Září 2018

Ako si vybrať ďalšiu knihu?

26. září 2018 v 23:34 | Bee |  Knihy
Ak si náhodou nieko nevšimol, som aktívnym čitateľom. Pri pohľade na vpravo zbadáte, čo práve čítam a o sa chystm v blízkej a vzdialenej dobe čítať. Ak poskrolujete nižšie, zbadáte aspoň jednu recenziu, či článok týkajúci sa práve mojej knižnej posadnutosti. Nie je dňa, kedy by som nezobrala nejakú knihu so sebou na výlet do tohto krutého, krutého sveta a každý deň sa pokúšam prečítať aspoň pár strán (s rôznym stupňom úspechu). Taktiež rada rozprávam o knihách, sledujem booktube a míňam značne veľa pňazí na knihy. Moja súkromná zbierka tiež pozostáva z pomerne veľa kníh. Slovo obsesia je na mieste.

A ako aktívny čitateľ sa každých pár dní stretávam s otázkou, kotár trápi mnohých. Čo mám čítať ďalej? Ideálnou odpoveďou by bolo dočítať všetky knihy, čo mám rozčítan, ale keď som sa k niektorým z ních už rok nevrátila, tak sú asi navždy stratené. Ale mám aj veľa krásnych nových kníh, na ktorých moje oči ešte nespočali a veľa z nich sa pýta do mojich rúk. Ktorú do nich ale vziať.

Ako som písala vo svojich predsavzatiach v januári, mám okolo 500 neprečítaných kníh na svojich poličkách, teda väčšina mojej zbierky sú knihy, ktoré som ešte neprečítala. Keď som bola malá, nemala som veľa peňazí na míňanie tým pádom som vlastnila iba knihy, ktoré i boli podarované a tým pádom som si dvakrát rozmyslela, akú knihu chcem a zvyčajne som ju hneď prečítala, ale vo všeobecnosti som chodila do knižnice, teda percento nie mojich kníh, ktoré som čítala bolo asi 99.
Keď som ale v roku 2016 začala zarábať vlastné peniaze, otvorili sa mi nové dvere.
Nielenže som mala peniaze na kupovanie kníh, ale v tej dobe som frčala na klasike a tento žáner sa dá na burzách kúpiť za pár entov, takže som sa často vracala s náručím plným kníh domov. Bohužiaľ, nečítala som ak rýchlo ako kupovala (jeden mesia som si kúpila 74 kníh, aká je šanca, že som prečítala aspoň jednu z nich?) a hoci teraz je precento mojich kíh, ktoré čítam okolo 90%, stále som ďaleko od prečítania všetkých mnou vlastnených kníh.


Druhým mojím prolémom je, že neviem dať knihu preč bez toho, aby som ju prečítala. Minulý rok v apríli som bola celý víkend PN a rozhodla som sa upratať všetky knihy, ktoré vlastním KonMari štýlom. Hoci som túto príručku nečítala, dala som dole všetky knihy z políc a zo všetkých kútov a každú jednu som brala do ruky. A keď som si čítala ich obsahy, úprimne som si chcela prečítať 99,9 % kníh a spätne sa viem pozieť na moju motiváiu k ich kúpe.
Problém však spočíva v jednom jedinom. Nie vždy mám chuť prečítať si všetky knihy, ale ak budem čítať len knihy, ktoré sú práve nové a teším a na ne v om momente najviac, nikdy sa nedopracujem k Lolite, korú som si kúpila dobré 3 roky dozadu, hoci sa o ňu stále úprimne zaujímam.

Vytvorila som si teda systém, respektíve viacej systémov. Nedávno som si začala viesť Bullet Journal a jeho veľká časť je venovaná čítaniu. Píšem si tam knihy, ktoré som prečítala, ktoré som si kúpila, svoje hodnotenia a krátke recenzie a samozrejme aj knihy, ktoré chcem v daný mesiac prečítať. A dalo by sa povedať, že som ambiciózna.
Rálne viem, že sa ku všetkým týmto knihám nedostanem, ale ide o kombináciu experimentu, ktorý ma baví a o ktorom by som potenciálne mohla písať, aktívnej redukcie mojich neprečítaných kníh, kníh, ktoré si myslím, že by som si ich mala prečítať a kníh, ktoré si chcem prečítať.


