Duben 2017

Lety do budúcnosti

30. dubna 2017 v 20:27 | Ari |  Poviedky
Pred nami sa rozliehal nekonečný prázdny priestor. Jediná vec, škodiaca tejto obrovskej rovnej ploche bolo nízke nerezové zábradlie týčiace a popri ružovom nápise Neparkovať. Niekoľkými pohybmi som pripevnila hadice na obe naše helmy a pomocou počítača som nastavila prívod kyslíka. Emm na nič nečakala. S radostným výkrikom sa rozbehla a predviedla premet na ružovom nápise. Jej hlas zaprašťal v mojom reproduktore. Pobehla som k nej a pripevnila som si jej opasok k svojmu. Objala ma okolo pása a spoločne sme kráčali k pristávacej ploche.
Emm sa s nadšením pozerala na oblohu. V skafandri ktorý jej takmer tesne obopínal telo sa strácala v noci. Farbu obleku si vybrala čiste pocitovo a tmavomodrá so striebornými fliačikmi sa strácala vo farbe vesmíru. Môj skafander bol krikľavo ružový. Zvláštna farba tá ružová.


Saturn Apartments vol. 1

9. dubna 2017 v 21:45 | Ari |  Manga, komiksy, etc.

Saturn Apartments vol. 1
A touching, character-rich vision of an intriguing new world.
Far in the future, humankind has evacuated the earth in order to preserve it.Humans now reside in a gigantic structure that forms a ring around the earth, 35 kilometers up in the sky. The society of the ring is highly stratified: the higher the floor, the greater the status.
Mitsu, the lowly son of a window washer, has just graduated junior high. When his father disappears and is assumed dead, Mitsu must take on his father's occupation. As he struggles with the transition to working life, Mitsu's job treats him to an outsider's view into the living-room dioramas of the Saturn Apartments.

Scenár: Hisae Iwaoka
Kresba: Hisae Iwaoka
Moje hodnotenie: 3,5/5

Krásnou vecou na knižných kluboch je, že človeka posúvajú ako čitateľa dopredu a nútia ho vyjsť zo svojej knižnej komfornej zóny a pustiť sa do niečoho, po čom by normálne nesiahol. Po mange síce siaham často a rada, ale aj tej je obrovské kvantum a nemám šancu prečítať si všetky.
No a tento mesiac v knižnom klube čítame prvý diel Saturn Apartments a vzhľadom na skvelé recenzie z internetu, rozhodla som sa, že sa do nej pustím okamžite (čo am, že mám rozrobených asi 15 manga sérií a asi 15 kníh).

Začnem tým, čo sa mi na mange páčilo najviac a nie som jediná, kto túto vec chváli. Je to výtvarné spracovanie. A to je skrátka nádherné. Manga a anime s netradičným dizajnom si málokedy získa popularitu a padne skôr do tých obskurných končín, ktoré nerdi ako ja vyhľadávajú vo svojom voľnom čase a rozplývajú sa nad tým, ako je to iné, napriek všeobecnému negatívnemu hodnoteniu (Kurayami Santa je vizuálny orgazmus, pozrite si to, zeberie to len pol hodinu, ale je to tak cool a tak retro!). Mám pocit, že sa to stalo aj s touto sériou, lebo napriek veľmi veľa pozitívnym recenziám sa nejakým spôsobom nedostala do mainstraemu a čudujem sa, kde ju šéfka klubu vyhrabala.
Každopádne, samostatná kresba je nádherná. Detailné prostredia a nezvyčajne nakreslené postavy, ktoré v svojom preplnenom svete vďaka jednoduchosti vynikajú a nestrácajú sa, ako to v anime/mange býva, kedy sa mnohokrát kladie dôraz na detail (netvrdím, že je to zlé) a všetko najmä v čiernobielom prevedení splýva dohromady.
Na druhú stranu sa tomuto fenoménu nevyhla úplne ani táto manga, ale predsa som bola okúzlená tým, ako to bolo graficky spracované natoľko, že som ju vyložila na piedestál najkrajších ilustrácií, aké poznám a hrdo si za týmto budem stáť, lebo niečo takéto krásne sa nevidí každý deň a ja originalitu skrátka milujem (povedané z úst najtuctovejšieho človeka na svete... tusím som o tom kedysi písala článok... bola som blbé decko a teraz som blbý puberťák, yay me!)


