Srpen 2016

Ilja Iľf, Jevgenij Petrov - Intrigy

27. srpna 2016 v 9:51 | Ari |  Knihy
Sovietski spisovatelia Iľja Iľf (1897 - 1937) a Jevgenij Petrov (1903 - 1942) svojimi románmi Dvanásť stoličiek a Zlaté teľa natrvalo zakotvili v slovenskej prekladovej literatúre, takže ich netreba osobitne predstavovať.
Výberom z ich krátkych próz chceme dotvoriť celkový profil autorov, ukázať, ako sa v rôznych etapách ich tvorby odrážali premeny sovietskej spoločnosti, ako sa menili funkcia humoru a satiry.
V poviedkach a fejtónoch, ktoré vznikali popri ich novinárskej práci, zosmiešňovali ľudské slabosti a nedostatky, všetko dožívajúce a prežívajúce, no hlavne to, čo brzdilo zdravý vývoj spoločnosti smerujúcej k socializmu. Ich smiech je veselý a bezstarostný, niekedy zlostný a bičujúci, ale vždy uzdravuje.
Dielo Iľfa a Petrova patrí k najlepším vo svojom žánri v sovietskej literatúre, ostáva živé a aktuálne dodnes, lebo aj v nás a okolo nás je stále dosť toho, čomu sa treba zdravo smiať a vysmievať.
(Z obalu knihy)

Obsah:
Zbierka poviedom a fejtónov humoristickej dvojice Ilf-Petrov.

Môj názor:
S ruskou prózou, a aj ruskou literatúrov celkovo, sa dnešný priemerný mladý čitateľ už nestretáva tak často, ako tomu bolo v minulosti, čo často vyplýva aj v neznalosť akýchkoľvek ruských spisovateľov, možno okrem jedného z YA trendov, Metro 2033. Iľja Iľf a Jevegnij Petrov ale patria ku klasikomruskej humoristickej literatúry so svojimi prózami ako Zlaté teľa, ktoré sa objavilo aj v tohtoročnej martinusáckej knižnej šifre.
No a kniha Intrigy je pomerne starým, ale rozhodne nie nezaujímavým, výberom z ich skoršej tvorby.

Čo sa poviedkovej tvorby týka, na tú som sa vcelku dosť tešila, po mojej predošlej skúsenosti s ruskými poviedkami v podobe Daniila Kharmsa, ktoré sa mi veľmi páčili a do autorovej tvorby som sa okamžite zamilovala.
Tu som ale ostala trošku zaskočená a mala som problém dostať sa na vlnu autorov, ktori prišla viac nadradenejšia a menej dôvernejšia ako Kharmsova. Keď som ale prešla cez prvých pár strán, tak som sa do poviedok začítala a veľmi ma bavili. Mala som to šťastie zasmiať sa opäť nad knižkou a niektoré poviedky sa mi až nadpriemerne páčili a čudovala som sa o to viac, že moju mamu táto kniha ale vôbec nezobrala.

Potom som však prešla k fejtónom a začala som pomali chápať jej problém s touto knihou. Spočiatku sa i fejtóny čítali dobre, kým som ešte bola na vlne poviedok, ale postupne ma to začalo unavovať a nudiť a zväčšovalo sa moje nutkanie odložiť knihu na bok.
Na druhú stranu ale za to mohol aj môj čitateľský prístup, teda ho z toho obviňujem.
Kniha je kratučká a tým vyzývak prečítaniu na jeedno posedenie a neodkladanie ju, kým som neskončila a ako to u poviedkových kníh býva, človeka rýchlo omrzí čítať stále dokola to isté, od tých istých autorov, keď to nemá nijaký príbeh či charakdevelopment, ale vždy rovnakú pointu.

Ťažko mi napísať dlhú recenziu na niečo tak krátke, ako je táto knižôčka, nuž mi ostáva iba zhrnúť, čo už som povedala. Poviedky boli super, fejtóny podľa mňa trochu zaostávali, čo dokopy dalo vcelku priemernú knižku, ktorú si určite niekedy rada prečítam znovu, alebo si prečítam niečo iné od autorov, čo bude trochu viac vyhovovať mojim preferenciam ako poviedky zo skoršej doby i neskoršej ich tvorby.

Informácie o titule:
Počet strán: 110
Vydané v roku: 1986
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Orientačná cena: okolo 3,50 eur

Autor:
Iľja Iľf (1897 - 1937) bol súčasťou autorskej dvojice Ilf-Petrov, spisovateľ a publicista z Odesy. Patril aj ku skupine odesských spisovateľov a básnikov, ktorých spájal zmysel pre humor a snaha žiť naplno. Ich prvým spoločným románom s Petrovom bola kniha Dvanásť stoličiek, ktorú nasledovalo mnoho poviedok a fejtónov význačných humorom až satirou. V roku 1937 zomrel na tuberkulózu, hoci existuje aj verzia so samovraždou, ktorá sa stále používa v niektorých západných médiach.

Jevgenij Petrov sa narodil v roku 1903 v Odese. Bol bratom spisovateľa Valntina Katajeva. Po skončení gymnázia pracoval istý čas ako vyšetrovateľ kriminálnej polície, neskôr ako redaktor a nakladateľ. Bol súčasťou dvojice Ilf-Petrov a spolu tvorili desať rokov.
Po Ilfovej smrti sa venoval filmovým scenárom a umeleckým reportážma. Zomrel v roku 1942 na fronte ako vojnový spravodaj.

Obrázok je môj

Naruto vol.3: Pro své sny

21. srpna 2016 v 21:56 | Ari |  Manga, komiksy, etc.
Naruto vol.3: Pro své sny
Zabuza, nindža zabiják, selhal při prvním pokusu o likvidaci stavitele mostů Tazuny... ale pořád ještě je naživu a to znamená, že boj nekončí! Naruto, Sasuke a Sakura teď musí ochrániť celou Tazuneho rodinu před nebezpečím... a je zcela jasné, že na tohle jejich síly nestačí. Pokud chtějí přežíť musí se podstatne zlepšit. Jenže je tu malá chybička ve výpočtu. Čekají útok jednoho nindži - a blíží se dva. Naši hrdinové se budou muset rozhodnout, co všechno jsou ochotní udělat, aby splnili svůj úkol. Jsou ochotni při obraně ostatních zabíjet... a zemřít?

Scenár: Masashi Kishimoto
Kresba: Masashi Kishimoto
Moje hodnotenie: 5/5


Ok, takže ďalší Naruto. K tomuto dielu už nemám nijakú historku, takže tentoraz to dúfajme pôjde rýchlo a stručne, teda aspoň tak stručne, ako sa na moje pomery dá.

