Září 2016

Joan Lingardová - Nový domov

27. září 2016 v 21:40 | Ari |  Knihy
V roku 1980 vyšiel v edícii Čajka román anglickej spisovateľky Joan Lingardovej "Spálenisko", v ktorom sa čitatelia zoznámili so šestnásťročnou Maggie v čase, keď ju rodičia poslali na prázdniny k starej mame, žijúcej v spustnutom dome v škótskych horách. Už v tomto príbehu sa nám Maggie predstavila ako samostatné, energické dievča, ktoré vie, čo chce, dokáže sa presadiť, je cieľavedomejšia a odvážnejšia, ako bývajú zvyčajne dievčatá v jej veku.
Maggin priateľský vzťah k ľuďom je spoľahlivým kompasom, ktorý ju vedie. Po návrate z prázdnin od starkej musí s celou rodinou čeliť novej skutočnosti: štvrť, v ktorej bývali, je určená na zbúranie, a rodina sa z útulného domčeka presťahuje do bytu v nájomnom dome.
Rodina si na nové, neosobné prostredie nevie zvyknúť, hlavne matka trpí depresiou zo straty domova a hrozí jej nervové zrútenie. Medzitým si Maggie horlivo vymieňa listy a Jamesom Fraserom , priateľom z prázdnin. Jamesovi rodičia radia Maggie, ako riešiť ťažkú situáciu, ktorá vznikla presťahovaním. Dôležitú úlohu v Magginom živote hrá jej vzťah k Jamesovi. Krásne priateľstvo prerastá v nesmelú lásku a rastie so vzdialenosťou, ktorá ich delí.
Román Joan Lingardovej sa prihovára duši mladého človeka, je moderný duchom a zároveň klasický hodnotami, ktoré sa nemenia a sú také dôležité pre orientáciu v dospievaní.
(Z obalu knihy)

Obsah:
Maggie sa po prázninách vracia domov, kde musia bojovať s finančnou krízou. Po dlhom presviedčaní rodičom nakoniec pomôže založiť si živnosť týklajúcu sa kúpeľní. Nanešťastie, práce je nad hlavu, mama v depresii vôbec nepomáha a Maggie sa musí snažiť udržať si aj dobré známky, ak chce študovať ďalej, hoci ju od toho odhovárajú. A taktiež sa snaží udržať si aj svoj vzťah s kamarátom s prázdnin, zatiaľ čo sa z nich aj napriek dialke stávajú milenci.

Môj názor:
Už je to nejaký čas, a tým nejaký čas myslím veľmi, veľmi dávno, čo som prečítala prvé dva diely tejto série a približne rovnako je to dlho od mojej recenzie na prvý diel. Musela som si dať záležať, aby som ju našla, ale rozhodla som sa, že si ju vlastne nepotrebujem prečítať. Viem, že Spálenisko sa mi páčilo, viem, že som to v recenzii vychválila ako pekný dievčenský letný román, alebo niečo podobné a veľmi živo si viem vybaviť vlnu, na ktorej sa nesie celý príbeh.

A veľmi podobne je to aj s novým domovom. Táto kniha vo mne niečo zanechala. Dokážem si presne vybaviť štýl, akým je napísaná, dokážem si vybaviť jazyk, dokážem si vybaviť pocity. A to je dôležitejšie ako príbeh, ktorý je ľahko zabudnúť, ako obsah, ktorý by som zosmolila do čitateľského denníku v ôsmej triede.
Keď som bola mladšia, tak som bola dievča pre dievčenské romány. Potom som z toho vyrástla a dnes, keď sa pozrie na dnešnú YA literatúru, tak často len prevraciam oči v stĺp, zvlášť keď to porovnám s niečím takmýmto, čo sa mi páči aj dnes a prezentuje to úplne iné hodnoty, ako dnešné knihy.