Keď však prejdeme na zvyšné kategórie, ktoré u komiksov hodnotím, nájdeme koreň môjho nízkeho hodnotenia pre tento skvost (neironicky, je to fakt pekné, ľuďom sa to páči asi je to taký druhý titanic, kedy som jediná, koho to nejakým spôsobom nechytilo).
Veľmi mi vadil príbeh. Teda, jeho absencia. Seinen manga je niečo o čom som zvyknutá, že je skôr postavené na postavách ako na akcii v prípade shounen mangy, ale v kombinácii so slice of life, čo je síce môj obľúbený žáner, ale musím povedať, že vie byť nekonečne uťahaný, to bolo ale neskutočne pomalé. Postupne vo veľmi pomalých krokoch som sledovala budovanie prostredia a postáv v ktorom a okolo ktorých sa náš hlavný hrdina bude pohybovať v nasledujúcich dieloch a verím, že so súčastným jeho postavením sa začne aj konečne niečo diať a dočkáme sa napríklad silného charackterového alebo emočného breakpointu, kedy sa to rozbehne.
Nechcem však kvôli tomuto mangu zatracovať, lebo prvý diel nie je všetko a určite je za tým viac ako to, čomu sme v tomto predstavovacom diele boli vystavený. Autorka opatrne dávala dokopy dieliky pre to, aby sa potom mohla pustiť dolu vodopádom udalostí a ja čakám, že v ďalšom diely skočíme dolu a necháme sa unášať prúdom.


Čo sa postáv týka, tu si vôbec nie som istá, čo si mám myslieť. Hlavný hrdina je sympatický obyčajný smrteľník, ktorý prišiel o rodičov a musí sa postaviť na vlastné nohy v nei až tak príliš priateľskom svete, vzhľadom na to, že je zo spodnej vrstvy obyvateľstva. MKá okolo seba kruh ľudí, s ktorými je v dennodennom kontakte a ktorý majú svoju zaujímavé príbehy. Osobne som mala trochu problém s ich výzorom, rozlíšiť ich a sledovať, kto čo hovorí, ale sú rozdelené na zaujímavé kategórie blízke, ale v niečom sa vymykajúce klasickým archetypom, čo vytvráa zaujímavý setting. Našlo sa pár postáv, ktorých som mala dosť, ktoré som považovala za prehnané a trošku mi liezol na nervy ten sausagefest (v reálnom živote sú aj ženy, je to šokujúce, ale sú), no sú tam postavy, ktorých som sa nevedela nabažiť a chcem o nichz vedieť viac, ako aj o cih minulosti.

Môje záverečné hodnotenie (koho iného, že)? Táto manga je fajn. Určite nie je dokonalá, ale je viacej ako priemerné meh. Myslím si, že 3,5/5 je dokonalým vystihnutím mojich pocitov (keď je človek natoľko závislí na databázach, že zabudne hovoriť slovami a rozpráva v počte hviezdičiek). Som rada, že som tomuto dala šancu, rozhodne ju dám aj ďalšiemu dielu a tomu, kto má rád oddychové, ale v niečom netradičné čítanie by jej pokojne mohol dať šancu tiež a ja ju s kľudným svedomím odporúčam ďalej. Je to feel good príbeh pre jedno poobedie, s ktorým je ťažké netrafiť.