Tretí diel nadväzuje opäť na mieste, kde skončil predošlý diel, ale tentoraz je napätie nastolené skvôl kvôli komediálnemu efektu, ako kvôli vytvorenia reálneho napätia. Tnetokrát sa príbeh začína (to je čokoláda v mojej mange?!) vcelku pomalým rozjazdom, ktorý je ale vykompenzovaný príjemným tempom a snaží sa vrhnúť nejaké lepšie svetlo aj na hlavnú ženskú hrdinku, ktorá bola doteraz predstavovaná ako veľmi slabý článok, ale napriek tomu tento úvod ukazuje, že aj ona má nejaké kvality.
Taktiež sa táto dejová línia zameriava na character development a budovanie vzťahov medzi postavami, čo oproti druhej dejovej línii vytvára uvoľnenú atmosféru, ale stále podfarbenú napätím, presne takú, ako má byť nielen pre postavy, ale aj pre čitateľa, ktorý sa na túto cestu vydal s nimi.


Druhá dejová línia zatiaľ rozvíja spomínané napätie, ale zameriava sa aj na charakter záporných postáv okrem ich všeobecného postavenia a pekne rozvíja aj relatívne vedľajšie postavy, čo robí záporákov oveľa obľúbenejších a pokúša sa oklamať čitateľa k tomu, aby dospel k morálnej dileme a túžil po živote obidvoch strán.

Tretia dejová línia v tejto mange sa opäť zameriava na pozadie tohto konkrétneho príbehu a do detailov spracováva celý konflikt naoko iba na pozadí, ale v skutočnosti je hlavnou motiváciou momentálneho deja. Všetko, od morálky celého ľudu až po situáciu v konkrétnej dedine je v krátkosti zobrazené v niekoľkých paneloch smútku a zúfalstva, ktoré musia obyvatelia na čele s Tazunom prežívať každý jeden deň.
K tomuto obrázku prispieva aj rodinná história a celý dôvod Inariho chovania, ktoré po tomto flashbacku prejde z otravného na oprávnené, ale aj to sa rýchlo zmení vďaka Narutovi, ktorý si svojou nezlomnosťou a otravnou vytrvalosťou opäť získa srdcia čitatetľov a tak aj Inariho, čo je podľa môjho názoru veľmi utešené a ako viem, v neskorších dieloch to bude mať svoje ovocie.


No a poslednou časťou mangy, po tomto opätovnom predstavovacom kole, ktoré je vždy spríjemňujúcou čaťou nekonečných máng so stále rovnakou zápletkou, je samozrejme boj a posledný krok k vyvrcholeniu už dva diely skladaného napätia, aspoň tak som si myslela.
O tomto boji sa nedá povedať, že by mal také rýchle tempo, ktoré som si chválila u predošlého dielu, naopka značne spomaluje a hrá viacej o čas s myšlienkami a stratégiou, pričom opäť buduje zaujímavé napätie v oboch bojoch.

Jedinou vecou, čo je mi ľúto je jedine to, že viem, ako to celé dopadne, čo uberá Narutovi zo svojho napätia a masívneho cliffhangeru na konci, ktorý musel byť pre vtedajších čitateľov Jumpu skutočne niečo nja zavraždenie. Milovala by som túto atmosféru, ale milujem aj jej pozostatky v správaní postáv, nielen v tomto diely, ale ja v tom ďalšom.

Nič ma nezastaví od čítania Naruto znovu a znovu, lebo aj napriek svojím chybám, ktoré sa nebojím uznať sa u tejto mangy i anime jedná o srdcovku a tento diel tiež patrí k tým obľúbených. Je síce trochu slabší ako predchádzajúci a menej zapamäteľný, plniac funkciu skôr vatového dielu medzi začatím a vyvrcholením, ale v anime sa z tohto odvíjal veľmi dojímavý moment a v mange rozhodne nezaostal.
Svojim spôsobom patrí k mojim obľúbeným. Jedná sa skrátka o diel, ktorý viem, že mám rada a ani neviem prečo.

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Pozrite aj:

Naruto vol.2: Nejhorší klient

19. srpna 2016 v 11:43 | Ari |  Manga, komiksy, etc.
Naruto vol.2: Nejhorší klient
Naruta, Sasukeho a Sakuru čeká největší úkol jejich života - začít spolupracovat jako tým. Pokud mají přežíť, musí se naučit bojovat společně a ne každý sám za sebe nebo dokonce proti sobě. A budou si muset pospíšit. Právě dostali svou první misi. Zdánlivě jednoduchou, ale ve světě nindžú není nic takové, jak se zdá!

Scénar: Masashi Kishimoto
Kresba: Masashi Kishimoto
Moje hodnotenie: 5/5

Naruto, ako už spomínala v predošlej recenzii bol pre mňa definujúcim faktorom v mojom vzťahu k japonskej kultúre a obzvlášť definujúcim bol práve tento jeden výtlačok, ktorý predo mnou leží na stole. Má už svoje muchy, polovica strán je vypadnutých a iba vložených v obale a bože, koho nápad bol urobiť obal biely? Ten môj už biely rozhodne nie je, lebo som ho povláčila už kade tade.
Tento výtlačok bol totiž úplne prvou mojou vlastnou mangou, ktorú som si kúpila (resp. dostala) v Brlohu, lebo jednotku vtedy nemali. A ako som len z nej bola šťastná! Skutočná manga v mojich rukách. Možno to sčasti ovlyvnilo môj názor na tento zväzok, ale hneď sa priznám, že toto je asi môj doteraz najobľúbenejší diel aj napriek rokom, čo odvtedy ubehli.

Ako to po prvom diely býva, nasleduje za ním druhý. Druhé diely sa už zvyčajne vyberajú po predstavení charakterov vlastným smerom a vyberajú si svoju šablónu, ktorú budú nasledovať až do samého konca. U Naruta sú to samozrejme ninjovské dobrodružstvá v štýle misí, súbojov a osobného napredovania, ako je aj tento výtlačok, obsahujúci všetky tieto veci.
V tomto diely sa s úvodom už nekašle a autor nadväzuje presne na mieste, kde pretým skončil a rýchlym, príjemným tempom sa dostáva k pointe, pričom nestráca na avybudovanom napätí ani prechodom medzi knihami.
Potom sa už venuje svojej šablónke, ale veľmi príjemne strieda napätie s komédiou a rýchle tempo s pomalším pokojnejším životom.
A práve to som si na tomto výtlačku zamilovala, lebo hoci je veľmi bojový a menej dejový, tak si drží skvelé rýchle tempo, ktoré neomrzí, ale vytvára dobrú atmosféru a človeka ženie rýchlo cez strany, hoci na boje nie je.


Príbeh už tu rozmýšla nad svojím potenciálom hrať sa s postavami, nie len s hlavnými, ktoré tu tiež dostávajú pekný priestor na rozvoj a ukazujú pravé vnútro a pozadie postáv, ktoré je podstatne viac hodné sledovania ako ich vonkajšia škrupina, ale aj s vedľajšími postavami, ktoré si postupne tiež budujú svoj príbeh a dostávajú nás mimo bublinu postáv a ukazujú nám nové obzory.
Spoločne s Narutom sa tým pádom dostávame von z Konohy a spoločne s ním sa oboznamujeme nielen s niektorými princípmi ich sveta, ale, čo dôležitejšie, s komplexnosťou ich sveta, ako je geografia a politika, nielen sveta ninjou, ale aj ich sveta všeobecne. Odhaluje sa nám postupne a rozhodne nie na silu, ale naopak, dozvedáme sa ju ako deti, ktoré s Kakashim putujú, čo je veľké plus.

