Leden 2017

Sir A. Conan Doyle - Štúdia v červenom/Pes Baskervillský

8. ledna 2017 v 12:58 | Ari |  Knihy
Dve detektívne novely Štúdia v červenom a Pes baskervillský sú vrcholnou ukážkou Doylovho rozprávačského umenia, zachovávajúcou všetky prvky a zásady klasického kriminálneho príbehu. V Štúdii v červenom Holmes s Watsonom hľadajú páchateľa záhadných vrážd. Novela má dve dejové línie. Prvý príbeh sa odohráva v Londýne vo fiktívnom Holmesovom byte na Baker Street. Holmesovi sa s Watsonovou pomocou podarí rozriešiť jeden z najkomplikovanejších detektívnych prípadov všetkých čias. Druhý príbeh sa odohráva v severoamerickom štáte Utah, jeho korene siahajú hlboko do minulosti a súvisia so vznikom mormónskeho mesta Salt Lake City. Dej novely Pes baskervillský je zasadený do pôsobivej, typickej atmosféry starého anglického zámku uprostred slatín. Doylov detektív Sherlock Holmes spolu s priateľom Watsonom s nasadením vlastného života riešia tajomné udalosti vrcholiace vraždou. Obe diela patria medzi najlepšie ukážky holmesovskej ságy. Sú to klasické príbehy lásky a pomsty; niekedy naivne, ale vždy s úspechom bojujú proti zlu pomocou rozumu a logiky, vlastností a výdobytkov moderného človeka.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Štúdia v červenom
Doktor Watson si hľadá spolubývajúceho a tak sa zoznámi so Sherlockom Holmesom. Je nadmieru ohromený týmto mužom, ktorý ma na jednu stranu ohromné znalosti, ale na druhú stranu v mnohých veciach zaostáva. No najmä ho ohromí jeho schpnosť dedukcie.
Sherlocka Holmesa zavolajú na prípad vraždy. Najprv prezrie dôkazy a neskôr na základe svojho sledovania a svojich pomocníkov z ulice príde na to, že vrahom je Jefferson Hope.
V druhej časti príbehu sa hovorí o malej Lucy a mužovi Johnovi Ferrierovi, ktorý ako jediný unikli nešťastiu z rodného mesta a v posledných chvíľach na púšti ich zachránia Mormóni. Lucy ako Johnova adoptívna dcéra dospeje a zamiluje sa Hopea. Ten si ju chce vziať, ale nemôže a Lucy je donútená zobrať si Drebbera, zavraždenéhoo začiatku príbehu.

Pes baskervillský
Na slatinách panuje legenda, že tajomný pes zabíja Baskervillovcov, čo potvrdila aj posledná vražda. zavraždený bol všeobecne medzi ľuďmi obľúbený a toto ich pobúrilo. Na miesto majiteľa panstva prichádza mladý Henry, ale má strach a tak sa Sherlock spolu s Watsonom rozhodnú ujať prípadu. Watson odíde s Henrym na panstvo, ale Holmes ostáva v Londýne, kam mu Watson píše listy. Nikto netuší, že Sherlock sa v prestrojení tiež vydal do slatín, aby tam pozoroval prípad z inej strany. Zaberie mu tu síce nejakú chvíľu a bude sa musieť aj prezradiť, ale nakoniec príde na to, kto to má všetko za ľubom. Henryho sused. Potom, čo Holmes zistí, že sused by mohol patriť k Baskervillovcom všetko do sbea zapadne, lebo jedinou chýbajúcou vecou bol motív. A pes baskervillský bol iba fosforeskujúcou farbou namalovaný veľký pes vycvičený na vraždenie, ktorého sused ukrýval v slatinách.

Môj názor:
Myslím si, že môžem pokladať za šťastie, že moja prvá kniha s Sherlockom Holmesom, ktorá sa mi dostala do rúk bola akurát Štúdia v červenom, prvý Sherlockov prípad, takže som mala možnosť sa s týmto detektívom dôkladne oboznámiť a hneď druhý jeho prípad, ktorý som si prečítala bolo najznámejšie dielo Sira Conana Doyla. Kto by mohol byť šťastnejší?

