jej jediným svetlým bodom, kvôli učiteľovi Raxovi. Ten jej ponúkne aby mu prišla strážiť deti a ona to s radosťou prijme. A takto trávi svoje dni - trpí v škole, večer trávi s otcom v nemocnici, ako ho pomaly učí opäť rozprávať a piatky strážením detí, prehrabávaním sa v Raxových veciach a konvewrzovaním s ním v aute po ceste domov.
Jej vzťah so spolužiačkami sa zhorší, keď si Rita uzmyslí, že Prue jej prebrala chalana, Tobyho, hoci to nie je pravda, lebo stojí iba o Raxa. Aj ten si všimne jej city a snaží sa tomu zabrániť, ale jedného večera sa neubráni a skončia vášnivo sa bozkávajúc.
Na druhý deň sa vráti otec dievčat domov a tu sa začnú pravé problémy nielen ním, ale aj v škole, lebo jej vzťah s Raxom vypláva na povrch a musí odísť na inú školu aby jej milovaný učietľ neprišiel o miesto. Ale vďaka Tobymu, ktorý im pomôže speňažiť vzácne knihy sa jej aspoň podarí lepší štart a všetko sa zdá ako má, hoci Prue vnútri trpí pre svoju prvú lásku.

Môj názor:
Nemôžem uveriť, že ako malej mi moja mama dovolila takéto niečo čítať! Ako, nie je to nič hrozné, lebo dokopy sa tam aj tak nič nestalo, ale moja mama bola svojho času dosť prísna v tomto smere...

Napriek tomu sa otvorene priznám, že ja absolútne zbožňujem túto knihu, viaže ma k nej nostalgia a v slabých chvíľkach za ňou siahnem aj teraz, hoci z tohto druhu zakázaného ovocia som už vyrástla, aby som sa pobavila a trochu triasla od strachu nad tým, čo sa stane potom.
Príbeh je z môjho hľadiska delenia tvorby tejto autorky určite v tej druhej časti, časti, ktorá sa vyznačuje prvými milostnými vzťahmi, zákazmi a dospievaním, narozdiel od jej kníh pre mladšie ročníky, kde dominujú hodnoty ako priateľstvo a vzťah s rodičmi, hoci rodinným vzťahom sme sa naubránili ani tu, ale prešli sme z náznakov a skrývania problémov na otvorené rozprávanie o nich a ich mieste v reálnom živote, ako aj predsudkoch o nich.
A napriek tomu, že tento príbeh je ako každý druhý príbeh od tejto autorky značne extrémny a nerealistický, tak si každý môže nájsť niečo zo svojho dospievania, s čím sa vie v tejto knihe stotžniť, či už je to vzťah s otcom, súrodencami, spolužiakmi, prvými láskami, alebo je to vzťah k materiálnym veciam či problémy s peniazmi alebo imaginárnymi priateľmi a zákazmi.

Taktiež aj hlavná postava, v tomto prípade Prudence, je veľmi stotžniteľná postava, ktorú si čitateľ možno nie až tak zamiluje, ako ju dokáže pochopiť, lebo cez krivdu,. ktorú na nej spôsobili rodičia je málokto, kto by ju nevedel pochopiť, lebo si myslím, že málokto z cieľovky tejto knihy, dievčať v citlivom veku, nikdy nepocítil odopieranie a zákazy zo strany rodičov, či už viac alebo menej prísnych.
V knihe je vidno s odstupom pubertálne chovanie pod vplyvom búriacich sa hormónov, čo má aj svoju edukatívnu časť, lebo opäť ponúka cieľovke zrkadlo, ktoré je občas potrebné nastaviť.
A ja si veľmi cením preto Prue ako dobre napísanej postavy, ktorá sa snaží pretĺcť ako najlepšie vie, lebo ukazuje, ako sa môže život jednoducho zmeniť a opäť sa nezameriava iba na svetlé slniečkové strany života, ktoré iba občas sa pokúsi nabúrať banálny problém.