Experiment
Toto je kategória, ktorú som zaviedla iba nedávno, ale prišla somna to, že ma celkom baví a motivuje. Väčšinou sa jedná o readathony, alebo ukradnuté myšlienky niektorých booktuberov, skrátka niečo, kedy mám stanovený na základe niečoho svoj tbr a mám nejaké vstupné očakávania a nejakú satisfakciu na záver.
Momentálne som zo svojich kníh vybrala tie najhoršie hodnotené na goodreads (BooksandLala, moja obľúbená booktuberka je autorkou tohto nápadu) a pustila som sa do cih čítania. Zatiaľ som prečítala iba jednu knihu a bola som milo prekvapená, takže som si potvrdila, že to má zmysel. Tiež som v istom zmysle ostala zbavená zodpovednosti vo zmysle, že si za tú zlú knihu nemôžem sama.


TBR jar
Toto j koncept, ktorý aplikovalo veľa booktuberov na svoje čítanie a všetky svoje nprečítané knihy dali do pohárika, odkiaľ si každý mesiac nejaký počet vyberú. Aj som sa rozhodla aplikovať tento koncept v súkromí s nejakým tým upustením od pravidiel. Trvalo mi to asi dve hodiny, ale spísala som na papieriky všetky svoje nepreítané knihy a dala ich do krabice (do pohára sa mi nemestili, áno, je to zúfalé). Odtiaľ si každý mesiac potiahnem dve a potom sa pokúšam si ich prečítať. Samozrejme, dovoľujem si ich sem tam vrátiť naspäť, keď sa mi to neáči, alebo nehodí (nie, celú Vojnu a mier teraz čítať fakt nebudem a jednu knihu na okóber som ani za boha nevedela nájsť), ale s rôznym úspechom s mi darí čítať random knihy ku ktorým by som sa možno dlho nedostala a na ktoré som v niektorých prípadoch aj zabudla, že ich vlastním. A tiež o napätie a ťahanie je proste zábava.


Dúhový challenge
Vo svojich predsavzatiach som si sľúbila, že sa pomocou farieb mojich kníh (mám dúhovú knižnicu) ich postupne preítam. Zatiaľ sa mi to moc nedarilo, ale v októbri mám ambciu tu dobehnúť. Celý koncept spočíva v tom, že každé dva mesiace si vyberiem 4 knihy istej farby (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá a fialová) a prečítam ich. Do tejto výzvy som zakomponovala kombináciu kníh, ktoré už dlho vlastním a potenciálne by som ich chcela posunúť ďalej a kníh, na ktoré sa úprimne teším alebo som na ne zvedavá, aby som sa nenútila čítať len knihy, na ktoré fakt nemám chuť a ostala motivovaná a tešila sa zo svojho čítania. A nakoniec, vždy ma môže niečo prekvapiť.


Knihy, ktoré by som si mala prečítať
Tak zaprvé, sem patrí povinné čítanie, ktorého povinnosť je samozrejme v modernej dobe otázna, hlavne u niektorých diel, kde sa dá pozrieť kvalitný flm alebo prečítať oveľa kratší detailný obsah, bez vystavovania sa tomu utrpeniu. O mojom názore na povinné čítanie však inokedy.
Potom sú tu ale j knihy, o kotrých mám pocit, že by som si ich mohla alebo mala prečítať už len pre ich renomovanosť.Pre rok 2018 som si zvolila 50 kníh podľa článku o literárnej mape Ameriky, kde ku každému štátu USA bola pridelená oceňovaná alebo populárn kniha, A ja som si povedala, že to vyzerá zaujímavo a že si ich prečítam. Lne tak, aby som sa naučila niečo nové.
A niektoré boli fakt zaujímavé. Bola om predstavená novým autorom a novým žánrom, prečítala som pár skvelých kníh a pár dosť zlých a problmatických kníh, ale určite som si prečítala niečo zaujímavé a ešte ma toho veľa čaká.


Knihy, ktoré si chcem prečítať
Každý aktívny čitateľ má na svojej poličke aspoň jednu knihu, ktorú chce čítať práve, ale práve teraz. Hneď ako dočíta to, čo číta, pustí sa do toho. A ja som sa tiež rozhodla, že nebudem čítať len to, čo by som mala, lebo som sa pre niečo rozhodla a tak keď sa cítim nemotivovaná, môžem siahnuť po niečom, na čo sa práve teším.
Tu si nie vždy zvolím knihy na daný mesiac, ale napríklad teraz som si vybrala Harryho Pottera, lebo september je ideálny čas na čítanie HP (kedy nie je) a budem pokračovať aj v októbri.