Čo sa postáv týka, characetr development je "on point". Naruto napriek svojej typickej hyperaktivite, obohranej a nudnej otravnosti ukazuje svoju pravú tvár, ako Kakashi hovorí, rastie pred očami a ukazuje kvalitu skvelého ninju a prekonáva všetky očakávania čitateľa, čím si Naruta obľubuje ešte viac, zvlášť keď si uvedomí jeho snahu a tvrdú prácu, s ktorou sa každý človek túžiaci po niečom môže ľahko stotožniť.
Aj ostatným postavám sa dostáva rovnako miesta, dokonca aj záporným postavám, ktoré sú narozdiel od predošlého dielu skutočne záporné a majú svoj svet, ktorý máme možnosť spoznať aj bez Naruta skutočne sa dostať preč z jehp bubliny a cestovať neobmedzene po svete a vidieť komplexnosť celého problému.


Čo však musím tomuto dielu uznať, spôsob, akým je nakreslený ma absolútne chytil. V podstate sa od predošlého dielu nijako extra nelíši, ale cestovaním sa nám dostáva mnoho nových miest a ako som už minule spomínala, prostredia sú na Narutovi z umeleckého hladiska asi najlepšia vec.
No a taktiež emotívne momenty, kedy prechádza kresba k niečomu krásne prepracované a realistickému, čoho je v tomto diely viac, než dosť a dodáva to 3D realistickosť celému dielu.

Neviem povedať, čo urobilo pre mňa tento diel o toľko lepší ako ten predošlý, ale proste sa to stalo. Možno je to tempom, možno nostalgiou, možno skrátka momentom prekvapenia, kedy som si uvedomila, že napriek tomu, že je celý diel boj, ktoré ma neberú, ma tento diel bavil a preletela som ho veľmi rýchlo.
Určite, ak nie jednotka, tak dvojka stiahne čitateľa, lebo ak nie, tak Naruto holt preňho nie je. Pretože toto je Naruto tak, ako ho poznám a milujem.

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Pozrite aj:

Ursula Poznanski - Erebos

18. srpna 2016 v 23:18 | Ari |  Knihy
Triler, pri ktorom vám v žilách tuhen krv...

Erebos je počítačová hra s prísnymi pravidlami.
Toho, kto ich poruší, čaká krutý trest alebo...smrť.

Erebos však dokáže splnť aj tie najtajnejšie priania.

Ako je možné, že hra o každom všetko vie?

Čo vlastne Erebos chce?
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Nick si jedného dňa všimne, že v škole sa niektorý žiaci chovajú divne a po škole koluje tajomný balíček. Jedného dňa sa dostane do rúk aj jemu a zistí, že sa jedná o úžasnú počítačovú hru, ktorá ho úplne dostane. Ale šokujúce sú práve paralely s reálnym svetom a úlohy, ktoré v ńom musí plniť. Nick sa úplne zmení, až do chvíle, kedy je nútený otráviť svojho učiteľa, kedy si uvedomí chybu a neurobí to. Vtedy ho hra vyhodí.
Našťastie sa ale začne vďaka hre rozprávať so svojou láskou Emily, ktorá začne hru hrať ako prieskum a spoločne prídu na to, aký je zámer hry a to vražda istého muža, riaditeľa spoločnosti vyrábaúcej hry, konkurenčnej spoločnosti dnes už mŕtveho tvorcu Erebosu.
Našťastie sa Nickovi a jeho priateľom podarí gang aj hru zastaviť.

Môj názor:
Keď som mala asi trinásť alebo štrnásť, tak som sa rozhodla, že si napíšem zoznam sto kníh, ktoré by som si chcela prečítať a jednou z tých kníh na zozname bol aj Erebos, ku ktorému som sa dostala tým štýlom, že som prechádzala zoznam kníh na martinuse a toto mi padlo do oka. No a teraz po rokoch som si ju aj prečítala (Neuveriteľné, dopracovala som sa k niečomu pseudoproduktívnemu!).
Ale, od tej doby už ubehlo pár rokov a ja som prešla od tajomých young adult fantasy kníh, nad ktorými dnes často pretáčam očami, ku knihám viac overených časom a čitateľmi. A od tohto druhu kníh, ktorou sa aj Erebos zdal byť, som už upustila.
No, úprimne, som rada, že som sa ešte raz otočila za touto knihou, lebo skutočne stála za to.

Do tejto knihy som sa pustila v momente, kedy už som z čítania celej pentalógie Stopárovho sprievodcu galaxiou mala plné zuby a chcela som si dať pauzu od nenúteného humoristického štýlu Douglasa Adamsa, ktorý mi už začínal liezť krkom a rozhodla som sa pre jednoduchší, ale zato napínavejší spôsob YA thrilleru zo súčasného rpostredia mne veľmi blízkemu a to zo života stredoškolákov.

Príbeh už od začiatku sľubuje niečo relatívne známeho, spestreného o niečo zaujímavé a napínavé, ale už z veľkej časti obohrané a to je svet videohier. S podobnou tématikou som už mala skúsenosť pri SAO, ktoré ma sklamalo, ale napriek tomu som sa na túto knihu tešila ako na novú šancu a tu som sa rozhodne nesklamala.
Príbeh ma okamžite vtiahol a ja, nevediac, čo sa môže stať na ďalšej strane som očakávala, koho tá hra sľúbene zabije.
Spolu s hlavným, relatívne sympatickým protagonistom som do dlhej noci sedela u stolu a pri soundtracku z doktora Housa som sa ponárala hlbšie a hlbšie do sveta Erebosu, ktorý ma dostal rovnako svojim dejom, ako aj svojim prostredím a neodškriepiteľnou tajomnou atmosférou okolo neho.

Väčšina knihy bola skrátka super. V čom som sa ale sklamala, čo som od knihy napoly očakávala a napoly dúfala, že sa tomu vyhne, bola romantická zápletka diela, ktorá sa najmä od ženskej autorky dala čakať, lebo hoci mala všetku snahu byť nenásilná a nezasahovať do deja, pre mňa skrátka toto prebudenie stratilo kúzlo a mala som oveľa radšej príbeh bez ženskej hrdinky, ktorá mi pokazila prežitok z knihy a v podstate aj samotný záver, ktorý mi prišiel ako slabé vyvrcholenie vybudovaného napätia. Posledných sto strán sa mi skrátka čítalo ťažko a tešila som sa, až to bude celé za mnou.

Skrátka si myslím, že ženské autorky nedokážu napísať do akčného príbehu dobrú romantickú časť tak, aby sa mi nezdala nudná, presladená alebo inak prekombinovaná, alebo skrátka iba nepotrebná a zlá.
Ale inak ma autorkin štýl dostal, lebo skutočne budovala napätie až do poslednej chvíle a snažila sa dať veľký priestor rôznym postavám a úvahám aj pre čitateľa, ktorý sa podľa mňa dokázal rýchlo vžiť do hlavného hrdiny a jeho životnej situácie a taktiež aj zatúžiť po tajomnom Erebose.

