Červenec 2017

91 Days

2. července 2017 v 23:37 | Ari |  Anime
Názov: 91 Days
Názov v japončiny: 91デイズ
Počet epizód: 12+1
Priemerná dĺžka epizód: 24 minút
Vysielanie: 9. 7. 2016 - 1. 10. 2016
Opening: TK - SIgnal
Režisér: Hiro Kaburagi
Žáner: akčné, historické, dráma
Hodnotenie:
7,91/10

Anotácia:
Zavedení prohibice se v lidských dějinách nikdy příliš neosvědčilo, protože to nahrávalo organizovanému zločinu, který díky ziskům z ilegálního prodeje lihovin získával neuvěřitelnou moc. S tímto problémem se plně seznámilo i městečko Lawless, kterému nyní plně vládne mafie. V rámci této organizace však vždy docházelo k bojům o moc, a tak i zde došlo k puči, během kterého byla hlava zdejší organizace zavražděna jedním z členů, který toužil po tom stát se velkým šéfem - Donem. V rámci převzetí moci je však nutné zlikvidovat všechny, kteří byly předchozímu Donovi nakloněni. Tak je jednoho večera vyvražděna skoro celá rodina Brunových. Jediný, kdo tuto čistku přežije, je mladý chlapec Avilio, který přestože vše viděl, zachoval klidnou hlavu a podařilo se mu uprchnout. Po celých 7 let se mladému chlapci dařilo skrývat a spřádat své další plány. Nyní se již jako mladý muž vrací do města a jediné, na co myslí, je pomsta...


Môj názor:
Toto anime mi trvalo rok dopozerať. Teda, takmer. Začala som ho sledovať krátko po jeho sezóne, v septembri 2016 je práve sa začalo leto 2017 a ja som toto anime konečne dopozerala. A bolo dobré. Dokonca by som povedala, že bolo dosť dobré. Prečo mi teda trvalo rok pozrieť si ho? (Toľko bude asi rozdiel medzi začiatkom písania tejto recenzie a jej eventuálnym publikovaním. Takže, čas zobrať všetky poznámky a pustiť sa do toho.)

Mojím najväčším problémom na tomto anime bolo tempo. Spôsob, akým bol rozdelený príbeh do jednotlivých epizód mi prišiel nerovnomerný, alebo skôr až príliš rovnomerný na to, aby som sa vedela do neho nejakým spôsobom vžiť. Väčšina anime sa buď ponorý do archov v príbehu, ktoré vypĺňa fillermi podľa potreby, čo je formát na ktorý sme všetci zvyknutý a všetci ho akceptujeme, lebo skrátka funguje.
A to je niečo, čo toto anime skrátka nemá. Príbeh je veľmi detailne rozporcovaný na časti, máme päť minút akcie a napätia, potom máme prestrih na niečo menej zaujímavé alebo relevantné a takto to pokračuje v priebehu takmer celého anime, minimálne na jeho začiatku.
Začiatok je až šialene nabitý informáciami. Máme veľa postáv, veľa mien, veľa informácií, ktoré je potreba spracovať a ak si to človek nepozrie všetko naraz a nie je od začiatku zainvestovaný, tak rýchlo stratí záujem. Viem, že to nebol iba môju prípad. Skrátka nás toto anime natiahlo expozíciou a potom sa nič nestalo. Ako sa istý človek v komentároch na toto anime vyjadril - chýbala tomu duša.

Lebo to bol seriózne jediný problém tohto anime. Všetko ostatné na ňom bolo skvelé alebo takmer skvelé, ale zo začiatku tomu chýbalo niečo, čo by pozorovateľa zatiahlo do deja a iba stál a čakal, kedy sa objaví niečo alebo niekto, kto by veci dal konečne do pohybu.
To sa našťastie stalo. Ja by som za prelomovú označila 6. epizódu, čo bola epizóda, ktorú som si po svojej dlhej prestávke pozrela, lebo somz piatej bola taká sklamaná. A táto epizóda ma prekvapivo chytila. Nie, že by bola niečím výnimočným, ale veci sa tam pomali dali do pohybu a mala som pocit, že sa tam niečo deje na poli postáv, ktoré som si aj po polroku pamätala, zatiľ čo v skorších epizódach som si s menšími prestávkami nepamätala, kto je kto.


