Ako to všetko začalo (Recenzia: Usagi Yojimbo vol. 1: Ronin)

2. srpna 2019 v 21:14 | Bee |  Manga, komiksy, etc.

Ronin
První kniha podle originální chronologie.

Příběh Usagiho Yojimba se odehrává v Japonsku na počátku 17. století. Éra občanských válek pomalu doznívá a šógun pevně chopil moci. Společenská třída samurajů vládne celému kraji a ve svém počínání se řídí válečnickým kodexem cti zvaným bushido. Je to čas utichajících nepokojů a politických intrik.Touto zemí putuje samuraj bez pána zvaný Miyamoto Usagi.

Kniha, kterou právě držíte v ruce, zachycuje začátek jeho hrdinské cesty. A jak známo, začátky bývají težké. Obzvláště, když Usagimu stojí v cestě krvežízniví démoni, krtčí ninjové, zloději koní, chladnokrevní vraz, dětské lásky... Ale také nebezpečný slepý masér Zato a lovec lidí Gen. Nad vším se navíc vznáší temný přízrak v podobě lorda Hikijiho.

Scenár: Stan Sakai
Kresba: Stan Sakai
Moje hodnotenie: 4,25/5

Nemyslím si, že som jediná, kto sa s týmto ušiakom stretol prvýkrát v jeho nie práve prirodzenom prostredí - v kanáloch medzi korytnačkami. Teda, nie doslova.
Moje prvé stretnutie s Usagim sa viaže silne k môjmu detstvu a k legendárnemu seriálu Ninja Korytnačky, kde v si v druhej animovanej reinkarnácii pre televíziu zahosťoval v niekoľkých epizódach ako kamarát vodcu tejto partie - Leonarda. Čo ich viaže dokopy? Zmysel pre povinnosť, dobré srdce, špecifický typ humoru a samozrejme vzťah k feudálnemu Japonsku a bojovému umeniu. Toto je Miyamoto Usagi.

Naše cesty sa opäť skrížili o niekoľko rokov neskôr, keď som túto známu tvár zbadala vo výklade kníhkupectva v Brne a nuž, neodolala som. A tak sa tento zajko (nebojte sa, tento komiks je v skutočnosti o 16 rokov starší ako ja) vybral som mou domov a nejaký čas si, ako je to už o knihomoľov zvykom, posedel na mojej poličke. A potom som si ten zväzok konečne prečítala a páni. To bolo niečo.


Dneska sa však nevenujeme zväzku 23, ale naopak sa vraciame na úplný začiatok tejto cesty a to do roku 1984, kedy vyšiel prvý výtlačok komiksu, ktorý je dnes už legendou. V ňom totiž prvýkrát do povedomia čitateľov vošiel samuraj Miyamoto Usagi, samuraj bez pána pracujúci ako nájomný osobný strážca a s ním ako s protagonistom príbehy z bohatého a v tej dobe pre západného čitateľa neznámeho japonského folklóru.

Pre mňa tieto slová nie sú len reklama, hoci lichotiť tomuto dielu by som vedela na niekoľko strán. Mohla by som vyratúvať ceny ktoré Stan za svoje dielo získal alebo hovoriť o kultúrnom vplyve aký mal ušatý samuraj na popkultúru, ale to by bolo vygooglené a nebolo by to od srdca. A tiež, recenzia by sa nezaobišla bez trochy kritiky.

Čo teda skritizovať? Fakt, že prvý diel skrátka nie je ono. Fakt, že som si vedomá kultúrneho významu tohto komiksu zatieňuje môj úsudok, rovnako ako moje povedomie o diele mi umožňuje porovnávať.
Ronin je napeckovaný príbehmi. Je plný začiatkov, nových postáv, budovania sveta a jeho hraníc, je plný hrdinských riešení, plný otázok, ale prázdny na odpovede, prázdny na uzavreté celky. Má čitateľa navnadiť, ale chýba mu niečo, čo by ho udržalo.
Všetky segmenty v tomto diele sú nabité akciou, majú jednoduchú dejovú líniu a často otvorený koniec, ktorý neposkytuje úplnú satisfakciu, lebo úprimne, nemáme k nej ani dôvod. Za veľmi krátky čas sme nútení presúvať našu pozornosť z postavy na postavu a hoci sa vďaka tomu komiks číta svižne, chýba v ňom niečo, čo by zanechalo v čitateľovi nejaký pretrvávajúci dojem.
Netvrdím, že segmenty ako koncepty nie sú dobré, ale pôsobia ako koncepty a tam strácajú na svojej sile. Vidíme medzi nimi nadväznosť ale ešte nevieme prečo by nás mala zaujímať, lebo nemáme čas si vytvoriť vzťah k vedľajším postavám alebo pochytiť inside jokes v diele.


Tento diel je presným opakom toho čo sa mi nepáčilo na neskorších väzkoch a to, že sú príliš dlhé a rozťahané, ale mňa je očividne ťažké uspokojiť. Jedno je ale isté a to skutočnosť, že autor sa neustále zlepšuje a postupne možno sledovať ako rozvíja svoje rozprávačské schopnosti, podobne ako umelecký štýl.

Hoci je Usagi plný krvi a násilia, štýl je stále veľmi jednoduchý a dokonca by som povedala, že až detinský a na niektorých miestach veľmi neuprataný.
Aby ste ma ale nebrali zle - ja ho milujem. Kresba v tomto dieli je niečím surovým, niečím pravým rýdzym a nepochybne znakom génia. Postavy sú emotívne, akčné scény dynamické, zo stránok srší napätie, strach ale aj slnkom prežiarený deň pokojnej minulosti. A napriek tomu viem, že existuje ešte veľa priestoru k zlepšeniu, lebo viem, čo autor dokáže.

Tento zväzok vie stáť aj sám o sebe. Má všetko, čo má správny komiks mať aby vedel uchvátiť mladšie aj staršie generácie. Sympatického hlavného hrdinu so správnym rebríčkom hodnôt ale aj minulosťou, ktorá mu dodáva čaro, ktoré mnohým bežným hrdinom chýba, tempo, emócie, inšpiráciu. Nestagnuje na jednom mieste ale naopak ako rieka strháva čitateľa so sebou.

A predsa to bude ešte lepšie. A preto ho vrelo odporúčam. Lebo je to jazda na ktorú sa nedá zabudnúť.
 


Komentáře

1 s s | Web | 10. srpna 2019 v 23:32 | Reagovat

Síce je tvoj štýl písania veľmi príjemný, asi ma to celkom nenavnadilo na čítanie Ronina ani jeho pokračovaní. Zdá sa mi byť trochu neprimerané zasadiť zvieracie postavy do historických bitiek či bitiek ako takých, vložiť ich do reálnych podmienok, dať im ľudské zmýšľanie za cenu možno neplánovaného zníženia vážnosti situácií. Aj keď, v prípade komixov je beztak diskutabilné, či každá postava, ktorá vyzerá o čosi jemnejšie či občasné roztomilé výrazy postáv typické pre mangu neuberajú témam založeným na skutočnosti na serióznosti...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.