Za seba, a nielen za seba, poviem, že kniha bola skutočne dobrá, aj napriek nie úplne uspokojivému koncu, som si ju užila a potešila som sa možnosti opäť si vychutnať young adult žáner tak, ako ma bral pred nejakým časom. Určite by som dielo odporučila všetkým milovníkom dobrej nenáročnej knihy pre mládež, nezáležiac na nejakej špecifickej vekovej kategórii alebo pohlaví.

Jediné, čo ma na knihe nahnevalo bol preklad. Prečo preboha skloňovať Erebos podľa vzoru stroj?! Veď je to jasný dub!

Informácie o titule:
Počet strán: 328
Vydané v roku: 2011 (SR aj ČR), 2013 (ČR)
Vydavateľstvo: Fragment
Orientačná cena: vypredané

Originálny názov: Erebos
Originálny vydavateľ: Loewe
Prvé vydanie v origináli: 2010
Orientačná cena v origináli: okolo 12 eur

Autor:
Ursula Poznanski sa narodila v roku 1968 vo Viedni. Vyštudovala japanistiku, žurnalistiku a divadelnú vedu. V roku 2000 sa zapojila do súťaže v písaní scenárov, ale nevyhrala ju. Dva roky na to jej však vyšla prvá kniha a od roku 2003 je písanie kníh jej zamestnaním. Erebos, jej asi najznámejšia kniha získala niekoľko literárnych ocenení.


Naruto vol.1: Naruto Uzumaki

17. srpna 2016 v 23:45 | Ari |  Manga, komiksy, etc.
Naruto vol.01: Naruto Uzumaki
Naruto není zrovna dokonalý žák. Víc než bojová umění mu jde provokování učitelů a jiné poťouchlosti. Přesto má jeden sen. Chce se stát největším bojovníkem, co kdy žil. Chce nosit titul hokageho. Což je docela problém - zatím semu nedaří dotáhnout to ani na nindžu nejnižší kategorie a u každé skoušky propadá.

Scénar: Masashi Kishimoto
Kresba: Masashi Kishimoto
Moje hodnotenie: 4/5

Ok, myslím si, že Naruta nie je treba nikomu nejako zvlášť predstavovať, lebo minimálne mojim rovesníkom musí byť dôverne známy ako prvý a niekedy aj jediný stret s anime, Pokemonov nerátajúc.
Tento chlapec so snom stať sa najlepším ninjom v Konohe a získať titul Hokage si získal cestu do mnohých sŕdc a ja nie som výnimkou, hoci moja cesta k Narutovi bola značne dlhšia ako u mojich rovesníkov.

Moji rodičia boli totiž ohľadom televízie u nás doma veľmi konzervatívni. Síce uznávam, presedela som pred ňou dlhé hodiny tak, ako iné deti, ale to, čo som sledovala bolo často diametrálne odlišné. Jetix bol dlho dlho zakázaný a keď už som prišla do veku, kedy nebol zakázaný, tak už neexistoval, ale boh vie, čo sa s ním stalo. Pokémoni a Naruto boli úplne tabu a chvíle radosti, keď sme Pokemonov sledovali v škôlke boli na nezaplatenie.
Takže, Naruta som reálne prvýkrát videla keď som mala asi jedenásť. A to napriek tomu, že ma všetko japonské od detstva fascinovalo. Ale toto anime si ma po pár epizódach získalo a hoci sa priznám, že som ho nikdy nedopozerala/nedočítalka dokonca, tak vo mne vyvoláva krásnu nostalgiu a vždy, keď si pozriem alebo prečítam niečo z Naruta, tak ma to zahreje pri srdci.


Nuž a konečne som sa rozhodla (zase), že si prečítam celého Naruta, od úplného začiatku, až do úplného konca (nerátajúc New generation a pôvodného Naruta, one-shot z 97, ale k tomu inokedy).

Prvý diel, ako to u týchto nekonečných sérií býva, slúži na predstavenie hlavných postáv a nastolenie zápletky a prvý diel Naruta sa tomuto nijakým spôsobom nevyhol, naopka svoju úlohu zvládol až nadmieru dobre.
Spôsob, akým je Naruto predstavený má veľmi dobrú štruktúru aj tempo, najskôr ukazuje Naruta v jeho najklasickejšom prostredí, hovorí o jeho súčasnom stave, ktorý sa ale rýchlo stáva minulosťou, čo na jednu stranu podtrhuje dojem obyčajného googles boy-a, a.k.a. postavy vyznačujúcej sa hyperaktivitou, blbosťami (a nosením okuliarov na čele), ale na druhú stranu ho zobrazuje v zaujímavom svete a situácii nie úplne typickej pre tento druh hrdiny, čo núti človeka hladať niečo za tým aspoň do konca prvého zväzku, do konca ktorého príbeh človeka chytí za srdce, lebo ukáže Narutovu pravú náturu a rýchlo si strhne čitateľa, aby aj on sa snažil bojovať spolu s Narutom za jeho sen a dúfať v najlepšie.

Rovnako aj postavy sa spočiatku držia obvyklých kolají a pri prvom diely zvyčajne nie je na čo sa pozerať u hlavného hrdinu, okrem jeho spoznávania, ale tento úvodný diel poskytuje aj pozoruhodné nahliadnutie do minulosti postáv a taktiež aj do ich tajných a neočakávaných vlastností a citov a aj názorov iných postáv na hlavné postavy diela, čo nebýva častým úkazom na začiatku, ale až neskôr, keď tie ostatné postavy spoznáme a "dostaneme sa im do hlavy".

Veľmi sa mi páči, že Naruto má už zápletku vytvorenú bez čitateľa, celkom komplexné pozadie už vo veľmi prvom diely, ktoré môže byť neskôr rozvíjané aj jemnejšími náznakmi a nemusí prerušovať dej v neskorších dieloch nijako výrazne a tým sa vyhne fillerovému feelingu nepotrebných častí, lebo záujem o postavy si čitateľ vytvorí už veľmi veľmi skoro, vďaka silnej emotívnej časti, tkroá v Narutovi dobre funguje s komédiou bok po boku bez toho, aby sa navzájom byli.


However, druhá polovica mangy bola pre mňa trochu slabšia, lebo po veľmi nabitej prvej polovici, ktorá ma dohnala až k slzám a už na samom začiatku mi ukázala potenciál character developmentu v mange, ktorý je u dlhých kusov asi najzaujímavejším aspektom, mi prišla skrátka nudná a vrátená na spoznávaciu rovinu.
Holt, prvý stret s Kakashim nevyšiel na môj vkus úplne najlepšie a celý stret by som prijala kratší, ako dve kapitoly, ktoré som síce vďaka jednoduchosti, ktorá to celé odľahčila, preletela rýchlo, ale po vracaní k nim mi to prišlo ako dlhá doba.
Jediné, čo si na tomto celom cením je napätie spôsobené pozadím celého boja a neskutočný cliff-hanger na konci, hoci jeho odpoveď všetci poznáme, tak vytvára príjemné napätie a zvýšené očakávanie.