Musím uznať, že Sherlock je detektív s veľkým D, Sherlock, je pojem, ktorý nemusíte ani poznať a viete kto to je. Pred týmto stretnutím so nikdy nevidela ani nečítala nič so Sherlockom Holmesom (vlastne, jednu epizódu vo Phineasovi a Ferbovi, ale to sa asi nepočíta) a predsa som vedela, čo mám čakať, geniálnu logiku, všímavosť a dedukciu, ktorá nás bez najmenšieho zaváhania dovedie k vyriešeniu prípadu.
Skrátka, Sherlock aj Watson sú také kultové postavy, že ich vlastne ani netreba bežnému človeku nejako zvlášť predstavovať, ale myslím si, že knihu by si mal človek prečítať, aspoň jednu, aby vedel hlbšie pochopiť, čo sú tieto postavy zač, lebo parafrázovaním a inými prvkami sa veľa z týchto a o týchto postavách stratí, sama som bola veľmi prekvapená tým, čo som sa o nich dozvedela a ako som mala možnosť sledovať ich chracter development, nie len v tejto knihe, hoci i v tejto knihe, ale vo všetkých príbehoch, ktoré som si o detektívovi a jeho vernom pomocníkovi a priateľovi prečítala, lebo sa skutočne jedná o skvele vykreslené, skvele napísané a do posledných detailov vyšprekované postavy, na ktorých možno krásne vidieť odtiene ich minulosti, ale aj ich predurčenie a hoci je s geniálnym Sherlockom ťažké sa stotožniť, tak je tu pre nás bežných čitateľov sympatický doktor Watson, ktorý je bežnému človeku oveľa bližší a v mnohých situáciach aj sympatickejší ako extravagantný detektív, ktorého spolu s Watsonom ale nemôžeme neobdivovať.

Keď príde na Doylov autorský štýl, tak som narozdiel od notoricky známych postáv, nemala absolútne tušenie, čo mám očakávať, len som mohla veriť, že to bude dobré, lebo predsa, jedná sa o klasiku, autora, ktorého čítajú milióny a tak nemôže, alebo by aspoň nemal byť zlý, alebo aspoň taký zlý.
A musím teda povedať, že SIr sa vyznamenal. V mojich očiach jeho štýl písania posunul Sherlocka na novú úroveň, pričom nielen treba oceniť celkovú genialitu autora a jeho príbehov, dokonalej dedukcie a charakterov, ale aj spôsob, akým boli príebhy prerozprávané. Na jednu stranu tu rozprávanie doktora, klasická ich-forma, no i tu bolo použitých veľa prvkov, ktoré zvyčajne mnoho kníh nemá, najmä rozlišnosť vyjadrovania postáv, ktorá podobne ako opisy a činy charakterizovala postavy a tak sa ich-forma preliala do niečoho viac a nezostala iba v rozvytí jedného charakteru.
Na druhej strane však autor ponúka aj er-formu, kedy podobne zaujímavo a s rovnakým citom pre tento spôsob písania rozpráva absolútne rozdielny príbeh a napriek tomu má všetky prvky klasických príbehov o Sherlockovi, prepojenosť, dejovosť a dobrodružstvo, postavy a ich rozvoj, skrátka všetko, čo by spolu s pár stranami navyše mohlo pokojne tvoriť nesherlockovskú knihu, ktorej by sa iste dostalo popularity, alebo minimálne pozitívnyhc kríitík.

A napriek tomuto všetkému si príbehy zachovávajú sviežu stručnosť a jednoduchosť, nie je v nich ničoho príliš veľa, čo by čitateľa mohlo nudiť, autor sa rozhodne nehrá na nijakého špeciálneho autora, ktorý má potrebu písať tisíc stranové knihy, ktorým by významne prospelo zoštíhlenie, al zároveń nie sú jeho príbehy ani moc stručné, takže čitateľ nemá pocit, že v príbehu niečo chýba a že by toho malo byť viac, skrátka, drží sa zlatej strednej cesty, ktorá je mnohokrát pravým dôkazom autorského umu.

Štúdia v červenom
Prvý príbeh Sherlocka Holmesa a doktora Watsona sa, čo sa príbehovosti týka, vyznačuje práve svojou rozdielnosťou od iných prípadov a značne sa venuje postupnému oboznamovaniu sa so Sherlockovými metódami, čo v ostatných knihách nie je a všeobecne v ostatných príbehoch je to viac okrajová téma, ako v tomto prvom, ale minimálne jednému príbehu nepochybne svedčí takýto tón, hoci aj Sherlock je jedna z tých sériií, ktorá priamo na seba nenadväzuje, takže by si možno zaslúžil predstavenie aj v iných dieloch, hoci vzhľadom na dobu to nie je potrebné.
Teraz spätne keď nad touto novelou rozmýšlam, príde mi na um, že je jedna z týh lepších, hoci nepopierateľne sa mi všetky páčili a najlepšiu by som vybrala asi ťažko, ale Štúdia v červenom je prepracovaná na mnohých úrovniach.
Nielenže poskytuje klasické pátranie v tom najsurovejšom stave a predsa nadmieru zaujímavé a neklišoidné, kde sa preukazuje skutočný um autora a jeho schopnosť využívať a hrať sa s postavami, ale je tu aj druhý príbeh, ktorý síce na jednu stranu zo začiatku nedáva zmysel, ale rýchlo sa mnoho vyjasní a prepojí, predĺži knihu, ale na únosnej úrovni a predvedie novú paletu postáv a pocitov v nemenej zábavnej a zaujímavej forme.