Samozrejme, keď ambiciózne vytiahnem z poličiek 14 kníh, neočakávam, že sa ku každej z nich dostanem. Snažím sa vybrať si z týchto kníh a podľa nálady ich vyberám a čítam. Tie, ktoré ma v danom mesiaci najviac zaujmú a tie, ktoré nie, presuniem naspäť do knižnice s tým, že trebárs ich o dva mesiace vyberiem do nejakej inej kategórie. A to, že teraz nemám náladu Scotta pilgrima neznamená, že naňo nebudem mať chuť, keď si znovu poziem film.

Iste, čítanie je predovšetkým zábava a nemusím nikdy prečítať všetky moje knihy, ak nechcem. Nemusím prečítať ani jednu a všetky tieto techniky sú len zábavné spôsoby, ako si vybrať po čom mám siahnuť najbližšie a možn motivácia aj pre kohokoľvek kto k tomuto článku zavíta. Predsa len, ten proces plánovania a vyberania, minimálne pre mňa, je náramná zábava, a zvyčajne ma nadchn pre tie knihy, ktoré si vyberiem.

Z blata do kaluže

23. září 2018 v 23:12 | Bee |  Dear Diary
Nemajte strach všetci 0 čitatelia môjho blogu, nie, nie som mŕtva a vraciam sa so síce oneskoreným, ale pravidelným a každoročným zhrnutím môjho leta. Ako už nadpis nasvedčuje, bolo nahovno. Posledných 7 mesiacov môjho života bolo ako na horskej dráhe. Až na to, že horské dráhy sú zábava a nie až také drahé ako bolo posledných 7 mesiacov. Dokonca sú lacnejšie ako suma, ktorú som minula dnes.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo som nepísala na blog bol ten, že vyše rok dozadu sa mi pokazil počítač a ja som ostala odkázaná na dobré srdcia mojich rodinných príslušníkov a na môj tablet/mobil, ktorých funkčnosť, čo sa týka písania blogu je veľmi otázna. Mám síce externú klávesnicu, ktorú som zvykla pripájať k tabletu, aby som mohla písať, ale vorba článku bola podstatne náročnejšia, neraz sa mi stalo, že sa mi celá vec vymazala a hej, je to pomerne demotivujúce, keď strávim hodinu ťukaním do klávesnice a vypotím zo seba semi-inteligentnú recenziu len preto, aby sa mi celá vyamazala v priebehu sekundy. Takže tak. A potom je u práca s obrázkami, ako za trest.
Našťastie so dostala možnosť k "dôležitým" životným narodeninám si vypýtať drahý darček a ja som si vypýtala notebook z ktorého práve píšem tento článok. Uvidíme ako sa osvedčí, ale z posledných 15 minút odkedy som ho zapla som celkom spokojná. Potrebovala by som myš, ale jedno po druhom. Máme základ. A hneď sa mi podstatne lepšie pracuje, keď vidím, že môj lánok sa priebežne ukladá.
Takže teoreticky som neminula svoje peniaze, ale minula som skoro 1000 eur. A ak by vás zaujímalo moje zabŕdnutie do sveta techniky, tak som si kúpila Asus Zenbook s nejakým číslom a môj verdikt je, že som chcela ružový, lebo by mi ladil s telefónom (áno, mám aj nový telefón, rozlúčila som sa so svojou 7 ročnou Xperiou potom, ako som jej tragicky rozmlátila displej po tom, ako mi v robote padla asi z metra šesťdesiat na kachličky. Ešte, že mala klávesnicu, lebo dispej, nuž, ak vás niekedy zaujímalo, ako to vyzerá vnútri telefónu, tak ja to viem) a ružový nikde nemali. V Nay mali iba vystavené kusy a ehm, ďakujem, neprosím a na Alze, holt, aspoň niečo.


