Srpen 2018

Rýchlo a efektívne predať správu: Recenzia na 3 knihy v jednom článku?! (Kam sa podell môj syr?, Prekliate jazero, Zošit o návrate do rodného kraja)

23. srpna 2018 v 1:50 | Ari |  Knihy

Keby som bola youtuber, tak by som mala skvelé clickbait videá, z ktorých by ľudia odišli po 10 sekundách, lebo by zistili, že som neskutočne nudná. Ó áno, čítate správne, to, o čo sa pokúsim v tomto nezmyselnom článku (čo, článku? Áno, ja ešte stále žijem) je zrecenzovať naraz tri knihy, ktoré na prvý pohľad nemajú absolútne nič spoločné.

Teda, vlastne na prvý pohľad áno. Sú totiž veľmi krátke. Najdlhšia z nich sa pýši počtom strán 126 a najkratšia má presne o 40 strán menej, ani jedna z nich nepresahuje hrúbku jedného centimetra.

Na druhý pohľad si však povšimneme niekoľko rozdielov. Už len design napovedá, že sa nebude jednať o rovnaké knihy. Tenký čierny zošit z vydavateľstva Marečtin s edíciou na chrbte knihy, ktorej názov určite niečo znamená, ale som príliš hlúpa na to, aby som vedela čo. Toto jasne napovedá. že pôjde o niečo extra. Všetky knihy, ktoré od tohto vydavateľa vlastním sú knihy obskurných, ale úžasných autorov s vlastným a netradičným poňatím literatúry a častokrát nemenej fascinujúcim životopisom. Záhadná obálka, takmer antická grafika ďalej podporuje tento dojem a obsah tejto knihy ešte ďaleko presahuje jej grafickú úpravu.
Jedná sa o poému poskytujúcu živé obrazy, vášeň, nostalgiu, pozitívne aj negatívne emócie miešajúce sa v melanchólii, tak krásne a ňapĺňajúcej, že presahuje objem drobnej knižôčky, ktorú som zohnala vo výpredaji za 99 centov (k tomuto sa viaže yaujímavá historka a dôvod, prečo nerada nakupujem v gorile, ale o tom inokedy).

Druhá kniha s počtom strán takmer siahajúcim na stovku, presne 94, je z iného súdka. Je presným opakom tajomného zošita z ktorého neplynú žiadne očakávania. Táto kniha si sama nahráva na neúspech. Keď nič nečakáte, nič vás nemôže sklamať. A na základe tohto samoľúbeho dizajnu, ktorý si sám na seba nalepil víťaznú stužku (doslova a do písmena) by som mala očakávať tak veľa. Áno, kniha kníh motivačnej literatúry, Kam sa podel môj syr?, skvost - malý ale cenný (presná citácia), je ďalší uchádzač v našom boji o rýchle a efektívne predanie správy.
A keď sa nad tým zamyslíme, je skutočne rýchle, lebo prvých pár strán je len hlúpe opakovanie komu a ako táto kniha otvorila oči v skutočnom svete a posledných pár strán je rozhovor našich fiktívnych hrdinov o tom, čo si z toho oni vyvodili a ako oni aplikujú ponaučenie z tejto knihy na reálne životy, niečo, čoho by dospelí čitateľ čítajúci túto knihu, pre ktorého je primárne určená, mal vedieť vyvodiť aj sám. 5 ročné dieťa by bolo schopné pochopiť tento príbeh! Ktokoľvek, kto potrebuje dodatočné vysvetlenie tohto príbehu si zaslúži zlyhať.
Bear Grills zhrnul túto knihu v troch slovách: Improvise, adapt, overcome. Práve som vám zachránila 10 eur a jabloň v záhrade, nemáte za čo.

Áno, som frustrovaná a myslím, že ak ste chceli vedieť len môj hlavný pocit z týchto troch kníh, tak tretia sa mi páčila. preto som ju čítala dvakrát a dodatočne kúpila, ďakujem za návštevu a príďte zas.
Poslednou knihou je druhý diel série Deltora od Emily Rodda, Prekliate jazero. Momentálne som uprostred druhého čítania všetkých kníh po asi 8 rokoch a myslím, že všetky knihy majú podobnú kvalitu, ktorú demonštrujem na tejto konkrétnej knihe.
Je dlhšia ako prvé dve, ale na epickú fantasy s vlastným word-buildingom a ilustráciami je skutočne krátka. Plus, font je obrovský, takže v jednoduchom textovom editore by sa pohodlne dala skondenzovať na polovicu svojej dĺžky.
Aj jej dizajn hovorí jasne. Toto bude dobrodužstvo. Epické, magické, zábavné, drsné, ponúkajúce detským čitateľom tie správne hodnoty, ktoré by mali v budúcnosti aplikovať v skutočnom živote (napr. obetavosť, sila priateľstva a pomáhanie druhým).