Čo sa mi na tejto novele nepáčilo, a to asi ako jediné, je pomalý rozjazd, ktorý ma nedostal toľko, ako som očakávala, že ma dostane, ale kniha ako taká ma chytila v polovici. To by samo o sebe nebolo vôbec zlé, tento druh rozjazdu považujem za normálny a nejako ho neodsudzujem, navyše, tento žáner kníh nie je moja šálka kávy, ale čo ma sklamalo bolo to, že tento rozjazd som si musela v priebehu jednej krátkej novely zopakovať dvakrát a preskočena medzi svetmi neboli dobre zvládnuté, lebo človek už je navnadený a napätý, keď tu sa zrazu vrátime do kľudového stavu pri štarte a ne chvíľku to vyvoláva dojem stratena a znudenia.

Pes Baskervillský
Najznámejší Sherlockov prípad sa mi teda vďaka tejto dvojknihe z edície Retro dostal do rúk ako druhý a podobne ako Štúdia v červenom, aj tento ma dostal svojou stručnosťou, príbehovosťou a genialitou, hoci čo sa čiste príbehu týka bol nepochybne zaujímavejší. Tento diel už nepredstavuje Sherlocka ako takého, iba jeho nespornú genialitu, ale venuje sa Watsonovi, ktorý, ako som už písala, je iba obyčajným človekom a oveľa stotožniteľnejšou postavou tejto ságy, čo je pre mňa náramné plus.

Keď príde na príbeh ako taký, tak tu skutočne nie je čo vytknúť. Nemala som ani tušenia, kto môže byť vrahom, podozrievala som všetkých a nikoho, vždy som ostala šokovaná novým zvratom v deji a neustále som bola napätá a očakávala, čo vlastne bude ďalej. Taktiež som bola veľmi spokojná aj s koncom, bol tam motív aj všetko a neprišiel mi taký nerealistický, ako v mnohých detektívnych príbehoch býva, keď si vraha skrátka vycucajú z prsta a človek vlastne nevie čo, s kým a kedy.

Aby som sa neopkavala (toľko), tak už to radšej zakončím, lebo ódy na toto dielo by som vedela skladať hodiny a ani by som okom nemihla. Prípady Sherlocka Holmesa ma aj napriek svojím nepatrným chybám absolútne chytili a tešila som sa na prečítanie si ďalších kusov zo série, čo som aj následne urobila a myslím si, že nikto, kto sa do Sherlocka pustil mu ťažko odoláva. Je tu dôvod, prečo je Sherlock kultová klasika, ktorá sa neustále teší novým spracovaniam a fanúšikovskej platforme po celom svete.
Veď, ktorý detektív dokáže vyriešiť prípad už v polke knihy?

Informácie o titule:
Počet strán: 268
Štúdia v červenom (119 strán)
Pes baskervillský (149 strán)
Vydané v roku: 1981
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Orientačná cena: 2-4 eurá (v antikvariátoch)

Autor:
Sir Arthur Ignatius Conan Doyle sa narodil 22. mája 1859 v Edinburghu v Škótsku a je britským autorom kníh, predovšetkým známy je za svoju postavu Sherlocka Holmesa, ale písal aj diela v žánre fantasy, sci-fi, divadelné hry, romantické príbehy, poéziu a historické romány. Sám je vyštudovaným doktorom. Zomrel 7. júla 1930 vo svojej záhrade v Anglicku na infarkt, pričom v jednej ruke držal kbetinu a druhú mal položenú na hrudi.
Jeho knihy sa dodnes tešia obľube a dočkali sa mnohých filmových spracovaní.