O spôsobe, akým je manga nakreslená by som, napriek svojej láske, nepovedala, že je nejako obzvlášť pekný. Ako typická shounen manga inklinuje k super deformed štýlu, ktorý našťastie nie je až taký výrazný a komédiu tým pádom viac vytvára ako podporuje, lebo na príliš ohranom vtipe sa človek toľko nezasmeje.
Inak sú designy postáv vcelku prirodzené a priateľsky jednoduché, navzájom sa dopĺňajú a pohodlne nevytŕčajú zo svojho sveta v rámci individuality, čo dodáva dojem peknej jednoty, dokonca aj v prípade hlavnej postavy, čo mám na Narutovi, hoci sa snaží byť veľmi výraznou postavou, rada.
No mojou nepochybnou slabosťou u Naruta je pozadie, ktoré si myslím je skutočne krásne vymyslené a nakreslené a rada si v Narutovi listujem a prezerám si každú jednu linku nakreslenú v pozadí do obdivuhodných detailov. Minimalizmus tu neexistuje a to sa mi na Konohe páči, lebo jej to dodáva nespornú reálnosť, ako aj celému Naruto svetu.

Viem ale, že prvý diel Naruta trochu nadhodnocujem. Nie je to ani taký masterpiece, ako ho tu opisujem, lebo ja vnímam Naruta ako malý kúsok v nádhernom obraze a nie jeden diel osamote.
Ale Naruto rozhodne nie je ani obyčajná shounen manga a myslím si, že už prvý diel chytí čitateľa, či už je fanúšik Naruta alebo nie, lebo v svojom žánri patrí rozhodne nielen k najpopulárnejším, ale aj najlepším. A čím ďalej, tým je Naruto lepší, ale o tom až neskôr.

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Manga, komiksy, etc. aneb nová rubrika, ale nie tá, ktorú som plánovala, lež formát, ktorý vznikol behom desiatich minút (+ môj blog bude mať tretie narodeniny!)

17. srpna 2016 v 23:33 | Ari |  Blog
Ok, myslím, že som to celkom dobre zhrnula v názve.

V poslednej dobe som totiž prečítala dosť komiksov a máng a tiež som sa rozhodla prečítať si celého Naruta, a ako mám mániu všetko hodnotitť, tak som sa rozhodla založiť novú rubriku práve pre tieto grafické dielka.
Istý čas ma to ťahalo zaradiť ich skrátka ku knihám, sú predsa aj na Goodreads, alebo Databáze kníh, ale nakoniec som si povedala, že chcem pre tento druh rozprávačského umenia vytvoriť nový formát a skúsiť aj niečo trochu odlišné, hoci myšlienka je taká istá, a tak som založila práve túto rubriku, do ktorej vyjde hneď aj prvý článok a to recenzia prvého Naruta.


No a neskôr hádam uvidím, aký bude osud tejto rubriky, ale osobne pre ňu vidím svetlú budúcnosť, hoci sa možno ešte pohrám s názvom tejto rubriky, aby sa lepšie hodila do mojej šablóny v hlave, ale aj vystihovala jej zámer. Každopádne, už mámrozmysleného a prečítaného celkom dosť materiálu pre túto rubriku, takže až ma zas chytí potreba rozcvičiť unavené prsty na klávesnici, tak to vidím na kopu nových príspevkov.

A ešte druhá vec, aby som nemrhala zbytočne číslami a nespamovala sa vatovými článkami, 22. augusta oslávi môj blog už tretie narodeniny!
Myslím si, že ej to celkom pekné číslo, ale momentálne nie som v stave, aby som písala nejakým spôsobom oslavný článok a hrabala sa v histórii po niečom výnimočnom za uplynulý rok, tak to tu skrátka spomeniem a nechám to ďalej plávať tak. Ak to dotiahnem do piateho roku, tak spravím člákovú párty, ale zatiaľ si iba takto prajem predčasne všetko najlepšie, ďakujem svojim čitateľom a dúfam, že mi to ešte nejakých pár rokov vydrží :)



Recenzia: Dobrodružstvá pána Peabodyho a Shermana

14. srpna 2016 v 16:02 | Ari |  Filmy
Názov: Mr. Peabody & Sherman
Dĺžka: 92 minút
Pôvod: USA
Rok vydania: 2014
Štúdio: DreamWorks Animation
Režisér: Rob Minkoff
Žáner: animovaný, dobrodružný, rodinný, komédia, sci-fi
Hodnotenie:
6,9/10 75%

Anotácia:
Pán Peabody je geniálny ako Einstein, vtipný ako Oscar Wilde, odvážny ako Indiana Jones, má deduktívne schopnosti Sherlocka Holmesa a štýl ako James Bond. Je svetovo známa celebrita, držiteľ Nobelovej ceny, olympijský víťaz v skoku a desaťboji. A naviac je pes. Vďaka svojim schopnostiam si pán Peabody adoptoval malého chlapca Shermana, ktorého od plienok vychováva tak, ako najlepšie dokáže. Ale niekedy si musí priznať, že je snáď jediná vec, ktorá mu tak úplne nejde a že má čo robiť, aby so Shermanom udržal krok. Sherman je totiž veľmi zvedavý a úprimný, vďaka čomu sa dostáva do rôznych problémov.

Trailer:

Môj názor:
Nikdy som nebola veľkou fanúšičkou rozprávajúcich zvierat. Už ako malé dievča som preferovala rozprávky, v ktorých vystupovali ľudia, hoci to často boli veľmi prázdne rozprávky, aspoň to boli ľudia.
A hoci dnes som sa už cez túto nechuť k hovoriacim zvieratkám preniesla a postupne objavujem celkom dobré filmy a seriály s týmto obsadením, tak práve pri tomto filme som si pripomenula, čo všetko sa mi vlastne v tej dobre nepáčilo.

Dobrodružstvá pána Peabodyho a Shermana je všeobecne celkom vysoko hodnotený film aj na čsfd, čo býva skôr raritou a ja absolptne chápem prečo, ale nedokázala som sa preniesť cez to, čo mi na filme tak vadilo a nedovolilo mi ho to vysoko ohodnotiť.

