Poďme na pivo

10. srpna 2016 v 0:17 | Ari |  Poviedky
"Nemáš chuť na pivo? Lebo ja áno."
"Tak načo sa ma pýtaš?"
"Ak by si mala, tak by som ťa vzal niekam do krčmy, alebo by som odbehol do samošky, lebo inak by táto investícia do energie bola zbytočná, ale vzhľadom na to, že nie, tak sa mi viac oplatí neísť do krčmy a neísť do samošky."
"Čo, máš poslednú plechovku v chladničke?"
"Nie, ale mal som pár dní dozadu. Potom som ju vypil."
Mia sa zatvárila zhrozene, nechápavo a zaujato v tom istom momente. V podstate sa tieto tri veci nevylučovali, ale Jacobovi to prišlo prinajmenšom zvláštne pozorovať tieto tri prejavy ľudskosti na jednej a často nedostupnej tvári takto otvorene.
"Deje sa niečo?" spýtala sa a on si uvedomil, že výraz jej tváre pozoroval moc dlho.
"Nie, prepáč. Chcel som to pivo, že?"
Prikývla. Ich konverzácie nebývali moc vrúcne. Nepoznali sa moc dlho ani dobre, až kým sa pred pár dňami nezjavila u jeho dverí s kufrom plným vecí a nespýtala sa, či u neho môže prespať na jednu noc. Tá sa pretiahla na dve, na tri, a tak ďalej.

Za normálnych okolností by jej svoj vynález s teatrálnymi slovami a gestami, ale za tých pár nocí sa naučil, aspoň trochu, čo je tá Mia vlastne zač. Do jeho života vtrhla ako hurikán, ale v skutočnosti mala od prírodnej katastrofy ďaleko a mala rada pokoj a nudu, hoci ju samú by nikto neoznačil za nudnú.
Rovné čierne vlasy jej splývali do po pleciach až k prsiam. Dnes mala na sebe džínsové šortky a biely top na ramienka s veľkým výstrihom, ktorý ešte zvýrazňoval choker na krku. Na nohách mala obuté ťažké čierne topánky na ruke sa jej skvelo tetovanie. Pomaly prežúvala žuvačku.

"Určite si už počula o cestovaní časom," nadhodil takmer bojazlivo Jacob.
"Isteže," prikývla.
"Tak presne tak si pôjdem pre pivo."
Žuvačka jej takmer vypadla z otvorených úst.
"To nemyslíš vážne," povedala s takmer maniakálnym smiechom.
Jacob iba pokrčil ramenami a odišiel do vedľajšej miestnosti. Mia tam ešte nebola. Rýchlo premohla smiech a vybrala sa za ním.

Jacob sa hral u počítača. Po chvíli sa uprostred miestnosti objavilo modré okno cez ktoré nebolo vidieť na druhú stranu. Jacob doň bez problémov vkročil a asi po minúte sa vrátil s plechovkou piva v ruke a modré okno sa zavrelo.

ˇ"Ty si sa práve vrátil do minulosti?"
"Hej, päť dní dozadu, 15:23 presne."
"Je to dôležité?"
"Isteže. Včera som tam bol o 15:24 a vzal som pivo. Keby som sa tam vrátil teraz, stretol by som trikrát samého seba a to by bol prúser. A pivo by tam už nebolo, lebo som ho včera vzal. Ale o 15:23 tam ešte bolo."
Miu neprechádzalo ohromenie: "Ale, veď to nie je možné!"
"Čo? Cestovanie v čase, alebo môj trik s pivom?"
"Oboje."
"Práve si bola svedkom oboho."
"Ale keď si to pivo dnes vzal, tak tvoje včerajšie ja by ho už nenašlo o minútu neskôr!"
"Ale moje včerajšie ja bolo vtedy prítomné ja a moje prítomné ja bolo budúce ja a budúcnosť ešte neexistovala. Tiež som sa nad tým čudoval, ale zvykneš si na to. Je to jednoduché."
"Uvedomuješ si ten potenciál!?" zakričala maniakálne. "Mohli by sme vyriešiť svetový hlad, mohli by sme zmeniť svet! Musíš o tom niekomu povedať!" kričala a pritom utekala už dolu schodami na ulicu.
Jacob otvoril plechovku.
"Nechceš sa aj ty napiť?" spýtal sa otvorených dverí a spomienky na Miu v nich. Potom ich zavrel, sadol si a napil sa piva.

 


Komentáře

1 ┼Lady de Vampire Victoria┼ ┼Lady de Vampire Victoria┼ | Web | 10. srpna 2016 v 0:37 | Reagovat

Dobře napsáno

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.