Obrázok je môj

Recenzia: Tom a Jerry: Sherlock Holmes

7. ledna 2017 v 19:48 | Ari |  Filmy
Názov: Tom and Jerry meet Sherlock Holmes
Dĺžka: 50 minút
Pôvod: USA
Rok vydania: 2010
Štúdio: Warner Bros.
Režisér: Spike Brandt, Jeff Siergey
Žáner: animovaný, komédia, rodinný
Hodnotenie:
65% 6,7/10

Anotácia:
Krádeže šperkov po celom Londýne popletú Scotland Yard a zo zločinov je falošne obvinená krásná speváčka Zrzka. Len legendárny Sherlock Holmes dokáže nájsť skutočného zlodeja, samozrejme, za pomoci svojho asistenta dr. Watsona a Toma a Jerryho. Nájsť stopy a rozlúsknuť prípad bude ale hračka v porovnaní s pokusom udržať mier mezi divokými súpermi, ktorí v mene spravodlivosti behajú, cupitajú, upalujú a svištia po uliciach, chodníčkoch a strechách. Pestrú spoločnost postáv a možných podozrivých dopĺňajú v tomto skvelom spojení klasického pátránia a dynamickej animácie starí známi Tuffy, Butch, Droopy a mnohí ďalší.

Trailer:
Môj názor:
Koho detstvom by neboli Tom a Jerry so svojimi groteskami, tešiace deti od roku 1940. Nemyslím si, že už sa tu vyskytujú takí starí ľudia, takže, komu by boli týto dvaja hrdinovia neznámi. Ale, možno toto bolo problémom tohto filmu, od ktorého som mala väčšie očakávania.

Nie, že by boli Tom a Jerry vždy príbehovo silná vec, ale myslím si, že keď už vznikol nápad použiť jedného z najväčších géniov v detektívnom žánre, bývajúceho na Baker Street, tak mohlo vzniknúť niečo lepšie. So Sherlockom som už strávila kvôli projektu nejaký ten čas a vyobrazenie tohto človeka, na ktorého som sa aj počas filmu zameriavala ma sklamal.
Iste, mal nejaké svoje typické črty, ako svoju dokonalú dedukciu založenú na pozorovaní detailov, ktoré si bežný človek nikdy nevšimne, lebo nemá tohoto génia, ale kam sa počas filmu podela, keď sa Sherlock pobral za stopou, ktorá bola celkom jasne naznačená?
Skutočne Watsonovské počínanie a myslím si, že môjho obľúbeného detektíva sme mohli pokojne zamestnať aj niečím iným, čo by ho nestavalo do takého zlého svetla.
Zato Tom a Jerry sa púšťajú do príbehu ako má byť a sami sa spolu so Zrzkou púšťajú do riešenia príbehu a zhodou náhod sa vydajú správnym smerom, ale nedokážu to dotiahnuť rýchlo a efektívne do konca, kvôli gagom, ktoré sa toľko nehodia. Vždycky som ľutovala Toma a myslím si, že aj v tomto filme, kde sa mu mohlo dostať uznania v netradičnej, ale vždy vítanej spolupráci s Jerrym, zostal zbytočne týraný.
Absolútne si viem predstaviť jeho svetlú chvíľku, ktorá ale nenastala, ako highlight filmu, ale nakoniec zostal jeho potenciál opäť nevyužitý a hoci žabomyšie vojny medzi dvoma hrdinami pobavili, nie vždy som ich uvítala, lebo niektoré momenty to skrátka nevyžadovali.

Ostatné postavy v príbehu si myslím zohrali svoju úlohu tak, ako mali, možno najmä policajné psy boli niečím, na čom som sa fakt pobavila a spomenula som si na staré dobré časy a podobne aj slečna Zrzka ma nadchla ako postava, tak aj ako speváčka v českom dabingu a zhľadom na to, že u mňa hudobný sluch absolútne absentuje a ak aj tam boli malé chyby, tak som ich nepostrehla a skrátka jej čísla boli mojou obľúbenou časťou filmu.
Čo sa týka animácie, aj tá sa mi veľmi páčila. Staré animované seriáli zažívajú svoje návraty v modernej podobe animácie, ktorá častokrát zmetie atmosféru a pokazí vernému fanúšikovi zážitok, ale môžem vyhlásiť, že tu to tak nebolo. Je síce vidieť posun v animácii, lepšie farby, podstatne vyššia kvalita a rozlíšenie, ale určite to nie je niečo absolútne iné a stále tu vidno typický rukopis s absolútne typickými postavami a čiarami, ktoré proste k tejto dvojke patria. A niektoré Sherlockovské momenty zakomponované v príbehu a v animácii sú skrátka skvelé. A aj ľahký dotky steampunku.