Začnime teda hlavnou vecou, príbehom. Príbeh je pri detských filmoch jednou z najdôležitejších vecí, lebo musí zaujať detského diváka vo veku od 3 do 10 rokov, čo je pomerne veľké rozpätie pre tak rýchlo sa vyvíjajúce stvorenia ale zároveň sa musí snažiť zaujať aj staršieho a dospelého diváka, ktorý musí cez tieto filmy prechádzať spolu so svojimi ratolesťami. A animačným gigantom sa to vo všeobecnosti darí, pričom aj ratingy sú dôkazom.
Aj ja som bola vcelku prekvapená, ako celý príebh vypálil, lebo prezentácia filmu mi až tak zaujímavá neprišla. Hranie sa s cestovaním časom časovým paradoxom mi prišlo celkom zábavné, tvorcovia zvládli relatívne dobre historické postavy spracovať tak, aby boli známe a zároveň vtipné pre divákov.
Bohužiaľ ale podtón tohot príbehu ma až tak nechytil. Drám o dospievaní je na svete veľa a nie je vždy dobré ísť do tejto témy a snažiť sa to silou-mocou naťahovať. Zhrnula yb som to: Prvé lásky sú pekné, ťahanice s rodičmi už tak moc nie.
Nepotrebovala som si pripomenúť svoje vzťahy s rodičmi, ďakujem.


Celá tá časť interakcie medzi Shermanom a pánom Peabodym, veď kto už by len nechal svoje dieťa nech ho nazýva pán. Už sa vidím pri obede, ako prosím pani XYZ aby mi podala lyžicu.
Skrátka mi Peabody prišiel ako príliš neosobná postava a síce geniálny a snažiaci sa, ale neosobný rodič. Ani sa nečudujem, že mu chcela sociálka zobrať jeho dieťa.
Osobne považujem lásku pri výchove za najdôležitejšiu vec a tá mi v tomto filme tak veľmi chýbala, až som bola smutná.
Dostať ddo filmu tú správnu rovinu emócií považujem, zvlášť u animákov, za dôležité. Naučiť dieťa niečo o morálke, láske a priateľstve a ukázať mu, aký vie byť svet krásny je podľa mňa úlohou tohto druhu filmu a hoci som chcela, aby mi vyhŕkla aspoň slzička pri tomto filme, nestalo sa tak, a, čo je smutnejšie, nemala som ani pocit, že by sa ich spoločný vzťah nejako upevnil alebo zlepšil, alebo že by sa Sherman nejakým spôsobom posunul k lepšiemu.

A presne toto mi na filme tak vadilo. Inak kopa gagov bola skvelých, a hoci tam bolo niekoľko klišé, film si z nich rád robil srandu a dodal aj trochu inteligentného humoru do filmu, namiesto klasických fart gagov.
No a animácia jedna báseň. DreamWorks ukázalo svoje nepochyné kvality, no pre mňa to bolo aj tak sklamanie. Tento film mal veľmi veľký potenciál byť dobrým dobovým animákom, ale v mojich očiach skrátka nedosiahol ani túto priečku.

Najlepšia hláška/moment filmu: Spartakus
Moje hodnotenie: 67%

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Alex Scarrow - Jazdci časom (Záverečné zhodnotenie)

13. srpna 2016 v 14:43 | Ari
- Takže, Jazdci časom hovoríš, tebe sa to teda páčilo, hej? Tak to si to teda prečítam, daj to sem, položím si to na kopu ku posteli.
- Ako položíš, už ich tam máš asi milión, žiadne také! Môžeš si zobrať jednu a potom, keď mi ju vrátiš, tak si môžeš zobrať ďalšiu! Vždy bude v poličke aspoň jedna kniha!
- Takže si môžem zobrať prvé tri!
- Neznášam ťa!
(Dramatizácia, nemuselo sa o stať práve takto)
(Nie je tá súrodenecká láska nádherná?)


Takže, dámy a páni, toto sú Jazdci časom v plnej paráde. Cítim sa až pyšná pri pomyslení, že som si to skutočne celôé prečítala, napriek tomu, že žiadna z kníh nebola špecifiky zlá, knihy sa mi čítali pomerne rýchlo a ľahko a v podstate som ešte neskočnila, lebo ma čaká ďalších päť dielov po anglicky, aby som vedela, ako to v skutočnosti skončilo, lebo nič ešte vlastne neskončilo.
Ťažký život námorníka bez rumu.
(Ďakujem Slovart, srdečne a nie som sama)

Úprimne, neviem, čo si mám o týchto štyroch knihách myslieť, či sa na záverečné zhodnotenie skrátka nevykašlať, lebo nejde o záver a ďalej ši žiť svoj krásne bezstarostný život.
Spočiatku som očakávala niečo, čo sa mi bude skutočne, ale skutočne páčiť, lebo zvyčajne máme s bratom rovnaký vkus na knihy, hoci ten svoj by som aj tak nazvala viacej dospelejším, ako bratov. Ale inak tam veľa rozdielov nie je. Tak, čo bolo potom zle?

Už pri prvej knihe som dospela k záveru, že to asi nebude úplne ono, lebo som mala pocit, že to je iba obyčajne priemerná kniha, tak krásne priemerná, ani nudná, ae ani nijakým spôsosbom zaujímavá, ale čitatetľná a z časti preto, aby som nesklamal svojho malého bračeka som sa pustila do druhej knihy, ktorú teraz pri spätnom pohľade zas a znova nazývam prepadákom, lebo, nie, že by bola zlá, ale bola kruto nudná, statická a vo savojom žánri prudko priemerná a usúdila som, že pri tejto sérii sa asi starší čitateľ nemôže nejako extrémne zabávať.

Našťastie som sa teda mýlila a s tým, že dám tomuto cirkusu druhú šancu s treťou knihou, od ktorej som očakávala absolptny prepadák, ktorým sériu predčasne ukončím, alebo ju len bolestne dotiahnem do konca, už len pre pocit, že takto sa to nerobí a nenechám celú vec nedočítanú, aspoň z tej časti, ktorá je mi prístupná tu doma, v teple Bratislavy.

No a ako som už spoímnala, tretia kniha bola pre mňa tým najväčším knižným zvratom, ktorý som kedy zažila a ja som sa konečne dostala na tú sľubovanä vlnu jazdcov časom, ktorá mi konečne bola ponúknutá a som veľmi rada, že som sa nevzdala, lebo posledné dve knihy ma tak chytili a navnadili, ako máločo, z čoho som už bola sklamaná a na dne.

Čo teda stručne vyhlásiť? Nápad dobrý, príbeh zaostáva, ale som skutočne rada za to, ako autor pracuje s postavami, ich vzťahmi a ich vývojom, ako ich vždy dáva do nových a neohraných situácií a ako v každej knihe mení rozloženie síl, čo bolo pre mňa asi najväčším ťahačom všetkých kníh a popravde, túžim viac po rozuzlení medziľudských vzťahov v tíme, ako po veľkom zistení pre koho vlastne pracujú.
Škoda...
(Najlepší výplňový článok v poslednej dobe. Nestálo to za čítanie, že? :D)

Moje osobné poradie: Kód apokalypsy, Absolútna vojna, Prvá misia, Dni predátorov

Informácie o titule:
Typ: Séria
Názov: Jazdci časom
Prvý diel: Prvá misia
Druhý diel: Dni predátorov
Tretí diel: Kód apokalypsy
Štvrtý diel: Absolútna vojna

Autor:
Alex Scarrow sa narodil 14. februára 1966 v meste Norwich v Anglicku, kde žije aj dnes so svojou ženou a synom. Pôvodne pracoval ako rockový gitarista a v hudobnom biznise strávil desať rokov. Ďalších dvanásť rokov pracoval ako počítačový grafik na niekoľkých známejších počítačových hrách. V roku 2005 začal s písaním. Pôvodne písal thrillery pre dospelých, až v roku 2010 mu vyšla jeho najznámejšia série, Jazdci časom, u vydavateľstva Puffin Books.