Ako už som povedala, Jacqueline Wilsonová bola moja spisovateľka číslo jedna, keď som mala 9-12 rokov, čo je paradoxne aj cieľová skupina tejto knihy. Ja si myslím, že cieľovej skupine rozhodne stojí za prečítanie a že má svoju hodnotu aj dnes, nielen pre svoju kontroverziu zo strany pozadia celého príbehu, ale aj ako príbeh ako taký, ktorý si myslím, že je stále v istom zmysle napätý a vzrušujúci a že by mohol baviť aj dnes dievčatá vo veku, v akom som bola ja, keď som túto knihu prvýkrát čítala. Určite bude ešte dlho patriť na moju poličku obľúbencov a veľakrát si ju ešte prečítam. Ak sa ma niekto spýta na moju najčítanejšiu knihu, tak mu poviem, že je to rozhodne táto. Čítala som ju asi miliónkrát (ok, začínam byť akpánek emocionálna) a myslím si, že každý z cieľovky by jej mal dať aspoň malú šancu.

Informácie o titule:
Počet strán: 278
Vydané v roku: 2006 (v ČR) a 2008 (v SR)
Vydavateľstvo: BB art (v ČR), Slovart (v SR)
Orientačná cena: okolo 7 eur v antikvariátoch, inak vypredaná

Originálny názov: Love Lessons
Originálny vydavateľ: Doubleday
Prvé vydanie v origináli: 2005
Orientačná cena v origináli: okolo 5

Autor:
Jacqueline Wilsonová sa narodila 17. decembra 1945 v Anglicku a je známou autorkou kníh pre deti, ktoré boli označené za kontroverzné, lebo často riešia témy ako rozvod, detský domov a adopciu, či mentálne choroby. Za svoje knihy bola okrem iného viackrát ocenená cenou Specsavers National Book Awards, za najlepšiu britskú detstkú knihu. Jej knihy sú dobre známe aj u nás, za zmienku stoje knihy ako Prvé slzy, Prvé lásky, Prvé trampoty, Polnoc, Tetovaná mama, Cukrová vata, či Dvojčatá v akcii.



Zrkadlo

26. června 2016 v 15:25 | Ari |  Poviedky
Bolo raz jedno dievčatko. Chodilo si tak po svete a hovorilo každému, koho stretlo: "Som dievčatko."
Raz dostalo dievčatko peknú krabičku. Z darčeka sa potešilo a s úsmevom ho otvorila. Vnútri bolo zrkadlo. Dalo si ho do vrecka a pokračovalo v ceste.
Chodilo si tak po svete a hovorilo každému, koho stretlo: "Som dievčatko a mám zrkadlo," až kým jej niekto nepovedal: "Tak prečo sa doň nepozrieš?" Dievčatko sa pozrelo do zrkadla a zistilo, že je celé modré. Dalo si zrkadlo do vrecka a pokračovalo v ceste.
Chodilo si tak po svete a hovorilo každému, koho stretlo: "Som modré dievčatko a mám zrkadlo."
Raz stretlo modré dievčatko červeného chlapca, zobrali sa a mali spolu fialové deti.
Koniec.



Ľudia sú takí sprostí

19. června 2016 v 21:03 | Ari |  Poviedky
Odrazila sa oboma nohami od steny zaberajúcej druhú stranu stola. Kancelárska stolička by ju bola odviezla až do polovice miestnosti, keby v nej nebol taký bordel, ktorý jej zahatal cestu. Nepovedala nič, iba zavrela oči a zaklonila sa. Stolička sa pod prenesenou váhou prehla a ona v strachu, že sa prekotí sa naklonila opäť dopredu a prisunula sa k stolu. Zložila nohy do tureckého sedu a pokračovala v úlohe. Venovala jej ale minimálnu pozornosť.

Taká bola aj v škole. Zasnene sa pozerala z okna, krútila pentelkou medzi prstami, listovala dopredu a dozadu v knihe, čmárala si do zošitov, ktoré neboli určené na práve prebiehajúcu hodinu. Keď jedla, jedla pomaly a akoby rozjímala nad každý sústom, ktoré sa chystala zjesť. Málokedy dojedla svoje jedlo celé, často zbytok, niekedy posledné sústo, niekedy polovicu, vyhodila do smetného koša pri umývadle. Celé jedlo nikdy nevyhodila, vždy ho poslušne nosila domov. Niekedy si ho priniesla aj na druhý deň a dojedla ho, niekedy ho nosila nieľko dní za sebou a niekedy ho už na druhý deň nemala. Nikdy ho ale nezjdela, ak nebola v škole.