Nuž, o tejto veci sa dá povedať, že je to mišmaš, ale vcelku kvalitný mišmaš. Neoplatí sa tu hľadať Sherlocka, ani našu dvojku tak, ako si ju niekde vzadu v podvedomí pamätáme, ale oplatí sa pozrieť si niečo, čo nás osvieži a osvieži naše detské spomienky. A toto film zvládol, čo si myslím je dobre. Má v sebe istú nevinnosť a rozprávkovosť a mnoho prvkov, ktoré by tu človek nečakal. Film mi priniesol niečo notoricky známe v novom šate a za to som rada.

Najlepší moment/hláška filmu:
Moje hodnotenie: 73%

Zdroje obrázkov v obrázkoch

Rick Riordan - More oblúd

6. ledna 2017 v 11:38 | Ari |  Knihy
Percy Jackson si už zvykol na to, že nie je obyčajný chalan z New Yorku - ako syn boha mora Poseidóna patrí do dvoch svetov, ľudského aj mytologického, kde sa to hemží zákernými a krvilačnými obludami. A mnohé z príšer, ktoré donedávna poznal len zo starých gréckych bájí, ho teraz chcú pripraviť o život...
Po nečakane pokojnom školskom roku sa v posledný deň pred prázdninami na Percyho zosype celá lavína problémov - hodina telocviku sa zmení na vybíjanú s ľudožrútskymi obrami, kamarát Grover sa dostane do problémov a táboru polokrvných hrozí zničenie. A tak sa Percy a jeho priatelia vydajú na ďalšiu nebezpečnú výpravu...
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Percy strávpi pokojný školský rok so svojou mamou v New Yorku, pričom si na škole nájde aj nového, hoci trochu divného, kamaráta Tysona. Všetko ide normálne až do dňa, kedy sa mu prisní o Groverovi. Podľa všetkého je vo veľkých problémoch. A navyše, mama mu povedala, že sa možno nebude môcť vrátiť do tábora.
Keď posledný deň školy na hodine telesnej musí bojovať s ľudožrútmi, zjaví sa Annabeth a spolu s ňou a Tysonom utečú do tábora. Ten je ale v hroznom stave. Okrem toho Percy zistí, že Tyson je kyklop a navyše, jeho brat.
Keď všetky tieot veci vyvrcholia, Percy sa s Annabeth a Tysonom vydá tajne na výpravu, ktorú nové vedenie tábora neschvaluje. Takže nezávodia len s časom a obludami, ale aj s Clarisse. Nakoniec sa ale budú musieť spojiť, aby získali zlaté rúno od kyklopa a zachránili Grovera. Potom pošlú lietadlom Clarisse naspäť a po boji s Lukeom sa vrátia do tábora, kde už vďaka Percyho plánu všetci vedia o jeho pláne.
No távorníci zistia, že toto nie je šťastný koniec, lebo rúno zaúčinkuje až príliš dobre. Nie len že vylieči tábor, ale vylieči aj Táliu uväznenú v borovici.

Môj názor:
Po jednotke nasleduje dvojka. Nečakane. (Keď nevieš vymyslieť úvod k recenzii. Ani jadro. Ani záver.)

Aká bola teda táto kniha? Narozdiel od prvej knihy si tento diel nepamätám až tak detailne. Pamätala som si začiatok, dosť dobre som si pamätala tú časť ako nevedel, že Tyson je kyklop, ale väčšina vecí, ktorá nasledovala potom sa mi vymazala z pamäte a vzhľadom k tomu, že film ma nikdy nelákal, lebo Percyho považujem za slabšie dielo od Rick Riordana, nemala som tušenia do čoho sa púšťam. Ale treba povedať, že toho rozhodne neľutujem. Síce tento diel bol v mojich očiach slabší ako predošlý, viem si to aj odôvodniť a eventuélne sa viem aj preniesť cez tieto veci a povedať, že oba diely sú si rovné.

Príbeh v tomto diely je založený na rovnakom koncepte ako predošlý a ako vlastne všetky knihy o nášho autora. Od predošlého dielu ubehol nejaký čas, pomerne pokojný čas, ktorý sa dá zreferovať v strane alebo dvoch a vkĺzavame do príbehu na začaitok nového dobrodružstva, ktoré sa rýchlo zvrhne a náš hrdina má nanajvýš pár dní na vyriešenie svojho problému, ktorý zvyčajne končí happy endom.
Nesťažujem sa (teda, trochu áno). Táto formula funguje už dlho u mnoho spisovateľov a Rick Riordan je jeden z najlepších v svojom žánri a vie s touto formulou pracovať. Navyše, zase mierne alternoval túto formulu a zaviedol nás do nového prostredia, pričom to celé silne prepojil s predošlým dielom a tak spravil z čítania unikátny zážitok.

