Debilný život

19. listopadu 2017 v 0:52 | Ari |  Dear Diary
Pred asi hodinou som prišla z práce a som dosť nasratá. Nie, že by sa stalo niečo strašné, ale z práce bežné chodím nasratá a najradšej by som do niečoho udrela. Niekedy je život vyčerpávajúci. Bam, nič nového pod slnkom. Načase sa spamätať a držať hubu a krok, áno, viem.

Poďme sa radšej baviť o niečom veselšom. Napríklad o tom, ako nenávidím ľudí. FUN. Čo ma ale podnietilo k tomu, aby som to vyjadrila takto verejne? (I keď pojem verejne je značne prehnaný vzhľadom k tomu, že môj blog má značne komornejší ráz, asi taký ako komora kde spal Harry prvých jedenásť rokov) Nuž podnietil má nový teaser na Rodinku Úžasných. Ja tak, ako každý mainstreamový fanúšik filmov s napätím očakávam toto pokračovanie. Nemôžem povedať, že tento animák formoval moje detstvo, ako sa vyjadrujú niektorý, možno naopak prišla som mu na chuť až ako staršia (moji rodičia tiež boli dosť prísny v tom, čo sa týka násilia a safe filmov), ale určite je to kvalitný film a na pokračovanie od štúdia, ktoré málokedy netrafí zlatú kombináciu oskarového hitu, sa samozrejme teším. Keby mi to neskazil toxický fandom.


Momentálne žijeme v zlatom veku pokračovaní. To, čo bolo v minulosti nepríjemnou muchou na čelnom skle našich životov, odsúdené na straight-to-video vydania, je dnes hlavným stavebným kameňom najväčších svetových štúdií a frančíz. Každý chce byť Avengers, každý chce byť Star Wars, každý si chce vybudovať zázemie z ktorého môže potom dojiť peniaze. A bohužiaľ Pixar nie je výnimkou a pod Disneyho krídlami sa aj tu objavujú pokračovania na už existujúce majetky. Predsa len, stratégia je stratégia a obchod je obchod. A ako skúsenosť ukazuje, na nostalgii sa dá ťažiť vždycky. Veď, čo má väčší ziskový potenciál ako chránené spomienky na doby, keď bolo všetko dobré a bezstarostné? Ľudia sa často boja novôt a s týmto v mysli sa nedá vstúpiť vedľa. Aj keby Pixar vyprodukoval akúkoľvek hovadinu, ľudia by na to šli. A často by si aj s ružovými okuliarmi na nose nahovárali, že to bol dobrý film.

No aby tato sladká nostalgia robí z ľudí idiotov. Toto chovanie som odpozorovala aj pri Dory a verím, že s blížiacou sa premiérou príde zase. Hovorím tu totiž o doslovnom privlastňovaní si filmu. Takzvané 90's kids, prípadne millenials (určite som to napísala zle, ale som príliš lenivá aby som si to momentálne overovala) sa totiž tvária, že tieto pokračovania patria iba im. Lebo to bolo ich detstvo a nikto iný nesmie ani pričuchnúť k pokladnici modernej animácie. A preto posielajú všetky deti, cieľovú skupinu filmu, do prdele, aby si títo dospelí ľudia (dvadsiatnici a tridsiatnici) mohli užiť svoju rozprávku. Boha, toto je tak neskutočne hlúpe. Predstavte si, že by to tak bolo s každým filmom. Kto už by smel na také Star Wars? Určite nie priemerné zloženie kina na najbližšej premiére. A videli ste prvého Batmana, keď bol v kinách. Tridsiate roky baby, to bude zívať prázdnotou na premietaniach Justice League. Jedine, že by tieto filmy boli pre všetkých.


Ok, teraz si po prečítaní tohoto rantu poviete, že som nejaká pipka, ktorá je nasratá za to, že sa nenarodila v deväťdesiatych rokoch a nemôže si to dať do profilu na facebooku. A áno, je to pravda, nie som z tejto sebou posadnutej generácie. Našťastie. Ale som z oveľa horšej, tak sa teším, až my budeme hlavnou hybnou silou nášho štátu.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.