Jej vlasy vyzerali vždy ľahučko a mäkko. Neustále si ich odhŕňala z tváre a snažila sa ich mať čo najviac vzadu, ale cez spustené ramená sa jej vždy aspoň pár pramienkov prešmyklo do tváre. Tam ich zniesla, iba keď sa s nimi pohrávala za prípadu, že so sebou nemala jedno zo svojich verných pier, alebo v prípade, že sa na nudnej hodine pokúšala spať tak, aby ju učitelia nevideli, kedy jej vlasy poslúžili ako nepriepustný baldachýn na posteli.

Málokedy opúšťala školu sama, vždy išla aspoň kus cesty s niekým, či už boli priateľky alebo nie. Keď odchádzala sama už na vrátnici si nasádzala slúchadlá a rýchlym krokom, akoby do rytmu hudby, ktorú nikto nepoznal sa pobrala na svoj autobus. Nezvykla kývať hlavou do tempa, vždy počúvala hudbu s rovnou tvárou, akoby na ňu nemala žiaden účinok.

Nikto neveril, že by ju niečo mohlo trápiť. Napriek svojej nepozornosti si viedla v škole celkom dobre, mnohí si dokonca želali, aby im niektoré predmety išli ako išli jej, a o veciach, ktoré jej nešli nikdy nehovorila, maximálne pohodila hlavou a pokrčila ramenami, keď sa jej na to niekto opýtal. Prečo sa trápiť, odvetila vždy s nadsázkou. A tak ju videli a tak ju brali. Takmer ako ducha, povzneseného nad všetkými a nad všetkým.

Až do momentu. kedy sa medzi nich rozniesla správa, ktorá otriasla ich pohľadom na ňu a spravila z nej zas človeka z mäsa a kostí, skutočných ako bola smrť. Jej smrť. Bolo to také jednoduché, taká jednoduchá zmena, aby ju ľudia začali vnímať ako človeka. Zabila sa. Pre široké publikum to ola až príliš rýchla zmena, ale zasvätenci vedeli, že jej smrť bola veľmi pomalá. Že všetko sa začalo tak dávno.

Bola ešte malé dievčatko. Tenké, drobné, s odstávajúcimi copíkmi, krivými zubami a veľkými očami v ktorých sa odrážalo samo nebo na ktoré so zvedavosťou hľadela keď napodobňovala svojich detských hrdinov s animovaných seriálov, ktorý s obľubou v mrakoch hľadali tvary, ale na sídlisku jej výhľad zakrývali paneláky a tak namiesto v oblakoch hľadala život v panelových domoch obkľučujúcich ju z každej strany. Ale už vtedy tŕpla od strachu. Od strachu o svoje plyšáky, ktoré prežívali dobrodružstvá, ktoré až priveľmi hraničili s tvrdou realitou a potom neskôr aj od strachu nad dobrodružstvami svojimi, u ktorých bolo ťažko rozlíšiť, v ktorej realite sú nebezpečnejšie.
Tieto dobrodružstvá často menili formu, prostredie, postavy a smer, ako rástla, tak sa stáli surrealistickejšie, ale časom sa zas vracali do reálneho sveta. Až raz dopadli na dno a zmenili sa na tvrdú realitu, ktorá bere sny a nádeje a stavia obyčajných ľudí pred obyčajné rozhodnutia bez akejkoľvek lásky, priateľstva či spravodlivosti, kde sa nehrá podľa pravidiel a tvrdá práca neznamená všetko.

Možno za to mohol ten neskôr nájdený denník, ale ľuďom sa to všetko začalo vracať. Jej modré oči v ktorých sa zračila obloha. Jej vlasy, ktoré vždycky krásne voňali. Spôsob, akým si podopierala hlavu, keď sa pozerala z okna, ako ohrýzala všeky perá a ceruzky. Spoemnuli si ako sa bála byť sama, ako sa vždy ťažko nadýchla a povedala, že je to jedno, hoci ju to muselo raniť.

Na poslednej strane jej denníka bolo zapísaných niekoľko riadkov:
Nemám žiadne záväzky,
tak prečo by som nemala skočiť,
ukončiť to pálenie,
ukončiť to trápenie,
nie som hurikán,
môj dych rozhýbe iba pár listov na vysychajúcej palme,
tak prečo by som nemala skončiť?

Posledný zápis bol ešte kratší, datoval sa z dňa jej smrti: Ľudia sú sprostí. Začnú zaujímať až keď už nemajú prečo sa trápiť.