Na tejto knihe bola ale mojou najobľúbenejšou časťou rozhodne rovina postáv, kde je narozdiel od príbehu vidno silný progres v character developmente. Nielen že máme už nejaké postavy, ktoré poznáme a ktoré sa zlepšujú a vyvíjajú, ale máme aj záporné postavy a vzťahy k nim, naše postavy majú pozadie a rodinné zázemie, majú históriu, ktorú chceme odhalovať.
A ako čerešničku na torte máme aj nové postavy, ktoré sa mi všetky páčili a dodali príebhu oveľa príjemnejší feeling ako v provom diely.
Jediné, čo by som v tomto smere vytkla je Overpowered hlavná postava. Percy bol zozačaitku milučký truľo, s ktorým sa dalo ľahko stotožniť, ale už ma začína trochu hnevať, že jeho superschopnosti, ktoré neustále pribúdajú sa už klišé deux ex machina celého príbehu.

Nemôžem však povedať, že by mi to pokazilo celú knihu. Kniha bola pekná, nie dokonalá, ale rozhodne nadpriemerná. Keby som mala tak o 6 rokov menej, tak by som touto knihou žila a myslím si, že nie som jediná. Stále som hrdá na to, že môžem žiť voi svete, kde táto kniha existuje, lebo patrí k tým najlepším v svojom žánri a na pozadí jednoduchého ale zábavného príbehu sa dokáže nenápadne a citlivo vysporiadavať s najrôznejšími témami zo života, čo je na tomto autorovi asi najlepšou vecou.
Teším sa na ďalší diel.

Informácie o titule:
Typ: Séria
Názov: Percy Jackson
Predchádzajúci diel: Zlodej blesku
Nasledujúci diel: Kliatba Titanov

Počet strán: 304
Vydané v roku: 2010 (ČR aj SR)
Vydavateľstvo: Fragment
Orientačná cena: 14 eur

Originálny názov: The Sea of Monsters
Originálny vydavateľ: Miramax Books
Prvé vydanie v origináli: 2006
Orientačná cena v origináli: 8-12 eur

Filmové spracovanie:
Percy Jackson: More oblúd (2013)

Autor:
Rick Riordan sa narodil 5. júna 1964 v Texase v USA. Je známy hlavne vďaka sérii o Percy Jacksonovi, ktorá sa dočkala aj filmového spracovania. Podobne známa je aj jeho séria Bohovia Olympu, ktorá nepriamo nazväzuje na Percyho Jacksona. Okrem týchto sérií napísal aj mnohé ďaľšie knihy. Autor bol ocenený mnohými cenami. Má manželku a dvoch synov.


Rick Riordan - Zlodej blesku

4. ledna 2017 v 13:24 | Ari |  Knihy
Volám sa Percy Jackson... Až doteraz som si myslel, že som obyčajný chlapec, ktorého čaká vyhodenie zo školy... Zistil som však, že môj otec je jeden z bohov na Olympe... Moja učiteľka sa premenila na krvilačnú príšeru a kamarát je satyr... Všetci na mňa číhajú a podozrievajú ma z krádeže blesku, silnej zbrane mocného boha Dia... Musím dokázať svoju nevinu a nájsť ukradnutý blesk a s ním aj zlodeja. Pomôžeš mi? Bude to však nebezpečné, tak potom sa nesťažuj, že som ťa nevaroval!

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Percy Jackson je celkom obyčajný chalan. Až na to, že za svoj život vystriedal aspoň 10 škôl a má problém nájsť si kamarátov. Teraz, v škole pre problémové deti sa pomaly chystá na zakončenie šiesteho ročníka, keď sa jeho matikárka zmení na obludu a učiteľ mu podá pero, ktoré sa zmení na meč. No nikto si nič z tohto nepamätá. Percy nakoniec skončí ročník, ale pri ceste na prázdniny sa to stane znova. K jeho chatke príde kamarát, ktorý ako sa ukáže je satyr a odvedie ho do tábora polokrvných. Percy je totiž syn boha a nie len tak nejakého, ale Poseidona osobne. A práve pre tento dôvod sa musí vydať s kamarátom Groverom a Annabeth na výpravu, aby zabránili vojne bohov. Spoločne precestujú celú Ameriku, ale až v LA zistia, že sa mýlili a pravým vinníkom nie je Hádes, ako si mysleli, ale Áres, boh vojny, ktorý jedná pod oveľa väčším veliteľom. Vládcom Titánov.