Jevgenij Dubrovin - Experiment ideálny človek

5. dubna 2017 v 20:04 | Ari |  Knihy
Dobrej humoristickej literatúry je stále málo a nielen u nás. Preto treba uvítať tvorbu sovietskeho spisovateľa Jevgenija Dubrovina, ktorý stavia na najlepších tradíciách humoristickej literatúry, ale hľadá vlastné výrazové prostriedky. Dubrovin je vtipný a originálny v objavovaní tém, postáv i postupov. Slovenskému čitateľovi predkladáme dva humoristicko-satirické romány, postavené na vtipne spracovaných námetoch z prostredia inteligencie: vedeckých pracovníkov a absolventov vysokých škôl.
V Experimente Ideálny človek sa parodizujú "vedecké" metódy otca pri výchove syna. "Vedcom" je však nadriadený otca Krasina - bádateľ Kurďukov, ktorý sa v záujme "vedy" rozhodne stoj čo stoj uniesť malého Šurika-Smitha, aby mu odovzdal svoje poznatky o klinovom písme. Výchovné metódy a boj dvoch "klanov" o Šurika-Smitha poskytuje priestor pre svojskú crazy-komédiu. Prirodzene, udalosti románu treba chápať ako satiru na zaslepenosť, bezduchosť pri výchove a nehľadať reálne analógie v živote.
S rovnako úsmevnou, duchaplnou iróniou Dubrovin rozohráva svoju partiu aj v románe Hríby na asfalte. "Hríby" sú vysokoškoláci, ktorí nechcú odísť pracovať na vidiek a silou-mocou sa držia v meste. Založia si teda Organizáciu mestských hríbov. Úlohou jej členov je nájsť si nevestu s otcom vo vedúcej funkcii. Ženích je potom povinný pomôcť ostatným členom organizácie pri hľadaní miesta. Aj tu si autor vymýšľa možné i nemožné zápletky, parodizuje myslenie i konanie postáv. Duchaplné, satirické Dubrovinovo dielo bude vítaným žánrovým osviežujúcim súčasnej prekladovej literatúry.
(Z obalu knihy)

Obsah (obsahuje SPOILERY!!):
Experiment ideálny človek
Vedec a otec dostane jednej noci počas pitia s kolegami nápad. Vychovať ideálneho človeka. Horko-ťažko presvedčí ženu, aby privolila k ďalšiemu dieťaťu a o deväť mesiacov sa akcia začne. Otec sa zabarikáduje v spálni, k dieťaťu nikoho nepustí okrem svojich kolegov. Spoločne ho učia anglicky, púšťajú mu filmy, učia ho plávať, s čím rodina samozrejme nesúhlasí. Tak sa pustia do protiútoku a všemožne maria manželovu a otcovu snahu. Bábätko zatiaľ nyvkazuje žiadne výsledky a rodina sa spolu s experimentom postupne rozpadá. Kolegovia utečú od veca, jeden s manželkou, druhý s dcérou a keď sa po rokoch stretnú, všetci sú šťastný, okrem otca a malého chlapca, ktorý síce hovorí perfektne cudzím jazykom, ale po ruksy nevie ani ceknúť.

Hríby na asfalte
Dvaja študenti majú pred sebou ešte celý život. Podarilo sa im ubytovať v Noemovej arche, kde nie sú pravidlá, ani stabilnájomné a po nociach pacujú na svojej záverečnej práci. Ako tak žijú, stretávajú rôznych ľudí a dozvedajú sa rôzne príbehy. To by nebolo vôbec zlé. Bohužiaľ, to horšie sa len blíži. Naším hrdinom sa nepodarí dokončiť školu, lebo cih z nj vyhodia a o niekoľko rokov jeden skončí ako traktorista, jeho láska si zoberie majiteľa Noemovej archy a náš protagonista sa prída k spolku mestských hríbov, ktorý hľadajú bohaté manželky jeden pre druhého. A tak musí náš hrdina tvrdo pracovať a hľadať ženu pre seba aj pre ostaných. A veci aj tak nevyjdú presne tak, ako by sme čakali.

Môj názor:
Žijeme v dobách, kedy si vďaka internetu vieme dohľadať takmer čokoľvek. A nehovorím len o informáciach a ľuďoch a javoch, aké museli naši rodičia trpezlivo hľadať v encyklopédiahc, hovorím o každom jednom produkte v dnešnej dobe existujúcom. A medzi produkty, ktoré vďaka internetu žijú patria nepochybne aj knihy.
Dnes už netreba ani vyjsť z domu a za pomoci internetových kníhkupectiev a elektronizácie kníh klasikov sa dá dostať takmer ku každej populárnej knihe, či už sa o nej rozpráva, alebo rozprávalo.
No a potom sú tu knihy o ktorých sa nerozpráva. o ktorých nikto nikdy nepočul. Každý z nás má aspoň jednu takúto knihu, o ktorej sa zdá, že ju nikdy nikto na tejto planéte nečítal a nie je človeka, s ktorým by sa o nej mohol porozprávať. A ja mám viac ako jednu takúto knihu. Och, koľko kníh som sa už na rôzne databáze napridávala, aby tam moje hodnotenie sa mo blúdilo hlbinami internetu. Našťastie sa o nich viem porozprávať sama so sebou.
Dámy a páni, Jevgenij Dubrovin a jeho Experiment ideálny človek.