Recenzia: Snoopy a Charlie Brown: Peanuts vo filme

19. června 2016 v 14:44 | Ari |  Filmy
Názov: The Peanuts Movie
Dĺžka: 88 minút
Pôvod: USA
Rok vydania: 2015
Štúdio: Blue Sky Animation
Režisér: Steve Martino
Žáner: animovaný, rodinný, dobrodružný, komédia
Hodnotenie:
7,2/10 66%

Anotácia:
Kto z Vás nepozná Snoopyho, toho najlepšieho psieho kamaráta na svete? A predovšetkým jediného psíka, ktorý dokáže zo svojho , tak trochu citlivého pána, Charlie Browna, urobiť najväčšieho hrdinu. A to nie je vôbec jednoduché. Charlie Brown je totiž pre zmenu najslávnejší svetový outsider, ktorý šéfuje najhoršiemu baseballovému tímu, nedokáže prehovoriť ani na svoju tajnú lásku Malé ryšavé dievča. Hlavne je to chlapec, ktorému sa stále prihodí niečo veľmi tragické, alebo aspoň vtipné. A teraz sa Charlie, najmenej pravdepodobný hrdina, vydáva na veľmi nebezpečnú výpravu, zatiaľ čo jeho kamarát Snoopy sa stretáva so svojím najväčším nepriateľom, Červeným Barónom. Na filmovom plátne sa vedľa tejto dvojky predstaví celá partia populárnych Peanuts, a tak vo filme nechýba Charlieho najlepší kamarát Linus a jeho trochu protivná sestra Lucka, nebojácna Peťa Pepermintová, Charlieho mladšia setra Soňa a ďalší. A táto partia to poriadne roztočí.

Trailer:

Môj názor:
(*teleshopingovým hlasom*) Už máte dosť otravných postáv, ktoré robia celý film zlé rozhodnutia? Nebaví vás neustála prekombinovanosť pri spracovaniach na veľké plátno? Hľadáte rozprávku, ktorej umelecký štýl bude pripomínať východzí materiál?
Tak potom je Snoopy a Charlie Brown: Peanuts vo filme to právew pre vás!

Príbeh tohto animáku sa zakladá na celkom jednoduchom koncepte. Charlie ako hlavná postava, hoci prbé meno je Snoopy sa zamiluje do svojej novej spolužiačky a snaží sa si ju získať tým, že jej ukáže, že práve on je víťaz.
Čo ale samozrejme nefunguje, lebo potrebujeme príbeh na jeden a pol hodiny a tak namiesto toho, aby sa odhodlal a šiel za ňou sa ju snaží uchvátiť vecami ako víťazstvo v súťaži talentov, domácou úlohou, ktorú za ňu napíše a perfektným skóre v teste. A práve v týchto troch bodoch sa niečo pokazí a Charlie je postavený pred niekoľko morálnych diliem a skúšok, ktoré musí zdolať.
A tu prichádza tá super časť. Charlie sa vždy rozhodne správne! Spočiatku som sa u každej dilemy modlila, aby to nepokazil, lebo sa mi veľmi páčil ten sladký heartwarming pocit ktorý z tejto rozprávky sála, ale po chvíli som sa už iba prihlúplo usmievala a tešila z toho, ako krásne Charles ustál každý problém, ktorý sa pred neho postavil a zamilovala som si ho ako postavu na úplne inom levely.
A hoci by sa toto mohlo zdať nudné, tak to tak vôbec nebolo a naopak bolo to iba príjemne oddychové s troškou napätia a smiechu.
No a pre mladšie ročníky tu bola aj druhá, rovnako neobvyklá ale v istom smere zaujímavá príbehová rovina a to Snoopyho. Priznám sa, že mňa až toľko nebavila a viac som sa zaujímala o reálne problémy vylíčené v hlavnom príbehu, ale myslím si, že cieľová skupina tohot filmu, ktorá je určite o pár rokov mladšia ako ja tento "mimoňovský" počin určite ocení.


Čo sa postáv týka, ako už som povedala, Charlie Brown je konečne postava, ktorá má morálny kompas dobre nastavený už od začiatku, nemusí sa človek pri jeho sledovaní chytať za hlavu a predsa má šancu sledovať jeho postupný character development. Podľa mňa sa mu podarilo posunúť charakter animivanej postavy na novú úroveň, čo si veľmi cením.
Aj v prípade Charlieho lásky, malého ryšavého dievčaťa som bola milo prekvapená. Zvyčajne nemám rada tento druh lásky hlavného hrdinu, ktorá sa s ním v podstate celý rok nerozpráva a nakonci sa rozhodne preniesť cez triedny boj a zistí, že miluje hlavného hrdinu pre jeden veľký hrdinský čin, ale tentoraz sa z rozumných dôvodov pekne zachovala a vytvorila medzi sebou a Charliem tú krásnu detskú priateľskú lásku, ktorá je z môjho pohľadu oveľa hodnotnejšia ako mnohokrát až neosobné prejavy náklonnosti v niektorých filmoch.
Ale moja obľúbená postava bola aj tak Pepermintová Patty. Ona je tak super.