Čo teda spája a rozdeľuje tieto tri knihy? Efektivita ako posúvajú písané slovo od autora k čitateľovi. Všetky tri knihy sú písané s očividne dobrým úmyslom. Nechcú ublížiť, chcú niečo vyjadriť, pomôcť, zanechať v čitateľovi nejaký pocit. Ako ste mohli vyvodiť v mojich opisov týchto diel, dvom z troch sa to podarilo.
V stručnosti je sila. Hemingway, Kurt Vonnegut, Suzanne Collins (ó áno, aj autorka Hunger Games má k tomuto čo povedať, čo je veľmi zaujímavý fakt, ktorý by som rada rozobrala v budúcom článku, ak niekedy bude) sú autori, ktorý svojou prózou dosiahli slávu a ovplyvnili nielen literatúru.
Stručnosť nemusí nutne ale znamenať krátkosť. Zošit o návrate do rodného kraja by som nenazvala napriek jeho krátkosti stručným.
Je to dielo plné metafor, obrazov, symbolov, zahráva sa s pojmami a dojmami, aby vyjadril veľmi jednoduchú správu. Túžbu po domove, domove, ktorý si uchovávame v sebe dokonalý, hoci v realite to tak nemusí byť.
Na druhú stranu ale táto lyrika ponúka okrem správy aj emóciu, čo je vec, ktorá vydá za tisíc slov, obraz, ktorý ani 500 stranová kniha nemusí vystihnúť. Emócia v literatúre si vyžaduje veľkú empatiu od autora, aby vedel manipulovať s budúcim čitateľom, alebo veľkú vášeň, ktorá spája a oddeľuje všetkých z nás. Málokto však nemá pocity a málokto nemá citové naviazanie k domovu, nech už je to hmotný statok alebo čiste abstraktné miesto a tým pádom málokto nepozná to, čo vystihuje táto lyrika.
V manifeste poézie by mohol tento zošit dobre poslúžiť. Nikto nepíše básne preto, aby ich učenci analyzovali. Lyrika je o pocitoch a myšlienkach, abstraktných veciach. O tomto je aj tento zošit. O pocite domova a iskre revolúcie. A tú máme v sebe všetci.
Toto je efektívne dielo. Podáva správu. Krátko. Jasne. Napriek všetkým nezmyselným trópom a figúram vieme, čo autor chcel povedať a ako to chcel povedať.

Opustime však poéziu. Predsa len, je to vec stojaca sama o sebe. Ako sa proti sebe postaví próza. Je ťažšie napísať krátku knihu ako dlhú. Vždy môžeme naťahovať slová a vety, ale okresať sa dá len isté množstvo, bez toho. aby sme poškodili správu. Veľkým pravidlom na tomto fronte je show not tell. Zbytočná expozícia je smrťou veľkých diel. A určite aj syrového príbehu. Táto kniha mohla mať o 50 strán menej.
Samotný príbeh má 54 strán aj s obrázkami. Svojim štýlom mi pripomenul slepačie polievky pre dušu, alebo mne, slušnému dievčaťu z katolíckej školy, príbehy od Bruna Ferrera. Ak nie ste familiárny ani s jedným z týchto diel, jedná sa o akúsi modernú reedíciu starovekých bájok. Krátke aj dlhšie príbehy ponúkajúce akési ponaučenie, ktoré si z nich máme odniesť, námety na ďalšiu diskusiu a hoci sa jedná o pomerne populistické diela, majú niečo za svojou popularitou. A toto niečo je aj za príbehom o syre.
Keby bola táto kniha iba príbeh o syre, tak by bola na mojom súkromnom rebríčku aspoň o stupeň vyššie. Je tu konflikt, rôzne pohľady naň a následné riešenie, z ktorého si máme niečo odniesť. Správa je pomerne jednoduchá a nekonfliktná a aplikovateľná na rôzne oblasti v živote, ako nám rozpráva aj nasledujúch 40 strán knihy.
Tuto totiž postavy líčia ako oni retrospektívne pochopili toto ponaučenie a ako sa im mohlo zísť v minulom živote. V podstate sa 40 strán rozprávajú. 40 strán nudného dialógu by zabilo každú knihu. Neukazaje nám ako postavy aplikovali ponaučenie ale iba kvákajú, ako im mohlo hypoteticky pomôcť, pričom nevieme, či by to skutočne pomohlo.
Nie som finančný expert, aby som vedela posúdiť reálnosť týchto situácií, ale rada by som ešte spomenula fakt, že deti, ktoré sú obeťou rozvodu boli zahrnuté do tejto konverzácie a pričom sa jedná a veľmi veľký stres pôsobiaci na nie úplne vyvinuté osobnosti, tak si nemyslím, že prečítanie tejto rozprávky by malo nejaký efekt (aj keď neviem o čom poriadne bola táto časť, lebo som ju už len preskimovala, skrátka som nevládala).