Podobne ako prvý diel prináša kniha tie isté postavy a nadväzuje na moment, kde sa skončila predošlá kniha bez často trápneho preskakovania nedomyslených častí a potom vracaním, alebo nevracaním sa k nim.
Tentoraz sú ale postavy niekde trochu inde, Maggie je na inom mieste a v inej situácii a myslím si, že ako hrdinka sa dokáže oveľa lepšie priblížiť bežným dievčatám, ktoré čítajú takéto knihy ako dnešná YA. Narozdiel od nich nie je nijaká femme fatale ani awkward teen, ale je to obyčajné dievča, ktoré sa zaujíma o svoju rodinu a snaží sa jej pomôcť, dievča, ktorému záleží na vzdelaní a chce sa mať lepšie ako rodičia, myslí na budúcnosť, ale stále sa drží pri zemi tradičnými teeneagerskými zábavkami .

Myslím, že tu nie je toľko čo povedať o tejto malej knižôčke. Je fajn, mám ju rada, hoci je to trochu klišé a bola slabšia ako predošlá kniha.
Ja by som ju rozhodne odporučila skupine, ktorú som už vyššie spomínala, lebo má niečo do seba. Je mi len ľúto, že som sa k jej recenzii dostala tak neskoro a nedokážem vypichnúť všetko, čo som spomínala v komentári, ktorý som napísala krátko po prečítaní, lebo nechcem klamať a snažiť sa to sem zbytočne pretlačiť. Ale stojím si za tým čo som povedala vtedy a stojím aj za tým, čo som povedala teraz.

Informácie o titule:
Typ: Séria
Názov: Maggie
Prechádzajúci diel: Spálenisko
Nasledujúci diel: The Pilgrimage

Počet strán: 223
Vydané v roku: 1982
Vydavateľstvo: Mladé letá
Orientačná cena: okolo 3 eur v antikvariátoch

Originálny názov: The Resettling
Originálny vydavateľ: Hamish Hamilton
Prvé vydanie v origináli: 1975
Orientačná cena v origináli: okolo 3 eur

Autor:
Joan Lingardová sa narodila v roku 1932 v Edinburghu v Škótsku, ale vyrastala v Belfaste, kde žila až do svojich osemnástich. Písať začala ako jedenásťročná a píše dodnes, posledná kniha jej vyšla v roku 2009. Píše knihy pre deti aj pre dospelých, najznámejšia je jej séria Kevin and Sadie, z ktorej sa predalo vyše milión výtlačkov. Autorka bola ocenená mnohými oceneniami a momentálne žije v Edinburghu so svojím manželom. Má 3 deti a 5 vnúčat.

Johannes Mario Simmel - Muž, ktorý maľoval mandľovníky

25. září 2016 v 22:08 | Ari |  Knihy
Simmel má taký mimoriadny cit pre úžasné témy, problémy a motívy, ako máloktorý zo súčastných autorov.
Marcel Reich-Ranicki
Najpopulárnejší spisovateľ Nemecka prekvapuje po obrovských úspechoch so svojimi veľkými románmi tentoraz suverénne vyrozprávaným komorným príbehom o maliarovi Mondragonovi, ktorý si na Azúrovom pobreží získava srdce nejednej dámy. Je to muž, ktorý ženy miluje - a ženy vedie jeho lásku oceniť.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Spisovateľ Roger nastupuje do vlaku, ktorý ho má odviesť za prácou. Na druhé ráno sa prebudí a zistí, že dáma z vedľajšieho kupé sa zavrela zvnútra a nejde ju prebudiť. Ľudia očakávajú najhoršie a tak zavolajú hasičov. Kým na nich čakajú, tak Roger spomína na minulú noc, ktorú strávil s dámou. Už keď nastúpil do vlaku, padla mu do oka a dali sa do reči. on jej povedal, že pracuje ako spisovateľ a ide za prácou, zatiaľ čo ona mu rozpovedala o dovolenke na Azúrovom pobreží pred mnohými rokmi, kde sa stretla s maliarom Mondragonom, ktorý jej daroval obrázok nádherného mandlovníka a pri ňom po prvýkrát pocítila, čo je to láska. Pravidelne si písavali a občas mu poslala aj peniaze, keď bol na mizine a teraz, po manželovej smrti sa vracia k nemu, jej pravej láske.
Keď dorazia hasiči a zistia, že zomrela, Rogera to zarmúti a vyberie sa na Azúrové pobrežie nájsť maliara a rozpovedať mu, čo sa stalo. Ako neskôr zistí, maliar je už mŕtvy a za všetským stojí jeho žena, ktorá ním manipulovala. Mondragon bol iba podvodník, mandľovníky maloval cez šablóny a zvádzať ženy bol jeho povolanie. Roger prisľúbi jeho žene, že o celej veci napíše a odíde za svojou prácou.