Ďalšou outstanding časťou filmu je tu animácia. Na prvý pohľad do vyzerá na klasickú CGI, celkom dobrú, ale stále za úrovňou ťahačou ako je napríklad Pixar. Ale na druhý pohľad sa dá povedať, že je prinajmenšom zvláštna. V určitých momentoch prepracovaná a neustále pripomínajúca Peanuts v svojej najčistejšej podobe ako komiks, čo sa mi veľmi páčilo.
Soundtrack tohto kúsku je jednoduchý a pohodový, podtrhuje atmosféru, pekne sedí v správnych momentoch a hlavná pesnička vykonáva svoju prácu montáže v momente, kde nie sú potrebné slová. Dokonca aj dabing sa mi páčil, pripadal mi nevtieravý a preklad sa vo väčšine tiež vydaril.
Moje záverečné zhodnotenie? Áno, áno, áno. Je mi ľúto, že som na tomto filme nebola v kine, keď ešte bežal. Zbožňovala by som ho ešte viac. Ale čo je väčším ukazovateľom kvality ako to, že film je dobrý aj bez všetkého pozlátka, ktoré mu kino dodáva? Táto kúzelná rozprávka si ma získala, zasmiala som sa, zahrialo ma to u srdca a rada si ju pozriem znovu a určite by som ju odporučila každému, kto má rád túto sladkú trochu gýčovú rodinnú zábavu.

Najlepší moment/hláška filmu: Kto chytá v byte
Moje hodnotenie: 94%

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Jeffrey Eugenides - Smrť panien

10. června 2016 v 23:45 | Ari |  Knihy
Román nositeľa Pulitzerovej ceny a predloha filmu Sofie Coppoly.

Toto je príbeh o Cecilii, Therese, Bonnie, Mary a Lux Lisobonových z Detroitu a jeden z najpodmanivejších nadčasových románov o dospievaní.

Všetko sa začalo jedného leta, keď lisbonovské dievčatá, krásne a nedosiahnuteľné, spáchali samovraždu. Chlapci fascinovaní dospievajúcimi sestrami pozorovali ich osudy z druhej strany ulice a s odstupom času skladajú mozaiku rozpadu naoko usporiadanej rodiny z amerického predmestia.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Všetko sa to začalo jedného leta, kedy sa najmladšia zo sestrier Lisbonových, Cecille pokúsila o samovraždu. A hoci dievčina bola vždy čudáčka zaskočilo to celú ulicu. Jej život jej síce zachánili, ale nevydržalo to dlho.
Na radu psychiatra sa v prúdernej rodine dostane dievčatám istá sloboda, ale všetko sa to skončí pri jednom jedinom večierku, pri ktorom Cecille vyskočí z okna a definitívne sa zabije.
Dievčatám sa opäť začne dostávať obmedzovania a prudérnej výchovy a všetci z ulice sa snažia prísť na dôvodo samovraždy a aj pomôcť nejakým spôsobom dievčatám, ktoré sa čím viac izolujú. Jedného dňa dokonca prestanú chodiť do školy. Krátko na to prestane ich otec chodiť do práce a všetc žijú spolu uzavretí v chátrajúcom dome. Každé z dievčat sa snaží utiecť svojím spôsobom, ale nič im nepomáha. Spoločne skontaktujú chlapcov z druhej strany ulice. Istý čas spolu komunikujú, pričom chlapci ich od začiatku bedlivo sledujú, až jedného večera ich pozvú k sebe. Chlapci si myslia, že chcú utiecť, ale nemajú úplne pravdu. Zvyšné štyri dievčatá sa tiež pokúsia o samovraždu. Trom sa to podarí, ale Mary prežije.
Za ten čas dajú rodičia dom do poriadku a chystajú sa ho predať. Keď sa Mary vráti, a hoci sa tvári v poriadku užije prášky na spanie a zabije sa.
A tak celá ulica sleduje začiatok absolútnej zmeny spoločnosti, hoci navonok sa zdá, že sa v ich predmestskom živote nič nezmenilo.