Na opačnej strane sprektra stojí iný stručný príbeh. Túto knihu som čítala kao dieťa, videla som seriál v telke a v tej dobe boli všetky knihy, ktoré som čítala podobne tenké. Teraz keď sa prejdem detskou sekciou a prečítam si takúto knihu, tak v nej nachádzam chyby, ktoré skrátka nevyvolajú uspokojenie v dospelom čitateľovi. Česť výnimkám samozrejme.
V tejto recenzii hrá faktor nostalgie taktiež veľkú rolu, ale myslím si, že hoci som sa k týmto knihám vrátila skepticky, tak sa držia obstojne dobre a našla som sa hodnotiac tieto knihy rovnako vysoko ako pred rokmi.
Každá kniha poskytuje príbeh so začiatkom a koncom, nie je príliš krátky, ako by sa mohlo zdať z množstva dielov v sérii, ale poskytuje svoj vlastných arch v príbehu celistvo a zároveň nie príliš dlho. Syndrómu prostrednej knihy, prípravy na finálny boj a dlhého putovania, je často ťažké sa vyhnúť a vzhľadom, že v tejto sérii je 7 prostredných kníh, je ľahké padnúť do tejto diery. A práve adekvátnou dĺžkou diela sa tomu autorka vyhla.
Iste, prichádza to s nejakou obeťou. Je mnoho zaujímavých smerov, ktorými by sa mohol character development v tejto knihe pohnúť, ale show not tell tu vyhráva a namiesto všedných dennodenných situácií, ktoré by síce postavy rozšírili, ale príbeh značne predĺžili sa autorka vydáva cestou, kedy radšej ukáže postavy a ich mentálne schopnosti a emočnú kapacitu v krízových situáciach plných akcie a pohybu dodávajúcich príbehu dynamiku.
Táto kniha sa najviac snaží predať priateľstvo, vzájomnú dôveru a pomáhanie druhým ako hlavné ponaučenie knihy a robí tak cez využívanie týchto vlastností ako posuvné sily v príbehu a ich použitie/nepoužitie ako dôvod následku. Ak budeš pomáhať druhým, bude pomohnuté tebe. Ak si dobrý človek, oplatí sa ti to. Dobré morálne hodnoty pre deti (ako primárnu skupinu čitateľov). A šokujúco, nepotrebuje im to nikto povedať.
Nemala som potrebu skimovať túto knihu. Bola som zainvestovaná. Prebrala som správu.

Môj záver: Sú slová, sú vety. Naša schopnosť vyjadrovať sa sa stala kľúčovou pri podávaní správ. Dĺžka a formát na nás majú tiež efekt. Nikdy by sme však nemali dať prednosť formátu pred správou. Je iné podať argument podporujúci moju správu. Je iné podať príklad Je iné správu posilniť, ako ju neustále opakovať. Existujú krásne slová, dlhé vety, ktoré v nás prebúdzajú emócie a vyvolávajú vlákna myšlienok a existuje iba zbytočná rétorika plná prázdnych slov. Ako tento článok.

Aimé Césaire - Zošit o návrate do rodného kraja (Albert Marečtin vydavateľstvo PT, 2007, z fr. originálu: Cahier d'un retour au pays natal, 1939)
Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černosškej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.
(Z obalu knihy)

Emily Roddová - Prekliate jazero (Fragment, 2005, z anglického originálu: The Lake of Tears, 2000; druhý diel v sérii Deltora)
Lief, Barda a Jazmína pokračujú na svojej ceste na záchranu Deltory. Napriek Jazmíniným námietkam sa vyberú územím zlej čarodejnice Thegan a práve táto nedôvera ich zavedie do veľkého nebezpečenstva, ktoré môže ukončiť ich cestu ešte predtým, ako sa dostanú k druhému drahokamu. A v stávke nie sú len ich životy.

Spencer Johnson, M.D. - Kam sa podel môj syr? (Pragma, 2003, z anglického originálu: Who moved my cheese?, 1998)
Syr je metaforou toho, čo v živote chceme. Kam sa podel môj syr? je podobenstvo odhalujúce hlboké pravdy o zmene. Tento príbeh si môžete prečítať za hodinu, ale jeho hlboká múdrosť vám ostane navždy.
(Vybraté z prebalu)

Zdroje obrázkov:
Prekliate jazero