Ale moment, ktorý mňa chytil za srdce, moment, kedy som zostala týmto anime uchvátená ja práve ôsma epizóda, ktorá podľa mňa dostáva príliš málo lásky vzhľadom na to, aká je dobrá. Je v tom istý subjektívny prvok, to určite, lebo každý má iný vkus na postavy, no myslím si, že dynamika tu skrátka zafungovala tak ako v inej epizóde nie.
Nedávno som pozerala video anilizujúce shounen žáner, a hoci toto anime do neho nepatrí, stotožnila som sa s istým názorom, ktorý tam bol vyslovený. Možno som príliš nezrelá na seineny, ktoré sú určite iné ako shounen, ale tento bod bol, že divák/čitateľ sa viac stará o postavy a osobné stávky dané do hry, ako veľkého nepriateľa a častokrát pri porovnávaní archov divák vyššie hodnotí ten menej príbehovo zameraný a viac postavovo zameraný,. aká bola 8. epizóda, hrajúca sa s chémiou medzi hlavnou postavou a jeho najbližším okolím, rovnako ako s konfrontáciou postáv, ktoré by sa na prvý pohľad k sebe ani nepriblížili a stáli by na opačných póloch príbehu. Tento zlom podľa mňa bol veľmi prelomovým bodom aj v príbehu, kedy ho posunul dopredu a taktiež odhalil morálnu drámu ktorej sa anime o mafii mohlo venovať oveľa viac. Toto bolo totiž niečo, čo mňa ako bežného pozorovateľa chytilo za srdce a mala som pocit, že to by som dokázala sledovať furt.

Za sebou nasledujúce 3 epiódy (8, 9, 10) boli pre mňa najlepšími v anime a išla som si na vlne morálnej drámy, kedy, hoci som vedela, že sa anime zahráva s mojimi emóciami, rada som sa nechala strhnúť prúdom a (nechcem povedať, že som sa zabávala, naopak som ronila slzy) zainvestovala som sa do príbehu natoľko, že som ani netušila ako rýchlo táto hodina ušla a zrazu som len sedela ako klbko emócii napnutá ako struna na ďalšiu epizódu. V týchto epizódach nastal veľký posun v konaní postáv a ich jednaní so svojimi spoločníkmi, čo som si náramne užívala.
Potom ale nastal koniec, ktorý sa opäť vrátil k svojej bezdušnej príbehovej línii, ktorá síce bola zaujímavejšia keď som bola úprimne zaujatá životmi postáv. Nechcem povedať, že objektívne boli tieto epizódy zlé, boli veľmi dobré a mali všetko čo mali mať, no subjektívne som mala pocit, že dynamika medzi postavami, ktorá je pre mńa taká dôležitá sa opäť vytratila a vrátila sa až keď boli všetci postrielaní a opäť sme mali malú sadu postáv pred sebou a spôsob, akým sa vyrovnávajú s tým, čo ostalo, čo ma opäť chytilo emočne.


U manipulácie s emóciami ešte zostanem. Od tvorcu si vyžaduje veľkú empatiu vedieť vzbudiť v čitateľovi/pozorovateľovi očakávanú emóciu cez dej a častokrát iba cez prostredie, čo bolo niečo o čo sa toto anime dosť snažilo. V niektorých bodoch to prišlo samo cez situáciu, ktorá sa predomnou odohrávala, keď boli postavy šťastné, tak som sa aj ja usmievala a keď prišlo k vyvrcholeniu, tak som si zrazu uvedomila, čo pre mňa znamenali a aký vzťah som si k nim vytvorila (je to spoiler, keď je tragédia ako žáner tohto anime?). Potom tam ale boli momenty, ktoré toto anime pokazilo. Ako príklad uvediem 9. epizódu, ku ktorej som si presne napísala, že anime skvele budovalo napätie, cítila som, ako mi búcha srdce, lebo v tom momente boli stávky vysoké (ako sme sa dozvedeli na začiatku epizódy) a zrazu sa z ničoho nič objavil flashback na ten konkrétny moment na začiatku epizódy, kedy to bolo zdelené. Je to šokujúce, ale aj s mojou pamäťou zlatej rybky som si zapamätala, čo sa stalo pred desiatimi minútami, čo podľa mňa pokazilo napätie a už sa úplne nevrátilo.

Ale toto bol asi môj jediný problém s týmto anime. Inak bolo výnimočné a objektívne jedinečné. Nie som familiárna s tématikou mafie ani v západných médiach, nieto ešte v anime, ale vytvorené tým istým tímom ako Baccano, najznámejšia anime z tohto žánru, predpkladám, že atm isté ponášky. Pre mňa to ale bolo prvé stretnutie a to som si užila. Príbhe síce nie je výnimočný tým o čom hovorí, ale určite ani neurazí, skôr si myslím, že je to otázka vkusu. Predsa len je to niečo, čo ľudia aktívne vyhľadávajú. Niečo ako westerny, ktoré môj tatko pravidelne pozeráva, hoci príbeh je vždy taký istý, právo obsadenie, prostredie a chémia medzi postavami je to, čo robí každé jedno dielo unikátnym a zaujímavým.


