Květen 2017

Jacqueline Wilsonová - To najhoršie na mojej sestre

31. května 2017 v 21:44 | Ari |  Knihy
Marty a Melisa sú síce sestry, no nepodobajú sa ani náhodou. Marty je ufúľaná divoška, ktorá miluje zvieratá a kreslí komiksy - najradšej o Úžasnej Marte. Melisa je dokonalá slečinka vždy v ružovom. Ako by aj spolu mohli dobre vychádzať? Všetko sa ešte zhorší, keď sa ich mama rozhodne otvoriť krajčírstvo a potrebuje naň jednu miestnosť v dome. Marty a Melisa sa musia nasťahovať do jednej izby a konflikty sú zrazu na dennom poriadku. Do akej miery sa vzťah medzi sestrami ešte vyostrí? Podarí sa im nájsť si cestu k sebe?
Obsah:
Marty neznáša svoju o dva a pol roka staršiu sestru. Majú iný vkus, stále sa hádajú a rodiča sú vždy na jej strane. Marty to nemá ľahké ani v škole, kde ju spolužiačky šikanujú a nemá toľko priateľov. Po oslave, kde musí mať na sebe strašné šaty, ktoré učila jej mama sa jej v škole začnú posmievať, ale jej mama dostáva objednávky na šaty. A tak sa sestry musia nasťahovať k sebe. Marty je chlapčenský typ, zatiaľ čo Melisa je typické dievčatko. A tak vyzerá aj ich izba. Marty sa musí naučiť žiť so svojou sestrou v jednej miestnosti a vyrovnať so situáciou v škole aj cez mnohé problémy, ktoré ju po ceste stretávajú.

Môj názor:
Myslím si, že v každej mojej recenzii na knihu od Jacqueline Wilsonovej som si nostalgicky zavzdychala nad tým, aký vplyv mala jej tvorba na mňa v mojich mladých rokoch. Tiež som v jednej recenzii ponúkla svoj detailný pohľad na jej tvorbu. Takže, ak chcete obsiažny úvod k tejto knihe, tak prosím, prečítajte si niektorú z mojich starých recenzií na niektorú z jej kníh, stačí jednu, lebo všetky sú v podstate rovnaké.Len prosím, nenechávajte komentáre, lebo každý článok, ktorý napíšem považujem po istom čase za zlý a cítim sa zle, keď viem, že ľudia si čítajú aj moje staré veci, a.k.a. niečo, čo som vyplodila pred štyrmi rokmi a odvtedy som ušla dlhú cestu.

Ale očividne nie až tak dlhú v tom, čo sa týka môjho vkusu na knihy, keď zoberiem do úvahy, že keď som si založila tento blog, tak som zhruba prvýkrát čítala Na vine sú hviezdy (áno, ja som tú blbosť čítala dokonca dvakrát - nepáčilo sa mi ani raz) a to bol zlomový bod v mojom čitateľskom vkuse s presedlala som z YA kníh na klasiku (hej, ako nerecenzujem všetko, čo si prečítam, takže ma nesúďte podľa recenzií, lebo ku klasikám väčšinou nie je moc čo napísať).

Ale, ku knihe:
Priznám sa, že túto knihu od JW som nečítala. Nikdy. V slovenčine vyšla až v roku 2013 (v origináli 2012) a to ja už som bola za obdobím dievčenských románov a jej knihy už neboli mojím hlavný čitateľským záujmom. Tiež som prestaal chodiť do knižnice a odtiaľ som si ich všetky požičiavala. Ale, teraz som sa prihlásila do novej a pustila som sa doháňať resty.
Nuž, je to klasická Wilsonovka. Nie je to nič špeciálne a originálne riešiace viac fiktívne problémy pre bežného čitateľa, naopak je to jedna z tých kníh, s ktorými sa môžeme stotžniť všetci. Súrodenci, zdielanie izby a v jej knihách večne prítomné problémy s peniazmi. A nádherné ilustrácie od Nicka Sharratta. Ja tohto týpka skrátka zbožňujem, jeho štýl kresby je jednoduchý a predsa si neviem tieot knihy oddeliť od jeho obrázkov.