Tátoi kniha je pomerne obskurná na všetkých frontoch na ktorých som sa unúvala pátrať a ani moja mama, jej pôvodná majiteľka (a po prečítaní jej najväčšia opovrhovateľka), nevedela, kde sa vzala. Ja som však ostala príjemne prekvapená knihou a autorom, o ktorom som nikdy nič nepočula.
Prvá z dvoch kníh obsiahnutých v tomto vydaní je práve experiment. A húri absurditami od začiaku do konca. Lenže, zvratom je, že mám rada absurdity tohto typu. Karikatúra spoločnosti je niečo, čoho nikdy nie je dosť a natoľko je nadčasová, ako je práve táto kniha hovoriaca o niečom, tak starom ako je dokonalosť, na ktorú si môžeme vspomínať už z čias, kedy ju nazývali kalokagatiou. Hoci spočiatku som sa u knihy obávala, že pôjde o niečo, čo sa rýchlo zvrhne na nechutnosť, kniha si udržala aj napriek všetkému istú hrdosť a neskĺzla k nechutnosti, ale naopak sa vyšplahala ku komédii tak absurdnej, až som ju začala považovať za úplne normálnu, lebo takou bola. Niečím úplne ale úplne normálnym, tak normálnym, že mi až prišlo zle zo súčasnej spoločnosti.

Príbeh druhej knihy sa so mnou tiahol trochu dlhšie, hoci bol nemenej zaujímavý. Globalizácia je vec čím ďalej tým aktuálnejšia a keď sa pozriem na záujem o prvý sektor v našej krajine, tak sa môžem len utvrdzovať o pravdivosti tejto knihy.
Rovnako ako prvá kniha ma aj táto fascinovala svojim setingom, postavami, najmä tými vedľajšími, ktoré autor neuveriteľne realisticky a pritom humorne vykreslil a zasadil ich do deja na miestach, kde ich bolo potreba, aby celý príbeh oživil novými alebo známimy tvárami.

Hlavným dôvodom, prečo som si knihu zamilovala nie je jej absurdita, ostrý výsmech alebo zaujímavá téma, ale autorov štýl, ktorý by som vedela vychváliť do nebies. Štýl v oboch dielach sa v mnohomk líšil, ale v kľúčových veciach si bol podobný, čo vyvolávalo pocit súdržnosti v oboch dielach, ale dištancuje ich od seba natoľko, aby sa nezlievali dohromady.
Autorove postavy sú šialene realistické, až to človeka bolí, ale napriek tomu si ich rýchlo zamiluje a jeho vykreslenie prostredia, akokoľvek šialeného človeka vhodí priamo na miesto diania a keď som sa začítala, mala som pocit, že som na mieste, a ani trochu som nechcela odísť.

Myslím si, že človek s láskou pre dobrú humoristickú literatúru, na ktorej sa skutočne zasmeje, ale aj zamyslí by si túto knihu mal prečítať ak na ňu náhodou natrafí. Ja mám rada ruskú literatúru a táto knha ma v tom utvrdila. Som rada, že sa ku mne dostala a hoci nbudem nikoho hecovať, aby túto knihu zháňal po všetkých čertoch, nikoho od nej nebudem odrádzať, lebo podľa mńa stojí za to.

Informácie o titule:
Počet strán: 380
Vydané v roku: 1983
Vydavateľstvo: Pravda
Orientačná cena: okolo 2 eur

Originálny názov: Идеальный человек
Originálny vydavateľ: ?
Prvé vydanie v origináli: 1977
Orientačná cena v origináli: ?

Autor:
Jevgenij Pantelejevič Dubrovin bol ruským autorom. Narodil sa v meste Talovaya v Rusku, 20. augusta 1936. Zomrel v roku 1986.