Môj názor:
Práve som tú knihu dočítala a vzhľadom na to, že pred uzavretím známok mám ešte jeden celý dhý víkend, ktorý si môžem pod tlakom neustáleho potlačovaného stresu vychutnávať, tak nemám čo robiť a povedala som si teda, že hneď napíšem aj recenziu. Zvyčajne pred písaním recenzie si to nechám trochu uležať v hlave, nechám to opojenie trochu vyšumieť, ale zistila som, že keď som ešte naladená tak píšem tie najlepšie recenzie (myslím, že môj extrémne rageový Titanic je toho jasným dôkazom - toľko komentárov pod recenziou som ešte nikdy nemala) a tak som sa rozhodla, že sa do knihy pustím teraz aby som si ju mohla s pocitom satisfakcie dať niekam do poličky.

Takže, dámy a páni, Smrť panien. Prvotina autora s extrémne nepríjemne sa píšucim menom, ktorému sa budem pokúsať pri písaní vyhýbať, ktorý okrem iného získal aj Pulitzerovu cenu za svoj román Middlesex, ktorý, ako správne hádate, na Slovensku ani nevyšiel. Joj, sme mi ale intelektálna krajina. Našťastie, kniha Smrť panien má aj svoje filmové spracovanie, takže sa nie je čoho obávať (alebo možno áno, lebo som ho ešte nevidela, however, má dosť vysoký rating na čsfd).

Čo ale môžeme od tejto títernej, horko-ťažko dvestostranovej knižôčky očakávať?
Prvá vec, ktorá na nej upúta je obálka. Ako na každej knihe. A musím povedať, že táto kniha ju má absolútne neskutočne nádhernú. Dokonca aj keď sa dá dole prebal, tak vyzerá úchvatne, hádam aj lepšie ako s ním.
A práve to bol dôvod, prečo som si u tejto knihy hovorila, že aj keď nebude nejako extrémne dobrá, tak aspoň bude vyzerať dobre v poličke. A to jedno euro ani nebolí. (Nebolelo by ani keeby bola otrasne vyzerajúca a zlá, lebo jedno euro za knihu v doosť dobrom stave je hotový knihomolský oragzmus.)

Ale našťastie som sa týmto nemusela zaoberať, lebo tá kniha bola podľa mňa skrátka skvelá. Úprimne sa mi páčila, veľmi som sa z nej potešila, lebo za uplynulý polrok som mala pocit, že čítam len samé knihy, ktoré ma nie až tak bavia a skôr sa nútim do toho, aby sa mi aspoň trochu páčili.
A u tejto knihy to proste tak nebolo. Hneď na prvý pohľad som si zamilovala motív. Jednoduchý, úplne obyčajný, s trochou mystiky a tajomna, ale predsa len zo života a zároveň tak neobvyklý, zasadený v dobe, na mieste a čase tak obyčjanom, až to bolo až príliš neuveriteľné. Päť krásnych dievčat s tragickým osudom a skupina chlapcov z druhej strany ulice si ma získali svojim skutočne nadčasovým príbehom o dospievaní a zisťovaní, že nič nie je tak, ako sme si mysleli, sledujúc, ako sa krásne Lisbonovské dcéry zmenili z plavovlasých anjelov na obyčajné ľudské bytosti, ktoré nevedeli, kam ich život zavanie a postupne sa nachádzali v svojej smrti.

Americké predmestie, priveľmi náboženské a priveľmi prudérne na dnešný svet ma vtiahl do svojej doby a ukázolo mi viac, ako päť dievčat, ktorých život sa skončil skôr, ako čakali. Príbeh mi ukázal skupinu chlapcov, ktorý po nich túžili, skupinu, ktorá pátrala, spoznávala, ale žila aj svoje životy a životy celej ulice. Toľká rozmanitosť na oko tak rovnakých charakterov si ma podmanila, veď, čo je krajšie ako jednoduchosť. Žiadne zbytočne výstredné postavy, iba obyčajné ľahko nájditeľné osoby na predmestí.