Príbeh tejto knihy je, ako som spomenula, priemerný. Možno je to tým, že týchto kníh som prečítala veľa a už som z nich vyrástla, takže mladší čitatelia môžu túto knihu prijímať lepšie ako ja. Veď, vo veku 9 rokov by som ani ja nesiahla po knihy, ktorá bola napísaná takmer 20 rokov pre mojim narodením. Má to v sebe niečo neaktuálne, hoci pri tejto knihe by som mohla rovnako povedať, že ju autorka napísala v roku 1995.
Na druhú stranu by som ale príbehu pochválila jeho silné emócie, to, čo vo mne dokázal vyvolať a rýchly spád, ktorý je v detských knihách taký dôležitý. Mne prišlo 200 strán ako málo, ale pre cieľovku týchto kníh je to tak akurát.

Taktiež musím pochváliť aj postavy, hlavne vedľajšie ppstavy, ktoré sa tak skvele hodia do života každého jedného z nás a zachovávajú si zdravý rozum, ktorého nedostatok ako "dospelejší" človek som musel protagonistke vytknúť. Predsa len, jeje správanie dnes považujem za veľmi detinské, obzvlášť preto, že nebola vekovo nikam zaradená a ja som si ju stále prehadzovala medzi 12 a 9, kedy nastáva pomerne veľká zmena a v záležitosti od tohto sa dajú isté veci tolerovať a isté veci považovať a prostú nevychovanosť a rozmaznanie.

Takže, aby som to zosumarizovala, táto kniha nebola zlá. Dnes o nej poviem, že bola priemerná, lebo koniec koncov, zhltla som ju na posedenie a predsa len ma bavila sama o sebe, no z príbehu som už vyrástla a musela som sa v stých častiach premáhať, aby som držala mojou postavou, hoci niekedy to bolo ťažké. Ale, v niektorých chvíľach som ťažko znášala nespravodlivosť na nej páchanú, elbo tej tam bolo habadej. Možno to bolo napísané tak, že som sa skrátka stotžnila s hrdinkou, hoci som nechcela.
Každopádne, ak by som bola mladšia, tak by táto kniha bola pecka. Táto kniha je pecka a teší ma, že JW (rozhodla som sa, že už nebudem nikdy písať celé jej meno) a jej knihy ani po rokoch nestrácajú na tom čare, ktoré ma opantalo, keď som mala 8 rokov a vtiahlo do sveta kníh ako nič iné v mojom detstve.
P.S.: Nechcem byť zlá na prekladateľku, je tam vidno, že sa snažila a je to na osobnej preferencii, ale poslovenčovanie mien a dokonca zmena meny v knihe z libier na eurá mi trochu dosť vadili.

Informácie o titule:
Počet strán: 200
Vydané v roku: 2013
Vydavatestvo: BB art (ČR), Slovart (SR)
Orientačná cena: okolo 8 eur

Originálny názov: The Worst thing about my sister
Originálny vydavateľ: Doubleday
Prvé vydanie v origináli: 2012
Orientačná cena v origináli: okolo 6 eur

Autor:
Jacqueline Wilsonová sa narodila 17. decembra 1945 v Anglicku a je známou autorkou kníh pre deti, ktoré boli označené za kontroverzné, lebo často riešia témy ako rozvod, detský domov a adopciu, či mentálne choroby. Za svoje knihy bola okrem iného viackrát ocenená cenou Specsavers National Book Awards, za najlepšiu britskú detstkú knihu. Jej knihy sú dobre známe aj u nás, za zmienku stoje knihy ako Prvé slzy, Prvé lásky, Prvé trampoty, Polnoc, Tetovaná mama, Cukrová vata, či Dvojčatá v akcii.