Môj názor:
Percy Jackson je jedným z najvýraznejších literárnych hrdinov na šej generácie a Rick Riordan patrí nepochybne k najlepším Middle Grade autorom tejto doby, ktorý aj napriek vyše tuctu kníh nestráca na nápade a na štýle.
Ja ho ako autora maximálne uznávam a zbožňujem a tak rozhodnutie prečítať si znovu Percyho Jacksona bol jasný krok pre mňa, hoci rozhodne Percy nepatrí k mojim obľúbeným knihám (Kronika je lepšia podľa mňa).
Napriek tomu však nemôžem povedať, že by táto kniha bola zlá, práve naopak.

Príbeh v tomto diely je veľmi jednoduchý a postavený rovnako ako každá kniha od tohto autora, ale to neznamená, že sa dostatočne nedistancuje. Práve naopak, začiatok a koniec sú veľmi dobre vykonštruované a nie úplne tradičné, aby bol dej o niečo zaujímavejší a čitateľ mal možnosť dostať sa bližšie k postavá, ktoré postupne počas čítania spoznáva a aj si ich patrične obľubuje.
Každý z hrdinov má svoju vlastnú osobnosť, svoje klady aj zápory a páči sa mi, že autor nezabúda na detaily, ktoré nám o postavách už povedal a neustále ich aktívne zapája do deja.

Čo je mojou najobľúbenejšou vecou na knihe? Autorov štýl, čo iné. Ako som už spomenula, Rick je autor, ktorého plne uznávam a som rada, že som práve tá generácia, ktorá tohto autora číta ako jedného z najvýznamnejších v tomto desaťročí v svojom žánri. Mám veľmi rada každú knihu od neho, ktorú som kedy prečítala a jeho štýl ma nikdy neprestane baviť. Je jednoduchý, svižný a plný humoru, má skrátka všetko pre to, aby si ho každý čitateľ aj nečitateľ mohol zamilovať a patrí k najlepším fantasy autorom akých poznám.

Informácie o titule:
Typ: Séria
Prechádzajúci diel: -
Nasledujúci diel: More oblúd

Počet strán: 400
Vydané v roku: 2009 (ČR aj SR)
Vydavateľstvo: Fragment
Orientačná cena: okolo 15 eur

Originálny názov: The Lightning thief
Originálny vydavateľ: Miramax Books
Prvé vydanie v origináli: 2005
Orientačná cena v origináli: okolo 11 eur

Filmové spracovanie:
Percy Jackson: Zlodej blesku (2010)

Autor:
Rick Riordan sa narodil 5. júna 1964 v Texase v USA. Je známy hlavne vďaka sérii o Percy Jacksonovi, ktorá sa dočkala aj filmového spracovania. Podobne známa je aj jeho séria Bohovia Olympu, ktorá nepriamo nazväzuje na Percyho Jacksona. Okrem týchto sérií napísal aj mnohé ďaľšie knihy. Autor bol ocenený mnohými cenami. Má manželku a dvoch synov.


Ján Chalupka - Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

3. ledna 2017 v 22:52 | Ari |  Knihy
Ján Chalupka bol napriek vážnemu kňazskému povolaniu veselým človekom, ktorý sršal humorom a iróniou. Vrodený zmysel pre vtip z neho urobil nášho najznámejšieho dramatika a tvorcu veselohry.
Satirické frašky, známe aj pod názvom "kocúrkovské hry", zobrazujú prízemnosť vtedajšej polovzdelanej malomeštiackej vrstvy a jej obmedzenosť je príčinou zaslepenosti. Kocúrkovčania sú jednoducho "vzdelaní" a "múdri", a preto veľmi dôležití, aspoň vo svojich očiach. Ich svet je prevrátený hore nohami a prieči sa uvažovaniu zdravého rozumu.
Jeho nasledujúce veselohry (Všecko naopak, Trasořitka, Třináctá hodina, Starouš Plesnivec) sa odohrávajú na rovnakom mieste, vystupujú v nich rovnaké postavy a dali by sa označiť za voľné pokračovanie Kocúrkova.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Tesnošil so ženou chcú vydať svoju dcéru za rektora, zatiaľ čo Tesnošil sa snaží pretlačiť svojho favorita na toto miesto, aby všetko bolo tak, ako chce on. Na druhej strane voľby stojí učiteľ Svoboda, ktorý sa vráti so žiakmi do Kocúrkova. Je to človek, za ktorého chce Tesnošilova žena vydať dcéru. Ten si však zoberie Ľudmylu a všetci ostanú zahanbený za svoje intrigy a svoju prehnanú snahu.