Zdroje obrázkov v prislúchajúcich recenziach


Alex Scarrow - Jazdci časom: Absolútna vojna

12. srpna 2016 v 15:00 | Ari |  Knihy

Liam mal zomrieť na mori v roku 1912.
Maddy mala zomrieť v lietadle v roku 2010.
Sal mala zomrieť pri požiari v roku 2026.
Všetci traja dostali druhú šancu. Pracovať pre supertajnú organizáciu, o ktorej nikto ani netuší. Cestovanie v čase už nie ej hudbou budúcnosti, ale krutou realitou.
Americká občianska vojna trvá už 150 rokov. Hrozí, že sa nikdy neskončí, lebo po Abrahamovi Lincolnovi sa zľahla zem. Jazdci časom ho síce zachránia pred náhlou smrťou v roku 1831, no tvrdohlavý Abraham ich prenaslduje cez časové okno do budúcnosti...
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!):
Naši Jazdci sa ocitajú po vlne na mieste, kde Abraham Lincoln nikdy neexistoval. Zmeny najprv prichádzajú pomaly, takmer neregistrovateľne, ale Liam sa spolu s Bobom a Sal, ktorá si vymodliká cestu, vyberú do roku, kedy bol údajne mladý opitý Lincoln zabitý.
Zachránia ho, ale on utečie s nimi do roku 2001, kde ho obvinia z terorizmu. Je odvedený na základňu CIA, ale vtedy príde masívna vlna, ktorá zmení svet na bojisko. Občianska vojan neskončila, ale už to nie je o Američanoch, ale o Britoch a Francúzoch, ktorý používajú strany pre svoje zámery. Liam, Bob a Sal musia prejsť dlhú cestu, aby sa dostali naspäť na základňu a poslali Lincolna domov, zatiaľ čo Maddy a Becky musia spolu opraviť ich stroj času. Naša trojica s Lincolnom putujú, pričom sa stretnú s geneticky modifikovanými jednotkami, ktoré majú alew ďaleko od Becky a Boba a prístupu vojakov k nim, čo Sal zlomí srdce.
Maddy a Becky musia na svoju stranu získať vojakov, aby im pomohli, čo sa im aj podarí.
Nakoniec sa im podarí dostať Lincolna naspäť do svojej doby a tam sa stretne Sal s mužom, ktorý vie o macíkovi, ktorý ju máta v snoch, ale ten hneď zomiera (Áno, a presne tu sa kniha končí - na zbláznenie, že?)

Môj názor:
Poznáte ten smutný pocit, keď začnete čítať nejakú knižnú sériu, skutočne sa dostanete do deja a potom zistíte, že sa vydavateľstvo rozhodlo useknúť sériu v tom najlepšom a skrátka ju ďalej neprekladať, hoci cliffhanger na konci by vás mohol aj k smrti umučiť a na čítanie v anglickom jazyku nemáte znalosti, poprípade psychyckú silu?
Tak potom je tu táto kniha a všetky predchádzajúce diely práve pre vás! (Rozmýšľam, že tento úvod som mala radšej použiť pre zhodnotenie série - ešte sa rozhodnem, už len túto poznámku dostatočne zvýrazniť, aby som si ju potom všimla.)

Takže, je to tu a došla som až do konca tejto série v slovenskom jazyku a opäť som sa mohla zotavovať po sklamaní z druhej knihy, od ktorej som mala vysoké očakávania, veľmi príjemnou cestou cez dobre vykonštruovaný príbeh a výbornú ukázku character developmentu.

Príbeh sa tentokrát veľmi príjemne vyjíma zo šablóny, ktorú som si k tejto knihe vytvorila a ponúka naopak úplne nové poskladanie udalostí a odohráva sa v roku 2001 namiesto roku do ktorého by mali cestovať. Taktiež aj historická postava v tomto kole, sám Abraham Lincoln, získava nový priestor na rozlet a chová sa úplne inak, ako by sa od budúceho prezidenta očakávalo, hoci ku koncu ukáže aj svoju notoricky známu tvár ako vodca, ktorý za každú cenu stojí za dobrou vecou, za vecou, v ktorú verí.

Z historických udalostí patrí obdobie americkej občianskej vojny medzi moje najobľúbenejšie, nie len v dejepise, ale hlavne v literatúre, najmä pre to, že je jednou z hlavných tém mojej obľúbenej knihy (Odviate vetrom, hoci je to romanca, je nestarnúca filmová aj knižná klasika, ktorú vrelo odporúčam!). A práve preto som bola nadšená aj z tejto knihy, hoci ukázala občiansku vojnu v úplne inom, ale nemenej zaujímavom svetle a nepochybne ukázala veľa o tom, aký by bol jej dopad, keby nebola ukončená.

Taktiež aj charakterové rozmiestnenie bolo iné ako v predošlých knihách a ukázalo nám zase niečo nové z už známych postáv a veľmi sa podielalo aj na character development. Konečne som mala možnosť sledovať interakciu ženských postáv v tíme s inými, ako so zvyčajnými objektmi, a.k.a. medzi sebou, pričom ma milo prekvapilo, ako im to všetkým dobre funguje a pripomenulo nudné dni strávené na základni, ktoré v knihe nie sú vyobrazené, ale logicky niekedy, v jednom či dvoch cykloch museli byť.

Skrátka, pánovi Scarrowovi sa to opäť podarilo zvládnuť na úrovni, a to na veľmi vysokej. Kniha prináša prekvapivé hodnoty, prekvapivé otázky a prekvapivú hĺbku na svoj žáner, hoci tým opäť ukazuje, aký má tento žáner potenciál.
Keby len boli ďaľšie časti, vzdychám smutne...

Informácie o titule:
Typ: Séria
Názov: Jazdci časom
Predchádzajúci diel: Kód apokalypsy
Nasledujúci diel: Gates of Rome

Počet strán: 317
Vydané v roku: 2015 (SR)
Vydavateľstvo: SLOVART (SR)
Orientačná cena: okolo 13 eur

Originálny názov: The Eternal War
Originálny vydavateľ: Puffin Books
Prvé vydanie v origináli: 2011
Orientačná cena v origináli: okolo 14 eur

Autor:
Alex Scarrow sa narodil 14. februára 1966 v meste Norwich v Anglicku, kde žije aj dnes so svojou ženou a synom. Pôvodne pracoval ako rockový gitarista a v hudobnom biznise strávil desať rokov. Ďalších dvanásť rokov pracoval ako počítačový grafik na niekoľkých známejších počítačových hrách. V roku 2005 začal s písaním. Pôvodne písal thrillery pre dospelých, až v roku 2010 mu vyšla jeho najznámejšia série, Jazdci časom, u vydavateľstva Puffin Books.


Alex Scarrow - Jazdci časom: Kód apokalypsy

11. srpna 2016 v 14:14 | Ari |  Knihy
Liam mal zomrieť na mori v roku 1912.
Maddy mala zomrieť v lietadle v roku 2010.
Sal mala zomrieť pri požiari v roku 2026.
Všetci traja dostali druhú šancu. Pracovať pre supertajnú organizáciu, o ktorej nikto netuší. Cestovanie v čase už nie je len hudbou budúcnosti, ale krutou realitou.
Jazdci časom musia navštíviť Robina Hooda. V nerozlúštiteľnom stredovekom rukopise totiž objavili odkaz od ďalších členov Spoločnosti. Liam s Bobom a Becky mieria do roku 1193, aby zistili, kto a prečo sa s nimi pokúša nadviazať spojenie. Liam sa úplnou náhodou stáva šerifom z Nottinghamu a zisťuje, že tajomstvami a legendami opradený Robin Hood možno vôbec nebol človek... ale podporná jednotka.
(Z obalu knihy)




Obsah (obsahuje SPOILERY!):
Liam, Maddy, Sal, Bob a Becky sa vyberú na death metalový koncert do minulosti, kedy si Sal všimne drobný posun a to nový film na plátnach kín. Spoločne sa pozrú na to, čo to má znamenať a vysvitne, že sa musia ísž pozrieť za istým chalanom do roku 1994. Toho navštívia, ale nedozvedia sa v podstate nič. On sa ale dozvie veľa, lebo Maddy si u neho zabudne lístok z koncertu a on ich neskôr v roku 2001 vystopuje.
V tej dobe pošle Maddy Liama, Boba a Becky do roku 1194, do obdobia, kedy vznikol spis ktorý zapríčinil prvý malý posun. Liam sa tam stáva šerifom Nottinghamu a Becky láskou kráľovho brata Jána Bezzemka. Spoločne pátrajú po svetom gráli a mriežke slúžiacej na jeho výluštenie, lebo veria, že toto je tá Pandora, pred ktorou bola Maddy varovaná.
Maddy, Sal a Adam, chalan z univerzity, sú spoločne uväznený vo francúzskej dedinke, ktorou je po časovom posune New York.
Liam musí bojovať vo vojne aj utiecť z uväznenia iným cestovateľom časom. Neskôr sa im podarí poslať do budäcnosti dokumenty po ktorých pátrali, ale iba Becky prischne privilégium prečítať si ich a neskôr odmietne vypovedať o tom, čo si prečítala.
Liam a Bob spoločne usmernia minulosť do jej správnej podoby a všetko sa vráti do starých koľají, včetne Adama, ktorý zomrie počas tragédie 9/11, napriek snahe dievčat ho zachrániť.

Môj názor:
Na tejto knihe sa mi najviac páči, že je červená. Nie tak obyčajne červená, ale veľmi pekne červená, zvonka je jasne žiarivo červená, pri odrazoch zo slnka úplne svieti a zvnútra je nádherná matná červená, ktorá nevybledne.

Ok, robím si srandu. Táto kniha je skutočne super, nielen preto, že je červená. Po druhom diely, ktorý ma, hlavne takto spätne po dokončení série, veľmi sklamal som od tretieho dielu, ktorého téma ma narozdiel od predošlých dvoch príliš nezaujala neočakávala veľa a keby nebolo cliffhangeru na konci druhého dielu, tak by som sériu odložila a nechala tak, čo by bola určite chyba, lebo som skutočne rada, že som sa odvážila vytrvať až do konca (myslím tým slovenského konca).

Príbeh, hoci je umiestnený v dobe, s ktorou nie som veľmi familiárna, ma dosť dostal. Bavilo ma pohybovať sa po stredoveku spolu s našimi hrdinami, vadila mi iba jediná vec.
Prečo sa v dejepise vždycky stredovek preskočí ako temná doba a ja sedím ako debil nad detskou knižkou a neviem, čo sa má správne diať, maximálne sa trochu orientujem pomocou časovej osi v zadu?
Na druhú stranu to malo ale z hladiska príbehového napätia celkom zaujímavý efekt, lebo som skutočne nevedela a nekričala som na hrdinov čo majú robiť, lebo som sama nevedela, čo by mali robiť a mohla som iba spolu s nimi potichu čakať na čokoľvek čo sa stane a dúfať, že všetko dopadne tak, ako má.

Taktiež som sa zžila aj s už známymi postavami, ale opäť v trochu inom rozložení. Naše robotické jednotky sa začali dosť zľudšťovať, čo ma nesmierne tešilo, lebo som očakávala nejaký konflikt, ktorý bol mierne v tejto knihe naznačený a o to viac ma navnadil na pokračovanie, lebo som chcela vedieť, ktorým smerom by sa mohol podľa možnosti pohnúť a popravde ma sklamalo, že preň nebolo vyhradeného viacej miesta, hoci nechať to v náznakoch je skvelý spôsob, ako zachovať medziľudské napätie medzi postavami a zachovať aj istú ľahkosť dielu, ktoré je na akcie už dosť zaťažené a nepotrebuje sa priveľmi zaťažovať aj na ľudskú stránku, najmä teda v knihe určenej pre mladšiu vekovú kategóriu.

Takže pre mňa bola kniha skrátka wau. Skutočne som to od nej nečakala, čakala som veľmi priemerné čítanie, vo chvíľach nudné a zdĺhavé a namiesto toho som ostala nakopnutá na pokračovanie a bolo mi ľúto, že ma v slovenskom jazyku čaká len jedno.
Druhá kniha ej síce slabá, ale tretia doháňa to prázdno, ktoré vo mne Dni predátorov zanechali a napĺňa ma vzrušením z príbehu, láskou k postavám a všeobecnou radosťou z čítania.
Neviem, čo so sebou pán Scarrow urobil, ale urobil dobre.

Informácie o titule:
Typ: Séria
Názov: Jazdci časom
Predchádzajúci diel: Dni predátorov
Nasledujúci diel: Absolútna vojna

Počet strán: 413
Vydané v roku: 2014
Vydavateľstvo: Slovart
Orientačná cena: 12 eur

Originálny názov: The Doomsday Code
Originálny vydavateľ: Puffin Books
Prvé vydanie v origináli: 2011
Orientačná cena v origináli: okolo 13 eur

Autor:
Alex Scarrow sa narodil 14. februára 1966 v meste Norwich v Anglicku, kde žije aj dnes so svojou ženou a synom. Pôvodne pracoval ako rockový gitarista a v hudobnom biznise strávil desať rokov. Ďalších dvanásť rokov pracoval ako počítačový grafik na niekoľkých známejších počítačových hrách. V roku 2005 začal s písaním. Pôvodne písal thrillery pre dospelých, až v roku 2010 mu vyšla jeho najznámejšia série, Jazdci časom, u vydavateľstva Puffin Books.