Môj názor:
Už ani neviem, koľkýkrát sa pokúšam napísať túto recenziu. Mám vymyslený úvod, viem presne, čo chcem povedať, ale slová sa mi nevedia dostať z prstov do počítača. A pritom táto kniha nie je ani taká zlá, ako som si spočiatku myslela, že bude. Nečakala som síce od autora nič veľkého, lebo nie som fanúšičkou jeho žánru a práve preto som si vybrala takú malú knižku od neho a tá ma naopak príjemne prekvapila, lebo očividne okrem veľkých románov sa vie vyjadrovať aj úsporne a pritom zábavne.
Po tejto knižke som siahla mimo svojho fiktívneho poradia v rámci dňa neprečítaných kníh, lebo som chcela knižôčku, ktorá mi nepreruší Harry Potter maratón aj keby sa mi nepáčila strávila by som nad ňou viac času.

No kniha sa mi vcelku páčila. Námet knihy je nepochybne zaujímavý a aj romanca v knihe sa dá skúsnuť, hoci aj s ňou som mala niekoľko problémov.
Jedná sa totiž o tú najklišé romancu, absolútne obyčajný príbeh, zašlú spomienku, ku ktorej sa podľa môjho názoru ani netreba vracať, lebo poukazuje na to, aký sme všetci blbí a zbytoční a nevieme učiniť správne rozhodnutia v živote.
Na druhú stranu mi ale takáto vec čím ďalej, tým menej vadí, keď sa jedná o niečo dobre podané, tak to dokážem prekúsnuť a zamerať sa ja na niečo iné, o čo sa kniha pokúša. Pokúša sa nám dať aj niečo iné, nie iba gýčik na 50 stranách.
Tu však nastáva zaujímavá otázka, či je to vôbec dobré. Keby sa jednalo o tristostranovú knihu, tak nič nepoviem, lebo tak sa to príliš naťahovať a malo by sa pokračovať ďalej, ale tu mi to prišlo ako zbytočne uťaté a nedotiahnuté, nie zaujímavo prestrihnuté.

Z celej knihy som mala dojem, že autor sa snaží držať svojho klasického dlhého štýlua rozpovedať čo najviac a čo najvaic to zapliesť a zopsychologizovať a nevadí mu, že má na to iba málo strán, alebo málo nápadov na to, aby to dávalo zmysel. Naopka pracuje na tom, aby sa všetko zvrátilo a dokopy to pre mňa iba pokazilo dojem. Nemám rada knihy ako je táto, kde sa len čudujem a je mi smutno, že niečo, pre čo som sa nadchla a čo ma potešilo sa tak tvrdo zvrtlo a sklamalo ma to a vrhlo to zlé svetlo na doterajší dej. Príliš veľa a rpíliš zbytočné je už dlhšie trendom a táto kniha do toho zapadá. Holt, dnes už nie je jeden motív dosť dobrý pre jendu knihu.