Môj názor:
Sú krajiny, ktoré sú hrdé na svoju literárnu tvorbu, ktorá je známa po celom svete, lebo na to majú očividný dôvod. Je známa po celom svete! A potom sú krajiny, ktoré sú hrdé na svoju tvorbu, hoci nie je známa. No a potom sú Slováci, ktorý ani nemajú radi svoju tvorbu. A ani sa im nečudujem.
Nechcem tvrdiť, že neexistujú dobré slovenské knihy. A nebudem tvrdiť, že máme aj dosť zlých.
Ponorme sa ale do niečoho staršieho, do pekla hlbšieho ako najhlbší močiar, plného blata, ktorým sa každoročne musia brodiť tisícky študentov. Povinné čítanie, Kocúrkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali.

Ja som ten typ, ktorý sa silou-mocou snaží zastávať slovenskej literatúry, zvlášť tej klasickej, ktorá mala v tej dobe veľký význam a silný vplyv na spoločnosť, ale niekedy si hovorím, čo je moc, to je moc. Je jedno, aká je vec dobrá, ale človek si k nej vytvorí automaticky silný odpor ak je nútený v časovom strese sa venovať niečomu, čo ho ale skutočne nebaví a nezaujíma. A táto hra je jednou z tých vecí, ktoré sa aj mne trávili nesmierne ťažko. Nerada si čítam hry a čo na knihách fakt nemám rada, sú zle napísané poznámky. Ak musím ísť knihou neustále dopredu-dozadu, tak je kniha pre mňa no no.

Začala by som príbehom. Toto má byť fraška. Má to byť rýchle a vtipné. Škoda, že to nie je ani jedno. Za jednu z najdôležitejších vecí pri dráme považujem to, aby boli postavy ľahko rozlíšiteľné, lebo hoci aj keď je hra hraná v divadle, herci sa môžu podobať, ale keď sú postavy dostatočne rozdielne v prejave a myslení, tak ich ľahko rozlíšiť aj bez neustáleho čítania mien na začiatku replík. A v tomto bohužiaľ táto hra zlyháva, lebo možno jedna postava sa odlišuje od ostatných, jediným iným rozdielom je frekvencia používania maďarských výrazov v ich jazyku.

A to je môj druhý zásadný problém. Och môj bože, tá maďarčina je zabijak. Chápem, že kniha bola písaná v istej dobe a v istom jazyku a vtipy boli postavené okolo toho. A z toho plynie, že toto nie je nadčasové dielo ako napríklad iné zo slovenskej literatúry, alebo klasicizmu.
Tu však pricháza zas na scénu môj čisto osobná problém: Prečo toto nútiť na ľudí, keď si vypestujú akurát antipatiu k slovenskej literatúre a ku knihám celkovo? Som sklamaná knihou alebo školstvom?

Vo výsledku, oboma. Ale, ak sa mám sústrediť na knihu, poviem jediné: Ak nemusíte, nečítajte to. Je to príliš archaické na to, aby to prtrvalo, komédia sa nedokáže udržať, ak je človek neustále vyrušovaný, problémy sú príliš povrchné a jediná vec, ako táto kniha obstojí sú metafory, nad ktorými je ale treba rozmýšľať (pri fraške, hej?) a kritika spoločnosti v tej dobe. Ale, kto sa hlbšie zaujíma o spoločnosť v tej dobe, keď sme naučený, že je nudná a nezáživná?

Informácie o titule:
Počet strán: 63
Vydané v roku: 2015
Vydavateľstvo: Liber Novus
Prvé vydanie origináli: 1830

Autor:
Ján Chalupka sa narodil v roku 1791 a bol evanjelickým farárom. Ovládal osem rečí v ktorých aj písal a do literatúry vstúpil ako 39-ročný. Jeho hlavným prínosom pre slovenskú literatúru bola dráma, s Kocúrkovom ako jeho najvýznamnejším dielom a jeho pokračovaniami. Bol aktívnym účastníkom prvej vlny SNO. Zomrel v roku 1871.