Moje nakupovanie notebooku bola vlastne tiež mil príhoda. Piatok som končila o jedenástej večer v robote, takže som sa okolo polnoci dostala domov a v sobotu ma moja rodina zobudila s tým, že ak chcem ísť kúpiť ten notebook v sobotu musím vypadnúť z domu. Išla som, prídem do Auparku, vyberiem si jeden, dobré recenzie, všetko, no jasné, iba vystavený kus. Vyberiem si druhý, iba vystavený kus. To už som tam strávila dobrú polhodinu a vzhľadom na to, že som sa chcela pred zmenou ete najesť, tak som sa otočila a odišla domov, pričom ešte v Auparku som si z Alzy objednala tento notebook. Takže asi tak. A dneska som spala iba asi 3 hodinky, take som správne nabrúsená. To je tak, keď prídem domov o polnoci a musím vstávať o pol šiestej do roboty.

Ešte jedna vec k mojim zážitkom z posledných pár dní, bola som na muzikáli, Rómeo a Júlia na Novej Scéne, bolo to perfektné, už som si kúpila ďalšie lístky a v novembri idem znovu. Zamilovala som sa do úvodnej piesne a po nemecky som si ju dnes v práci púšťala stále dookola pri každej príležitosti. Je perfektná. Hej a Rómeo bol tiež celkom fešák.
A áno, práve počúvam nemeck soundtrack kým toto píšem. Pravdepodobne je to môj nový najobľúbenejší muzikál, ktorý v mojom srdci zosadil aj Jesus Christ Superstar. A poviem vám, ja si nechám aj koleno vŕtať pre dobrý biblický príbeh (a ako žiačka cirkevnej školy ich poznám veľa, veľmi veľa, i keď pr bližšom zamyslení, čo nemá v sebe biblické alegórie?).


Anyway, moje leto. Nebolo nič moc. Vždy, keď som mala poit, že sa veci začínajú dávať do poriadku, tak do toho niečo prišlo. Väčšinou si za to môžem sama, áno, taže ponaučenie, každú sračku si treba nechávať pre seba a nijakým spôsobom sa nepokúšať odkomunikovať, že potrebujete pooc, lebo keď sa z tých sračiek dostanete, tak vtedy si niekto všimne váš signál a bude sa s radosťou pitvať v niečom, na čo by ste si už radšej nespomenuli. Áno, preplakala som dobrú polovicu prázdnin, veľká zábava. Tiež som nikde nebola a zo všetkého som vyšla ako tá najhoršia a dovolila som svojej emočnej vulnerabilite pohrávať sa so mnou a s mojimi presvedčeniami.

Každý rok mám nejakú myšlienku s ktorou začínam tento text a tento rok to už nie je nič iné ako iba tradícia. Problémom môjho leta bolo, že som bola priveľmi zhrabaná v mojej vlastnej otupenosti na to, aby sa niečo stalo. Veľa vecí sa zmenilo za posledných pár mesiacov a neustále sa v mojom živote vracajú v kruhu. Keď si spomeniem na moje citové rozpoloženie v dobe, keď som tento článok písala pred rokom, tak som bola veľmi šťastná a veľmi naivná. Bola som dieťa.
V tej dobe som mala poit, že som dala košom všetkým toxickým veciam v mojom živote a ponechala som okolo seba iba to, na čom mi záležalo. Samozrejme, tieto veci sa neustále objavujú a nie všetci ľudia s ktorými som si prežila niečo nepríjemné boli príšerné osoby s ktorými sa už nechcem vidieť, práve naopak, viem, že aj z mojej strany boli chyby a že si za to môžem sama a niektorí títo ľudia sú dobrí ľudia.
Na druhú stranu som ale ostala zatiahnutá vo veľmi toxickej situácii za ktorú som nemohla a vypočula som si opätovne veci, ktoré neboli pravda a rovnako som bola nútená hrať sa s cudzími citmi a s mojimi citmi.

Po tomto lete som ostala veľmi sama. Nie je to len toto leto, možno to tak bolo vždycky, ale v poslednej dobe som i uvedomila moju hodnotu v očiach ostatných ľudí a vidím, že je nulová. A hej, nebaví ma byť s ľuďmi a starať sa o ľudí, ktorým na mne ani trošku nezáleží a hej, je mi smutno, lebo sa nemám na koho obrátiť. Fun stuff.


Som trápna, ja viem, ale som tu trápna akurát sama pred sebou a na to som si už zvykla. Ďalšou povinnou vecou, na ktorú by som nemala zabudnúť je, že môj blog úspešne dospel k ďalšiemu milníku. Poďme si zavspomínať. Tento blog som začala písať v roku 2013. Pol desaťročia dozadu. Presne tak, 5 rokov už kotvím v tomo prístave. Samozrejme, ako u väčšiny dlhoblogujúcich osôb, je na mojom blogu vidno značný pokles a v aktivite a potencionálny nárast v kvalite. Nemôžem nepovedať, že nepíšem lepšie ako som zvykla keď som skončila siedmu triedu. I keď na základe známok z mojich slohov by jeden mohol tvrdiť opak. Podľa mojej slovenčinárky im niečo chýba a možno to je vôľa žiť, ale to je len môj skromný tip.

Teraz k číslam. Ako som jemne naznačila v každom mojom článku za posledných 9 mesiacov, píšem veľmi sporadicky. Môj prvý polrok na blogu skončil s 49 článkami, rok 2014 bol môj najsilnejší s 139 článkami. V tej dobe som pravidelne písala, lebo som si chcela udržať čitateľskú základňu (mávala som okolo 7 zhliadnutí za deň, čo bolo dosť dobré) a potom som začala chodiť na strednú školu.
Nie, že by sa niečo zmenilo vzhľadom na to, že chodím na osemročný gympeľ (hej viem, zlé rozhodnutie, už som to počula, ďakujem pekne), ale prestala som mať čas na také blbosti ako workout log na každý deň a moje články boli pomerne rovnomerne rozdistribuované. Rok 2015 som teda ukončila akademickým úspechom a 82 článkami, čo je v priemere článok každé 4 dni a nahliadnuc na súčastnú štatistiku, je to dosť dobré.
2016 sa začal v podobnom duchu, ale distribúcia je absolúne mimo. Z 93 článov, ktoré som v ten rok napísala, bolo po mojom nástupe do práce iba 10. Toto bola moja prvá (a zatiaľ jediná) brigáda a vhľadom na to, že roím každý víkend, celý víked, v dobe, kedy som písavala články, tak mi času ostalo málo. Vtedy sa aj začala tá sranda, ktorú už riešim pár rokov a tou je moja neskutočná únava. Ľudia, ja by som iba spala. Ja prídem každý deň domov zo školy a som schopná spať až do rána. Tak som aj strávila všetky moje voľné dni. V posteli. Najradšej by som z nej neodchádzala.
V roku 2017 nastal podľa nastoleného trendu vo vývoji rapídny pokles a ukončila som ho s 25 článkami, a. k. a. článkom každý 15 dní. Nič moc, ale stále v pohode.
Tento rok som napísala jeden článok každých 45 dní. Teda, nie ani jeden za mesiac. Na budúci rok sa uvidím len pri tomto článku a na Vianoce. A možno ani to nie.


Samozrejme, kontrargumentom je, že kvalita týchto článok a kvantita sú dve rôzne veci. V rokoch 2013 a 2014 som písala veci, do ktorých som vložila dušu, ale písala som aj veľa vecí len tak a často som im nevenovala druhú myšlienku, čo sa mi párkrát vrátilo. Určite som napísala aj pár dobrých vecí na decko zo základnej školy.
Dneska už moje články také poväčšinou nie sú. Keď si preskrolujem titulnú stránku môjho blogu, tak tam nájdem veci, do ktorých som vložila veľa námahy. Buď sú to recenzie, ktorými som chcela niečo povedať, rozvinutá myšlenka, ktorú vo mne zanechalo literárne dielo, alebo je to článok, ktorý ma stále veľa hľadania a linkovania obrázkov na tablete, takže som sa pre ne rozhodla, lebo sa jednalo o niečo, čo ma nadchlo a prinútilo ma opustiť moju komfortnú zónu. Možno sa to nejaví ako kvalitné čítanie, ale pre mňa to bolo často niečo symbolické a dovolilo mi to experimentovať s uchádzajúcim jazykom na menej formálnej úrovni.

Písanie ma baví. Vždy som rada písala, hrala sa so slovíčkami a mimo blogu si píšem aj sama pe seba, skrátka preto, lebo papier veľa znesie a je to veľmi dostupné médium. Rada o sebe hovorím, že píšem a v svojej hlave to považujem za jednu zo svojich definujúcich čŕt, hoci j to aktivita, ktorú vykonávam poväčšinou sama v svojej izbe, kde ma nikto nevidí.
Tiež som tento rok prekonala milník o ktorom som síce už dlho nerozprávala, ale môj blog prekonal 10 000 návštev v priebehu tohot leta. Celkom slušné.