Čo sa autorovho štýlu týka, tu som mala od začiatku jasno - nesedel mi. Rovnako ako prelietavý bol príbeh, tak bol prelietavý aj štýl, akým to bolo napísané a neustále striedanie pohľadov autor celkom nezvládol. Bolo tam cítiť, že mu nie je úplne jasné, ako chce aby bol príbeh napísaný a namiesto toho, aby bola nepríjemná len jedna časť, tak mi prišle nepríjemné obe a vždy som si musela na nový spôsob zvykať, lenže kým sa tak stalo, tak sme sa zase otočili, čo bolo veľmi nepríjemné a mätúce a kazilo to, aspoň v mojich očiach, dojem z knihy.

Na druhú stranu, aby som na knihu zas iba nenadávala, ako oddychové čítanie, len tak, do kabelky an krátku cestu je táto knižka priam ideálna. Maličká, ale zaujímavá, človek nevie, čo má od toho všektého čakať a môže sa tešiť na zaujímavé prostredia a jeednoduchú zábavu pri ktorej sa dá príjemne oddýchnuť bez používania mozgu. Stačí ísť s prúdom a to je milé. A možno sa niekomu bude páčiť aj ten zraz s realitou a nepresladený koniec.
Informácie o titule:
Počet strán: 88
Vydané v roku: 1999 (v SR aj ČR)
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ (SR), Ikar (ČR)
Orientačná cena: okolo 3 eur

Originálny názov: Der Mann, der die Mandelbäumchen malte
Originálny vydavateľ: Droemersche Verlagsanstalt
Prvé vydanie v origináli: 1998
Orientačná cena v origináli: okolo 4 eur

Johannes Mario Simmel sa narodil v roku 1924 v Rakúsku, kde a v Anglicku strávil svoje detstvo. Pracoval ako reportér pre rôzne noviny, aj počas vojny a nakoniec sa usadil v Bavorsku. Svoj prvý román napísal v roku 1948 a odvtedy vydal okolo 30 románov, a zaradil sa medzi najlepších nemeckých spisovateľov svojimi spoločenskými románmi oceňovanými ako verejnosťou, tak aj kritikou. Zomrel v roku 2009.


Naruto vol.4: Most hrdinů

15. září 2016 v 11:11 | Ari |  Manga, komiksy, etc.
Naruto vol.4: Most hrdinů
Naruto se pomalu mění z třídního šaška v bojovníka... ale teď bude muset udělat další zásadní krok, pokud se chce stát největším nindžou z vesnice Konoha. Stal se svědkem tragédie a roste v němv ztek. A to je pro kluka, který v sobě ukrýva devítiocasého liščího démona, velmi nebezpečné. Stojí tváří v tvář kurté pravdě - nindžové jsou nástroje stvořené k zabíjení. A pokud chce Naruto v boji zvítězit, splnit svůj úkol a zachránit životy svých přátel, nezbude mu možná nic jiného, než začít zabíjet...

Scenár: Masashi Kishimoto
Kresba: Masashi Kishimoto
Moje hodnotenie: 4/5

A som tu s ďalším Narutom. Toto je presne ten diel na ktorý sa aplikuje to, čo som povedala minule. Škoda, že som už videla anime a viem presne ako to dopadne, lebo čítať to v tej dobe, kedy sa o Narutovi nič nevedelo musel byť veľmi silný zážitok a prežívať ten cliff-hanger do ďalšej kapitoly, alebo ďalšieho zväzku, to muselo byť peklo. Nikto ešte nevedel aký bude Narutov osud a to tak veľmi definovalo tento diel.
Je mi to tak nesmierne ľúto.