Joshua Mowll - Operácia červené Jericho

3. května 2017 v 23:38 | Ari |  Knihy
ŠANGHAJ 1920: Kým na palube lode Expedient súrodenci Dough a Beka MacKenzieovci znepokojene čakajú na nejakú správu o zmiznutých rodičoch, dozvedia sa o záhadnej tajnej organizácii, ktorá má ochrániť ľudstvo pred zlom.
ANGLICKO 2002: Joshua Mowll zdedil po svojej pratete Beke archív dokumentov a kúsok po kúsku skladá mozaiku udalostí spred osemdesiatich rokov - príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí zažili neobyčajné dobrodružstvo.
Dobrodružný román z Juhočínskeho mora. Napínavý príbeh dvoch odvážnych súrodencov na prahu dospelosti, ktorí sa pri hľadaní svojich nezvestných rodičov v situáciách, kde im ide o krk, zoznamujú s neznámym, exotickým svetom, jeho históriou a zvykmi. Patrí k nemu aj tradičný zápas zla s dobrom, čo stelesňuje krvilačný kráľ pirátov a tajomný čínsky rád s vlastnou bojovou taktikou a obdivuhodnými znalosťami v oblasti pyrotechniky a ázijských bojových umení.

Obsah:
Súrodencom Rebeke a Doughovi zmizli rodičia počas výletu do Číny a od tej doby žijú u svojej tety, kde neustále spôsobujú problémy a preto ich teta pošle k inému príbuznému, kapitánovi lodi Expedient. Život na lodi sa im pozdáva, ale nie kapitánove tajonosti. On vie niečo zmiznutí ich rodičov, ale je tu aj iný problém. Vedec Chambois, dočasný obyvateľ lode, má totiž vedomosť o nebezpečnej palebnej sile, ktorou disponuje kráš pirátov v oblasti a ten má ako rukojemníka ženu jeho srdcu blízku.
Keď sú súrodenci kvôli neprístojnému chovaniu vyhodení z lode pustia sa do pátrania na vlastnú päsť a kapitán so svojou posádkou sa musia im, a nielen im, vybrať na pomoc.

Môj názor:
Ak by som si mala vybrať svoj obľúbený žáner, respektíve druh knihy, lebo toto je príliš špecifické na to, aby to bolo nazývané žánrom, tak by som si vybrala middle grade dobrodružné knihy, ak majú za hlavných hrdinov súrodencov chlapca-dievča, tým lepšie. Tieto knihy som odjakživa zbožňovala, často mali dynamiku postáv, s ktorou som sa vedela stotožniť a narozdiel od kníh od Jacqueline Wilsonovej, sme tieto knihy aj s bratom hltali obaja. Bola to skrátka radosť mať niekoho, kto zdielal vášeň pre rovnaké knihy ako v dobe, kedy som ešte nepoznala internet a nemala som medzi rovesníkmi nikoho, kto by bol nadšeným čitateľom ako ja.

Keď sa táto konkrétna kniha, o ktorej v tomto článku hovorím, tak ma zaujala názvom a obálkou. Rýchlo som prebehla anotáciu v Tescu a povedala som si, wau, toto je presne ten typ knihy, ktoré zbožňujem, to si vypýtam na Vianoce! Samozrejme, do tej doby ju všade vypredali a nikto o nej nikdy nepočul. Našťastie som rozbehla svoje internetové pátranie a po istom čase sa mi v bazári na Databázi knih podarilo zohnať prvé dva diely, v stave ako nové, a tak som sa nesmierne potešila. A po roku som si jednu z nich aj prečítala.

Medzitým moje nadšenie trošku opadlo a hoci som po knihe siahla ako po oddychovom čítaní medzi Chrámom matky Božej a Annou Kareninou (lebo Percyho Jacksona som ja blbá nechala v robote), tak to až také oddychové nebolo. Iste, nie je to klascká literatúra, ktorá sa číta dlho a úmorne, ale rozhodne to nie je jednohubka ako Percy Jackson, či Harry Potter, ktorá sa číta sama a človek s napätím otáča strany. To som ale všetko čakala. Nemyslela som si, že pôjde o niečo super extra, keď to nikto nepozná a medzinárodné ratingy sú priemerné. A také je aj moje hodnotenie.