Ale čo ma njaviac dostalo, vlastne tak ako zvyčajne, bol autorov štýl. A tentoraz to myslím skutočne vážne, vážnejšie ako kedykoľvek predtým, lebo autor (prosím povšimnúť si, ako používam slovo autor namiesto Eu~ niečo) mi svojim spôsobom storytellingu s ktorým som sa ešte u žiadnej inej knihy nestretla tak otovoril čoi, že začínam prehodnocovať veľmi veľa kníh, ktoré som čítala, lebo spôsob akým bola táto kniha podaná bol skutočne výnimočný, sama by som to prirovnala ku filmu Citizen Kane v tomto smere, lebo aj na miestach, kde čiste zabávačská hodnota zaostáva to storytelling presúva do úplne inej roviny, do niečoho iného, a dáva tomu výnimočnú hodnotu.

Túto knihu som milovala od začiatku do konca. Podľa mňa je krásna. už dávno som sa tak nestotožnila s knihou ako som sa stotožnila s touto spoveďou z predmestia. Po dlhom čase som mala so sebou knihu, ktorú som radšej čítala ako čokoľvek iné a mala som problém ju odložiť. Keby som nemala teraz toľko povinností nepochybne by som ju zhltla na posedenie, hoci musím povedať, že aj takto rozkúskovaná mala svoje čaro, možno ešte väčšie, lebo som si vedela nechať každú časť odležať na chvíľu v hlave. Určite si nenechám utiecť zvyšné knihy od autora, ak sa mi k nim nejakým spôsobom podarí dopracovať.

Informácie o titule:
Počet strán: 199
Vydané v roku: 2013 (v ČR aj SR)
Vydavateľstvo: Host (v ČR), Slovart (v SR)
Orientačná cena: 11 eur

Originálny názov: The Virgin Suicides
Originálny vydavateľ: Farrar, Straus and Giroux
Prvé vydanie v origináli: 1993
Orientačná cena v origináli: 11 eur
Filmové spracovanie:
Smrť panien (1999)

Autor:
Jeffrey Eugenides sa narodil v roku 1960 v Detroite v Michigane. Študoval na Brownovej univerzite a absolvoval kurz tvorivého písania na Stanforde. Svoju prvú poviedku publikoval v roku 1988. Jeho diela potom dlho vychádzali v rôznych novinách. V roku 19993 publikoval svoju prvú knihu, Smrť panien, ktorý bol neskôr sfilmovaný. V roku 2003 napísal román Hermafrodit za ktorý získal Pulitzerovu cenu. So svojou manželkou žije v New Jersey.


Mór Jókai - Levočská biela pani

6. června 2016 v 17:19 | Ari |  Knihy
"Hradná pani v bielych šatoch a závoji chráni v čase bojov stredoveké mesto Levoča. Zaľúbi sa však do veliteľa nepriateľských vojsk..." Krásny historický román odvodený od skutočných udalostí z uhorských čias stavovského povstania Františka II.

Obsah (OBSAHUJE SPOILERY!):
Na Silvestra sa v Levoči stretávajú všetci v kostole. Po omši odchádza starosta na schôdzu rady, kde sa znenadania objaví bývalý starosta, o ktorom si všetci mysleli, že umrel a hneď sa chopí vlády nad mestom. Nanešťastie pri nových zákonoch zatkne aj svoju mladú dcéru. Vtedy vstúpi do deja Juliánna, ktorá najprv pošle svojho syna z domu a potomlsťou Kristínu vyslobodí. Tá utečie zmesta a vezme si za muža nepriateľskhé generála, ktorý sa vďaka nej tajnou chodbou dostane do mesta. Zaútočia aj na Juliánninho milenca, Andrássyho, pre ktorého musí Juliánna upustiť od svojej mravnosti. Na to uteká preč z Levoče, aby získala to, po čom najviac túži - barónskom titule pre svojho syna. Musí preto ale neraz ťažko bojovať, podplácať a podvádzať a nakoniec sa jej to aj tak nepodarí.
Juliánnu pre jej podvody uväznia a keď sa pri svojich posledných chvíľach dozvie o smrti svojho synčeka, tak pokorne odíde z tohto sveta.

Môj názor:
Tak, a som tu zase s knihou z edície Meteor a nečakane som sa do nej opäť nepustila zo svojho vlastného popudu, ale kvôli škole a ešte nečakanejšie bola táto kniha opäť nekonečne dlhá. Ale, po Quo Vadis a Čachtickej pani som ani nič iné nečakala, lebo o tejtro edícii od Tatranu som sda už rozpisovala.

Presuniem sa teda plynulu ku konkrétnej recenzii. Táto krikľavo oranžová kniha (áno, krikľavo oranžová kniha, kto v deväťdesiatych rokoch mal pocit, že publikuje kus maďarskej klasickej literatúry v extravýraznej národnej farbe Holandska?) bola pre mňa prekvapením aj sklamaním. Nevedela som totiž, čo od tohto autora čakať. A hoci nie som fanúšičkov ani slovenskej, ani všeobecne stredoeurópskej literatúry a inklinujem skôr k západnejším spisovateľom, tak som od tohto notoricky známeho mena čakala, že táto kniha bude skutočne dobrá a bude sa mi čítať tak ľahko, ako sa mi čítajú modernejšie knihy. Bohužiaľ ale, nestalo sa a tak som ostala mierne sklamaná.

Príbeh nám predstavuje príbeh Levočskej bielej panej, ale vôbec sa jej na začiatku nedotýka, naopak, dobrých 50 strán trvá, kým sa tá pani skutočne nájde a ja som asi značne nechápavá, lebo, popravde, vlastne som nepochopila, prečo ju toľko ľudí odsudzovalo a koho vlastne zradila.
Inak je príbeh celkom v pohode. Dalo by sa povedať, že ma aj celkom bavil, nebol príliš náročný, sledoval len jednu dejovú líniu a blízke udalosti okolo nej, forma by sa dala prirovnať k mnohým, pokojne aj mojím najobľúbenejším knihám, čím chcem povedať, že je značne aktuálna a zvyknutý čitateľ sa nemusí premáhať a sústrediť.
V istých pasážach knihy som sa ale nepochybne nudila a radšej som sa venovala druhej knihe, a niekedy som sa do čítania pustila s takou vervou len preto, že už som chcela mať celú tút knihu za sebou. Ale príbehovo by som ju určite nesúdila ako pohromu, práve naopak, bolo to celkom zaujímavé, taká 450 stranová legenda.
Keď však má prísť na postavy, tak s tými som mala trochu problémy. Hlavná postava mi prišla absolútne nestála, mužské postavy mi dosť zavadzali a nevedela som sa rozhodnúť, čo by som s nimi asi urobila. A ostatné postavy sa tak stratili v príbehu. Našťastie.

Čo sa týka autorovho samostatného stavu štýlu, ktorý som už vyššie načrtla, tak mi nedá nepoznamenať, že som bola opäť milo prekvapená a moje opäť boli moje predsudky naštrbené ďalším autorom, ktorý nezapadal do škatuľky, ktorú som si vytvorila. Jazyk bol opäť veľmi neutrálny a nie zastaralý, ako som si myslela, že bude. Ale vety a kapitoly (ktoré boli krátke, óó, ďakujem) mi prišli až priveľmi "školské" a celkom dosť zapadali do štýlu, ktorý si asociujem so školským čítaním. (Samozrejme, to nie na škodu, lebo so školským čítaním si asociujem aj Sherlocka Holmesa alebo Oscara Wildea)

Moje zhrnutie teda znie..?
Dobre. Ďakujem. Kniha sa mi celkom páčila. Som rada, že som si ju prečítala, príbeh bol fajn, mnohé pasáže ma zaujali a hoci na niekotrých miestach som sa trápila, tak túto knihu považujem za viac ako obyčajnú, určite dobrú, hoci nie dokonalú a každému, kto má rád historické romány z územia slovenska by som ju solu s Čachtickou pani vrele odporučila.

Informácie o titule:
Počet strán: 448
Vydané v roku: 1923, 1926 a 1970 (v ČR), 1956, 1957, 1966, 1974, 1988, 2006
Vydavateľstvo: František Borový (23 a 26), Odeon (1970), Petit Press (2006) a Tatran
Orientačná cena: okolo 5 eur v antikvariátoch

Originálny názov: A lőcsei fehér asszony

Filmové spracovanie:
A lőcsei fehér asszony (1976)

Autor:
Mór Jókai sa narodil v Komárne v roku 1825. Vyštudoval tam za právnika, ale celý ivot venoval literatúre v ktorých sa zaoberá históriou rodného mesta a aj Uhorska ako takého. Bol členom Maďarskej akadémie viec. Jeho diela boli preložené do vyše 20 jazykov a patrí k najvýznamnejším autorom maďarskej aj svetovej literatúry. Zomrel v Budapešti v roku 1904.