(Práve som si uvedomila, že táto recenzia obsahuje nejaké tie spoilery týkajúce sa deja v tomto zväzku)

Nuž, príbeh nadväzuje opäť presne na mieste, kde predtým skončil a nadväzuje na predošlé napätie a snaží sa budovať na tomto napätí, ktoré sa bohužiaľ s rokmi a popularitou vytratilo, ale aj tak je tam stále ten pozostatok a je zaujímavé sledovať aspoň ako celý ten boj prebiehal na papieri a nie na obrazovke, čo tomu dodáva nový smer a taktiež sa človek môže viac zamerať na taktiku a na motiváciu postáv, ako aj na Naruta samotného, ktorý tu bojuje sám so sebou a vytvára zaujímavý risk pre celý vývoj deja, no hlavou postavou tohto je momentálne Haku a jeho spôsob boja, jeho myslenie a jeho backstory, ktoré ho urobili postavou akou je, čo je zaujímavé a veľmi pekne prepracované z viacerých smerov.


Taktiež aj druhá línia boja, boja dediny za svoju slobodu tu nazostáva a nestojí len na našich ninjoch, ale naopak ukazuje veľkých character development a opäť ukazuje ako je dôležitá jednota a spolupráca, ako je dôležitá motivácia, ako je dôležité mať hrdinu, ktorý je ochotný sa obetovať a ako to dokáež spájať ľudí.
Je krásne, ako sa všetko vyvinulo a ako sa v ťažkej situácii ukázal pravý charakter postáv, čo ma zahrialo u srdca a nielen mňa.
Opäť sa tu ukázalo ako prepracovaný vie byť príbeh, ako je hlboko ponorený nie len do hrdinov, ale aj do ľudskej psychiky a do ľudskej sily.
Bam a to je polovica mangy. Skvelé tempo, skvelý príebh, skvelý spôsob, akým ho prezentovať dokázali z takej jednoduchej veci ako dokončenie boja z minulého dielu spraviť skutočný masterpiece.

Potom je tu ale druhá polovica, ktorá je pomerne slabšia oproti prvej. Značne stráca na tempe, hoci má aj ona v jednej zo svojich dejových línií konflikt, z väčšej časti tu je len obyčajné detské handrkovanie, ktoré po akcii nabitej prevej polovici vyznieva slabošsky a Naruto akoby stratil celý svoj character development, ktorý doteraz nadobudol, rovnako aj Sasuke, iba Sakura si zachováva svoju tvár a napreduje síce pomalšie ako jej kolegovia, ale stále k svojmu cielu, čo sa mi veľmi páči a v neskorších častiach to bude ešte výraznejšie a tu je vidno prvý krok k zmene.

Na druhú stranu má ale druhá polovica príbehu svoju silnú stránku v postavách. Konečne sa prestriedava prostredie aj vedľajšie postavy a spolu s Narutom máme možnosť spoznať niekoho nového so skutočne rozlišnými charaktermi a silami o ktorých sme doteraz nemali ani tušenia, dokonca ich spoznávame aj mimo Naruta, čo je veľké plus.


Po tomto diely som sa veľmi tešila na ďalší, tešila som sa na to, čo ten ďalší diel sľubuje, masívne napredovanie, veľký character development nie len hlavných postáv, ale aj všetkých nových vedľajších postáv, ktoré po dlhšom čase sľubujú veľké nové dobrodružstvo už len ich spoznávaním, ale spoznávaním aj nových prostredí, techník a spôsobov boja, čo vo mne vyvolalo príjemné vzrušenie a napätie viac, ako skutočný boj s krvou a zbraňami.

Ako poslednú vec na tomto zväzku by som chcela vypichnúť opäť výtvarné spracovanie diela. Nie že by sa nejako zmenilo, ale prišlo mi omnoho prepracovanejšie ako v predošlých dieloch, zvlášť na zápasovej časti, kedy práve detaily dodali celej veci na sile a podtrhli emotívnu rovinu a rovnako by som veľmi veľmi si pochválila veľkú rozmanitosť, ktorú mal šancu tento diel ukázať a aj ukázal v postavách, ktoré nás v tomto zväzku privítali.

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Pozrite aj: