close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Brno je zlatá loď

14. října 2019 v 16:55 | Bee |  Dear Diary
Poďme sa porozprávať o Brne. Pozrime sa na fakty. Je to druhé najväčšie mesto v Českej Republike (myslím). Svojim oficiálnym počtom sa takmer vyrovná obyvateľom Bratislavy, hoci aj tých je oficiálne o polovicu menej, ako skutočných obyvateľov. A je to príšerná diera.
Akože, nikdy som v Košiciach nebola, lebo nemám dosť psychickej sily na 6 (pri našich dráhach skorej 8) hodinovú cestu vlakom, ale ja osobne si Košice predstavujem ako menšiu Bratislavu, zatiaľ čo Brno je taká… Žilina, maybe?
Ako hej, musím Brnu uznať, má viac vlakových staníc ako Žilina, ale 2 má aj Pezinok a povedzme si narovinu, také Brno Židenice, to je vlastne len Pezinok zastávka. A v Brne hlavná stanica nefunguje, keď som bola naposledy v Pezinku, tak tá fungovala.
A potom je tu, alebo tu skôr nie je, kopa ďalších vecí. Supermarkety - neviem, kedy som naposledy videla niečo iné ako Albert a napriek snahe presvedčiť nás o opaku, Albert nie je supermarket, Albert je prinajlepšom samoška s parkoviskom.
Áno, vraciam sa naspäť k svojmu 13-ročnému ja, kedy na všetko nadávam a áno, ako niekto určite spomenie, môžem si za to sama. Každý robí chyby, ale toto bola očividne chyba môjho života.
A viete, čo je na Brne najhoršie? Že je, pekne prosím, v Čechách.
V Čechách nie je zákon, ktorý by nútil zamestnávateľov písať, aký plat ponúkajú, čo je super, lebo hľadanie práce sa potom stáva vlastne takým lovom na poklad, kedy musíš navštíviť každú lokáciu aby si získal ďalšiu indíciu a nie je nič lepšie ako takéto hry, to je presne dôvod, prečo tak milujem skauting. Oh wait.
A tiež tu všade platia menej ako v Bratislave, ale všetko je tu drahšie. A Bratislava je drahá.
Potom sú tu české koruny. Prečo, prečo nemôžu mať Česi euro ako všetky ostatné civilizované krajiny? Och a na minciach nie sú čísla. A nesnažte sa ma presviedčať, že sú. Pokiaľ mincu dvakrát otočím a to číslo tam nezbadám, tak to je akoby tam nebolo. Takže vo finále je akákoľvek transakcia peklom. A moja najobľúbenejšia časť tohto je, že Česi vôbec nepoužívajú IBAN a potom od vás chcú aby ste im hneď zaplatili. Bolelo by to?
Aby toho nebolo málo, tak samozrejme presťahovanie sa do "zahraničia" je byrokratické peklo. Všetky formuláre, ktoré musím vyplniť, všetky žiadanky a potvrdenia, všetky nezmyselné pravidlá, ktoré sa s prechodom cez hranice spájajú ma nielen napĺňajú úzkosťou a oberajú o drahocenný čas, ale najmä sa jedná často o úplné banality, až mi rozum stojí.
A to ani nehovorím o byrokracii na Masaryčke. Čo vám poviem, na študijnom sú fakt fakt nenápomocný. Niekedy mi až rozum stojí, ako sa k tejto práci niektoré tety dostali. Ja ako chápem, že nie každý deň sa zadarí a čím dlhšie prácu s ľuďmi robíte, tým viacej duše to z vás vysaje, ale keď poviem, že som si prišla pre ISIC a potvrdenie o návšteve školy, a pani mi zadelí, že na vydanie potvrdenia o návšteve školy potrebujem ISIC (podotýkam, že babe vedľa ho iná teta vydala na základe občianskeho a ja som to jasne počula), tak mi kurva najprv daj ten ISIC.
A tak. Samozrejme, mohla som skončiť vo väčšej diere, mohla som ísť na deň otvorených dverí a zistiť už vtedy, aké peklo na zemi to tu je, mohla som si podať prihlášky na viac škôl, ale aj tak. Som hladná, unavená, práve som presedela 2 hodiny na zemi v absolútne vydýchanej miestnosti preto, lebo na seminár, na ktorom je povinná účasť, nám dali príliš malú miestnosť a úprimne, nie je to jediný takýto predmet na ktorý chodím.