Začnem hneď tým, čo je na tejto knihe najvýraznejšie a to je celkové prevedenie, spôsob, akým sa rozhodol autor celý príbeh vyrozprávať. Kniha totiž nie je písaná ako bežný dobrodružný kus, ale skôr ako populárna verzia skutočného príbehu, zierania dokumentov, obsahuje obrázky mladšieho zo súrodencov, brata, zápisy z denníka Beky, kopu dodatkov o uzloch, výstrižky z novín, fotky a skrátka všetko, s čím súrodenci na svojom putovaní prišli do styku a čo by mohlo čitateľovi niečo povedať. No a to všetko je doplnené textom od autora, ktorý sa štylizuje do príbehu v istom slova zmysle.
Týmto prevedením som si nebola až tak istá, ale bol to rozhodne pútavý spôsob a veľa z toho nebolo až také dôležité, takže ak ma nezaujímala ten-ktorý dodatok, mohla som ho pokojne bez ujmy preskočiť a keby som bola mladší čitateľ a nebrala knihu ako jednopoobednú záležitosť, ale "špalek" na zimné večery, tak by som sa do toho absolútne zažrala ako do prestávky od nudných písmen, ktoré pokrývajú takmer celých 200 300 strán (som si to skontrolovala a tá kniha bola dlhšia ako sa pamätám).

Čo sa príbehu samotného týka, opäť je to niečo, čo by som žrala, keby som mala o 7 rokov menej a nemala toho toľko prečítaného. Dnes je to pre mńa trochu stereotypnný príbeh, pátranie, útek, hento-tamto, dalo by sa povedať, že je to taký ten lepší priemer. Dynamika medzi postavami funguje, čitateľ sa s nimi môže stotožniť, chápe ich rebéliu a ich motivácie, hlavný hrdinovia sú skrátka sympatický a tajomné prostredie Číny (och, a ja som pred 7 rokmi východnú Áziu absolúne žrala) tomu dodáva niečo exotické, čo môže byť opäť ťahákom pre mladšieho čitateľa.
K ostatným postavám okrem hlavnej dvojice som mala nejaké výhrady, hlavne preto, že boli mätúce, niektoré boli príliš jednorozmerné a niektoré boli proste nesympatické, ale verím, že sme sa ich do druhéhoé dielu už zbavili a budeme pokračovať v nasledujúcom diely rozvojom tých jednorzmerných, čo by sa dalo nazvať aj zámerom autora a tým pádom niektoré veci ospravedlniť.

Poslednou vecou na rozpitvanie je štýl, akým bola kniha napísaná a či sa vôbec oplatí púšťať do ďalšieho dielu (áno, lebo som si krvopotne kúpila všetky tri). Spôsob, akým bola kniha napísaná ju predsa len trochu ubíjal. Vžila som sa síce do toho celkom rýchlo a všeobecne to bolo lepšie ako som si myslela, že bude ale autorov štýl (či možno prekladateľov), to torchu ťahal k zemi a časti, ktoré boli písané z Rebekinej perspektívy boli oveľa zaujímavejšie a čitateľnejšie, ako on-rozprávanie v knihe, ktoré to celé ťahalo dole a pôsobilo ako olovená guľa pripútaná príbehu k členku.

Nechcem však povedať, že som nespokojná. Oddýchla som si, pobavila som sa, pustím sa určite do ďalšieho dielu, ale predsa len to nebolo nič svetoborného pre staršieho čitateľa. Sú knihy tohto typu, ktoré sa u mňa udržali, alebo som ich po prvýkrát prečítala len nedávno a páčili sa mi, ale je veľa kníh o ktorých viem, že by sa neudržali. Ak by som sa mala vyjadriť v bodoch, táto kniah bola pre moje súčasné ja tri z piatich, ale minimálne tri a pol pre moja ja z pred siedmych rokoch. Určite ale pre čitateľov okolo 10 rokov, pre ktorých je zhruba táto kniha aj určená, to musí byť niečo iné a geniálne, čo si zaslúži byť prečítané.

Informácie o titule:
Počet strán: 273 + 25 strán dodatkov
Vydané v roku: 2009
Vydavateľstvo: Slovart
Orientačná cena: veľa šťastia

Originálny názov: Operation red Jericho
Originálny vydavateľ: Candlewick Press
Prvá vydanie v origináli: 2005
Orientačná cena v origináli: okolo 8 eur

Autor:
Joshua Mowll je anglický autor o ktorom som nevedela nájsť žiadne informácie. Operácia červené Jericho je jeho prvotina.