Spôsob, akým boli postavy do tohto anime zasadené bolo niečo, čo som si veľmi užívala, najmä v druhej polovici anime, ale aj na začiatku, keď som sa pozrela na drobné detaily, ktoré som si skorej nevšimla. Napríklad jedna scéna z openingu, ktorú som si spočiatku nevšimla ma dostala viac ako niektoré celé epizódy. V tejto scéne kráča hlavný hrdina, smutný a zahľadený do seba po ulici, keď si zrazu všimne svoju mŕtvu rodinu ako kráča oproti nemu. Otočí sa a rodina tam už nie je, namiesto toho sú tam jeho nový priatelia. Táto scéna na jednu stranu priam kričí istým gýčom, ale v kontexte anime má veľký zmysel a odkedy som si ju všimla, tak som každý opening pozorne sledovala, aby som si tento maličký detail plný života a skvelej interakcie postáv mohla vychutnať.
Všebecne spôsob (asi by sa nemal každý môj odsek začínať slovom spôsob) ako boli postavy v tomto anime bol skvelý. Na moje prekvapenie boli veľmi expresívne, či už svojimi slovami, ale najmä gestami, ktoré boli v mnohých situcáiach dôležitejšie a animáciou, ktorá nádherne zachycovala emócie pre toto anime, ako aj všeobecný design postáv, ktorý bol síce vo viacerých prípadoch generický, ale boli postavy, ktoré som esteticky milovala za to, ako obrazovo zachytávajú svoju osobnosť.

Animácia ako taká je dosť podarená. Viem, že dnes už sú pomery iné ako v minulých rokoch a animačná technika ide neskutočne dopredu, ale ostala som uchvátená už len vysokým rozlíšením. V poslednej dobe som bola zaseknutá na starších veciach, ktorých animácia je síce pekná, ale aj na mojej pidi obrazovke pokulháva a preto toto bolo neskutočne osviežujúce. Ako už som hovorila v mimike a gestách bola táto animácia skvele využitá, taktiež aj v detailných záberoch, ale mala som s ňou menší problém v akčných scénach, kedy som pociťovala, že tvorci nevytiahli z toho všetko, čo mohli a cítila som sa akoby som sledovala letsplay na hru Mafii, pričom potenciál videohier považujem v porovnaní s anime na ploche využitia postavenie kamier oveľa menší. Ale veľmi sa vytiahli v nastolovaní atmosféry pri väčších záberoch na budovy a interéry ako aj na otvorených prietranstvách, kedy všeobecný dizajn a farebná škála náramne ladili s dobou v ktorej sa anime odohráva.


Poslednou vecou v mojej recenzii o ktorej sa chcem zmieniť, ktorú som už spomínala, je hudba v anime. Soundtrack som si v mnohých častiach ani nevšimla, priznám sa, dokonca som sa nútila počas nudnejších pasáží registrovať aspoň hudbu, keď už nič iné nobolo také dôležité. V nabitých pasížach som si jej ani nevšimla, čo nie je zlá vec, lebo zapasovala do deja tak, ako mala a samostatne je to príjemné počúvanie. V momentoch, kedy som si jej všimla to bola väčšinou hudba podobná štýlu, ktorý sa vtedy hrával v rádiach a postavy si ju samé púšťali, čo bolo podľa mňa plus a v jednom momente v mojej milovanej ôsmej epizóde tak skvele zapasovala a vyhrotila napätie, ukázala iróniu scény natoľko dôveryhodne, že som až stratila slová.
A čo sa openingu týka, tak som si zamilovala. Je neskutočné epický a aj keď nerozumiem slovám, mám pocit, že hovorí veľmi silný príbeh a hlas speváka a jeho hĺbka mi pripomínajú podobne silné momenty v anime.

Takže, aký môj názor na toto anime? Sama neviem čo si mám o sebe myslieť. Objektívne bolo toto anime dobré a myslím si, že sa so mnou málokto bude prieť, ale za konzumného diváka to vo všeobecnosti povedať nemôžem. Nie každý si toto anime užil a aj ja som mala slabé chvíle, ale som rada, že som vytrvala. Už dlho som nevidela anime, ktoré by bolo originálnou prácou a preto si ho o to viac vážim. Malo zápletku, malo postavy ako sa patrí, malo v sebe napätie, ktoré ma držalo na kraji sedadla zatiaľ čo som so zatajeným dychom fandila svojim hrdinom v tých najlepších chvíľach.
Možno som nebola len v správnom rozpoložení, keď som toto aniem začala pozerať a určite si ho v budúcnosti chcem pozrieť znovu a prehodnotiť počiatočné epizódy, lebo mi je ťažko uveriť, že nastal taký posun v kvalite medzi dvome epizódami. Skôr to bude tým polrokom času.
Zo svojho terajšieho postavenie anime rozhodne odporúčam, ale odporúčam pri ňom vytrvať. Niekedy nepáči sa mi to, odhodím to nie je najlepšia politika.

Moje hodnotenie: 8/10

Zdroj obrázkov v obrázkoch
(Niečo mi hovorí, že som to s dĺžkou tejto recenzie trochu prehnala)