V podstate 20 minútové fugy medzi prednáškami sú závod o tom, kto príde prvý a zakempuje sa čo najbližšie ku dverám, aby si mohol sadnúť na stoličku. Hlavne, že sú tu reklamné obrazovky.
Tiež je polovica učebných materiálov tzv. prvorepublikových, takže good luck finding that. Zatiaľ ešte nebola kniha, ktorú by som potrebovala a bola jednoducho a voľne dostupná.
To teda nie je chyba Brna, ale elitizmu akademického prostredia, ale Brno je pre mňa momentálne zhmotnením akadémie (lebo úprimne, nič iné ako učiť sa tu aj tak nerobím) a ja mám toho skutočne plné zuby. A naša prednášajúca voľako nechodí a nechodí. A naša lektorka na čínštine nehovorí po anglicky. Takmer vôbec.
Samozrejme, tento článok nemá nijakú hodnotu, ak sa to dá vôbec nazvať článkom. Ak by som tento dokument celú skopírovala a nalepila do nejakého komentára malo byt orvnaký účinok. Ďalší nahnevaný anonym na internete, ktorý nemá nič lepšie na práci, ako si sťažovať a najlepšie je ho ignorovať a možno sa ukľudní.
A hej, pravdepodobne až konečne vypadnem zo školy, pôjdem s nakúpiť, vyšlapem ten mierny svah, ktorý vedie k môjmu intráku (môj úhlavný nepriateľ) a konečne zjem niečo iné ako cviklový šalát, ktorý mi týždeň stál v chladničke, tak mi pravdepodobne bude lepšie, ale do tej doby tento koncept bude existovať v mojej hlave a momentálne existuje aj v tomto dokumente a bude existovať aj na mojom blogu.
Prečo? Lebo je to prvá vec, čo som napísala po veľmi dlhom čase. Niežeby som sa za posledné, čo, 3 mesiace, nedotkla papiera, písala som si denník, písala som populistickejšie články po anglicky, písala som básničky, ale písať na môj blog je pre mňa niečím iným ako iba písaním.
Narozdiel od písania do šuplíka je to formátované písmo. Kladie sa dôraz na odseky a interpunkciu, väčší dôraz na gramatiku, spisovnosť, zrozumiteľnosť, nie je to (zvyčajne) iba stream of conciousness.
Je to písané s iným úmyslom - s úmyslom predať niekomu správu, je písané s publikom v mysli.
A samozrejme, potom je tu pre mňa funkcia symbolická. Toto je s prehľadom najdlhšie existujúce médium pre moje písanie. Žiaden denník, zápisník, či iný blog nikdy nedržal takú širokú škálu, taký obšírny katalóg toho, čo som napísala, či už dĺžkovo, žánrovo, alebo vekovo.
Hoci je v poslednej dobe vyprahlou púšťou, stále mám k nemu sentimentálny vzťah, lebo je mne najbližšou osobnou kronikou.
Moja história by sa dala poskladať z mnohých vecí. Z dokumentov (od rodného listu až po posledné potvrdenie o výpožičke knihy z knižnice), z fotiek, z predmetov, ktoré som vlastnila, z historiek od cudzích ľudí, ale toto všetko je môj vonkajší svet, zatiaľčo moje písanie najpresnejšie odzrkadľuje môj svet vnútorný.
To, o čom sa zaujímala, čo som čítala a pozerala a ako som vnímala isté udalosti. Ako som sa učila, ako som prechádzala rôznymi obdobiami, čo ma ovplyvňovalo.
A preto sa ho nechcem vzdať, či už len ako skladiska konceptov (bože chráň, aby som zabudla heslo).
Týmto letom sa skončila ďalšia veľká etapa v mojom živote a opäť som z nej vyšla iná ako som bola na začiatku. S koncami je to však tak, že vlastne sú aj začiatkom a ja sa nechcem vzdať možnosti mať novú históriu, lebo ani jeden z mojich ostatných kreatívnych outletov (nejaké linky napravo - yay, selfpromo) nie je taký nespútaný a taký plný potenciálu.
Anyway, ja viem, že toto je len braindump bez ladu a skladu, ale je to niečo. Možno je to začiatok. Chcela by som, aby to bol začiatok.
To be continued...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.